Horniny Mgr. Šárka Horáčková Cvičenie č. 5-8 (ZIK/ZEP) Cvičenie č. 2-4 (ZRR/GVA) Mgr. Šárka Horáčková

horniny zemskú kôru budujú rôzne horniny – výsledkom geologických procesov líšia sa od seba pôvodom, minerálnym a chemickým zložením, štruktúrou, textúrou i spôsobom výskytu sú to zoskupenia minerálov alebo organických zvyškov, kt. vznikajú zákonitými procesmi a tvoria v zemskej kôre samostatné geol.telesá podľa vzniku: Magmatické Sedimentárne metomorfované

Horninotvorné minerály zemská kôra - takmer všetky prvky periodickej sústavy obsah prvkov v zem. Kôre: O2(49,13%), Si(26%), Al(7,45%), Fe, Na, Ca, K, Mg – najčastejšie minerály sú zlúčeniny kyslíka a kremíka a niektorých kovov (kremičitany-silikáty= živce, sľudy) minerály sú anorganické homogénne prírodné látky, ktorých chemizmus možno vyjadriť chem. vzorcom minerály – majú rovnakú vnútornú stavbu a vlastnosti minerály - podieľajú sa významnou mierou na zložení hornín podľa pôvodu sa delia na primárne a sekundárne

primárne HM – pôvod priamo v magme Hlavné – určujú typ horniny, napr. kremeň, živec a sľuda sú hl. minerály žúl vedľajšie – v množstve do 10 % akcesorické - do 5 % sekundárne HM – vznik premenou primárnych hypotermálnou premenou alebo zvetrávaním,... ďaľšie delenie minerálov: svetlé – kremeň, živce tmavé – biotit, amfiboly, pyroxény, granáty, muskovit

Vlastnosti minerálov 1. mastenec (možno rýpať nechtom) makroskopické určenie (zrak, hmat, lupa, porcelánová doštička,oceľová ihla, nôž, pilník, HCl) Lesk odraz svetla od povrchu minerálov nezávisí od farby minerálov kovový (pyrit, galenit) polokovový (vysoký lesk, minerál-čiastočne priesvitný) nekovový (vysoký lesk, minerál-priesvitný alebo priehľadný) a) sklenený (kremeň, živec) b) perleťový (sľuda) c) diamantový (diamant) Farba farebné – stály kvalitatívny znak (síra-žltá, rumelka-červená) sfarbené – farba sa mení podľa prímesi (odrody kremeňa, kalcit) bezfarebné Vryp farba, ktorú získame otieraním minerálu o porcelánovú doštičku nie všetky minerály majú farbu vrypu zhodnú s farbou minerálu Tvrdosť odpor minerálu voči cudziemu predmetu známej tvrdosti (oceľová ihla, nôž) Mohsova stupnica tvrdosti: 1. mastenec (možno rýpať nechtom) 2. kamenná soľ alebo sadrovec (ťažko sa rýpe nechtom 3. kalcit (dá sa rýpať napr. špendlíkom) 4. fluorit (dá sa rýpať nožom) 5. apatit (ťažko sa rýpe nožom) 6. živec – ortoklas (dá sa rýpať sklom) 7. kremeň (dá sa rýpať pilníkom, rýpe do skla) 8. topás 9. korund (nemožno rýpať pilníkom) 10. diamant (reže sklo)

schopnosť štiepiť sa pri údere kladivom podľa určitých smerov Forma a kryštálové sústavy forma charakterizuje tvar kryštálov kryštál – minerál kt. má dokonale vyvinutý tvar a je obmedzený prirodzenými kryštálovými plochai – kryštál kremeňa, kalcitu alebo kamennej soli vyvinuté môžu byť ako: kocky, ihličky, stĺpiky, šupinky väčšina HM tvorí nepravidelné sgregáty niektoré minerály su beztvaré, amorfné Štiepateľnosť schopnosť štiepiť sa pri údere kladivom podľa určitých smerov 1. výborná – štiepateľnosť na jemné lístočky (sľuda) 2. veľmi dobrá – štiepateľnosť podľa vzájomne sa pretínajúcich plôch (kalcit - klenec, kamenná soľ - kocka) 3. dobrá – štiepateľnosť podľa rovných lesklých plôch (živec,amfibol) 4. nedokonalá – štiepateľnosť na úlomky s nerovnými plochami (síra) 5. veľmi nedokonalá – neštiepateľné minerály – kujné (zlato),prípadne tie, ktoré majú lastúrový lom bez orientácie (kremeň)

Magmatické horniny vznik utuhnutím magmy, resp. lávy pomalé tuhnutie = veľké kryštály rýchle tuhnutie = menšie kryštály podľa genézy a miesta utuhnutia - hlbinné (utuhnutie pod povrchom) – žula, gabro - žilné (utuhnuté pod povrchom v puklinách) – aplit, pegmatit - výlevné (utuhnutie na povrchu) – ryolit, andezit podľa veku: - paleovulkanity (predterciérne) - neovulkanity (terciérne a mladšie)

podľa obsahu oxidu kremičitého (SiO2) - kyslé (žula, ryolit) – vysoký obsah SiO2 - neutrálne (diorit, andezit) - bázické (gabro, bazalt) - ultrabázické (peridotit) – veľmi nízky obsah - alkalické MH– s vysokým obsahom alkalických kovov (Na, K) – bazanit, syenit - alkalicko-vápenaté MH – s vysokým obsahom alkalických zemín, andezit, ryolit delenie podľa mineralogického zloženia: MH s kremeňom MH bez kremeňa a foidov MH s foidmi obsah SiO2

Horniny s kremeňom Granit – granitoidy Aplit a pegmatit Granitoidy sú horniny kryštalického jadra jadrových pohorí a sú často degradované: Limonitizáciou – hrdzavohnedé fľaky na puklinách – rozpad na elúvium Chloritizáciou – viazaná na zlomové línie, zelená farba Kaolinitizáciou – chem.premena živcov žúl na kaolinit v podmienkach vlhkej teplej klímy Granodiorit, kremenný diorit Aplit a pegmatit Ryolit, dacit a paleoryolit Vulkanické sklá – s malým obsahom vody 0,5% a s pomerne vysokým obsahom vody do 10% Obsidián pemza Smolok perlit

Hlbinné magmatické horniny Žula (granit) kyslá hlbinná hornina minerálne zloženie: živce, sľudy, amfiboly, pyroxény, kremeň jemnozrnná až hrubozrnná hornina farba: sivá, odtieň do zelena, červena variety: porfyrická, písmenková , škandinávska, liberecká SR: jadrá jadrových pohorí – MK,VF, Tatry,...

Granodiorit Kremenný Diorit hlbinná hornina podobná granitu zložená z kremeňa, živcov (draselné aj kyslé plagioklasy) a sľúd môže obsahovať amfibol, biotit, pyroxén farba: podobná ako žula Kremenný Diorit hlbinná hornina zložená z neutrálnych plagioklasov a amfibolu sporadicky prítomný pyroxén a biotit rôzne zrnitý – rovnomerne zrnitý, porfyrický s výrastlicami živca alebo amfibolu farba: sivá až tmavosivá

Žilné magmatické horniny - Vznik z kyslej zvyškovej magmy Pegmatit – veľkosť zŕn nad 2mm kyslá hrubozrnná hornina minerálne zloženie ako granit vznik v žilných telesách – zonálnosť žíl v strede kremeň potom živec a rôzne kombinácie vejárovitého muskovitu (Kamzík,Koliba) kryštály môžu dosahovať niekoľko metrov Aplit – veľkosť zŕn do 2 mm -hlavné minerály: kremeň a živec -aplitové žily – viazané na žulové masívy Malé Karpaty –JZ časť a v záreze diaľnice Brno-Praha v okolí Veľkého Medziříčí

Výlevné magmatické horniny Ryolit kyslá výlevná hornina zloženie podobné žule kremeň, biotit a K živec (sanidín) pórovitý alebo kompaktný farba: ružovkastá, svetlosivá farba hlavne v sopečných pohoriach SR – Štiavnické a Kremnické vrchy Szabova skala (hliník nd Hronom) Kamenné more (Vyhne) Stará Kremnička a Bartošova Lehôtka – Jastrabská skala Tvrdé a odolné horniny – výrazné skalné formy georeliéfu

Horniny bez kremeňa a foidov skupina syenitu Syenit (v ZK nenachádza, Jihlava ČR) Trachyt (Brehy, pri Novej Bani) skupina dioritu Diorit (MK – Hlboká cesta, Nízke Tatry – klinisko, Hodruša Andezit skupina gabra Gabro Bazalt, melafýr, diabáz

Výlevné magmatické horniny Andezit najrozšírenejšia neovulkanická hornina v Západných Karpatoch zloženie podobné dioritu porfyrická štruktúra (základná hmota celistvá alebo jemnozrnná) všesmerná textúra farba: svetlo až tmavosivá, zelenkastá až čierna často postihnutý hydrotermálnou premenou (vznik sekundárnych minerálov – epidot, chlority a i.) - propylit Zvyšky vypreparovaných lávových prúdov: Vtáčnik, Pohronský Inovec, Slanské vrchy, Krupinská planina, Sitno, Klenovský a Ľubietovský Vepor (Poľana)

Bazalt Melafýr bázická výlevná jemnozrnná hornina skladá sa z bazických plagioklasov a tmavých minerálov prímesi: apatit, magnetit a olivín jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich hornín farba: šedočierna až čierna variety: porfyrický, mandľovcovitý, pórovitý Melafýr zložením podobný gabru zložený z plagioklasov a tm.minerálov v malom množstve prítomný magnetit, olivín farba: tmavosivá, hnedosivá, červenohnedá alebo zelenkastá jemnozrnný až celistvý textúra: mandľovitá – výplň kremeň, chalcedón, opál, kalcit, achát, olivín Lošonec, Sološnica(MK), Malužiná a Čierny Váh (NT), Kozie chrbty – Kvetnica Báza Chočského príkrovu

Horniny bez svetlých minerálov Amfibolovec Pyroxénovec Olivínovec – peridotit SR – len druhotne zmenené peridotity – súčasť ultrabázických telies meliatika – Volovské vrchy podpovrchové – pikrity – Moravsko-Sliezske Beskydy (ČR)

Horniny s foidmi menej časté hlbinné horniny s alkalickými živcami a foidmi (nefelín) najčastejšie nefelinický sienit znelec (fonolit) – výlevná hornina, České Stredohorie Pri údere vydáva zvonivý zvuk

Pyroklastické horniny Produkty explozívnej vulkanickej činnosti Sopečné bloky a balvany vulkanoklastiká, pyroklastiká (pr.tuf), sopečné bloky, balvany (veľkosť nad 250mm) Sopečné bomby (63-250mm) –Putikov vršok (N.Baňa) vulkanické trosky, lapily (2-63mm) – nepravidelné kusy lávy sopečný piesok (0,063-2mm) prach a popol (menej ako 0,063mm) - skôr pri recentných sopkách Etna, Vesuv,... Epiklastiká typ vulkanoklastík vznik uložením a spevnením úlomkov zvetraných a eróznych sopeč.hornín, kt. boli transportované gravitáciou,vetrom,vodou, alebo ľadovcom (napr. súčasť bahenných prúdov-laharov) laharový prúd pri Hronskej Breznici, lahar pri Zolnej (Zvolen)

Tufy, tufity delenie podľa veľkosti: delenie podľa miesta usádzania: blokové a balvanové aglomerátové tufy aglomerátové tufy lapillové tufy pieskové tufy popolové tufy delenie podľa miesta usádzania: Terestrické Subakvatické SR: hlavne andezitové tufy, ryolitové tufy (okolie Žiar nd Hronom) Tufity – preplavením a uložením pyroklastického materiálu vo vodnom prostredí, kde dochádzalo k premiešavaniu s úlomkovitými sedimentmi – Žirska, Pliešovská, Zvolenská kotliny Ignimbrit – vznik spečením vulkanoklastického mat. pri dopade na zem (Obyce v Pohronskom Inovci)

Horninotvorné minerály magmatických hornín Živce K živce Na-Ca živce – plagioklasy Foidy Kremeň Sľudy – tmavá biotit a svetlá muskovit Pyroxény Amfiboly Olivín

Sedimentárne horniny Erózia druhotne vzniknuté horniny vznik sedimentáciou produktov rozpadu starších (vyvretých, premenených, usadených) hornín spúšťacie mechanizmy - erózia - denudácia Erózia odstraňovanie častí zemského povrchu exogénnymi činiteľmi a následne vyvolanými procesmi proces vzniku sedimentárnych hornín zvetrávanie (rozrušovanie hornín) transport (premiestňovanie a triedenie úlomkov hornín) sedimentácia (usadzovanie alebo vyzrážanie) diagenéza (spevňovanie sedimentov za normálnej teploty a tlaku)

zvetrávanie transport sedimentácia diagenéza

Zvetrávanie hornín fyzikálne Teplotné zmeny Kryštalizácia solí z roztokov Mráz chemické hydratácia hydrolýza – napr.kaolinizácia oxidácia karbonatizácia biologické Pozrieť si čo predstavujú jednotlivé procesy v skriptách Geológia pre geografov (Bizubová, 2013)! Transport, sedimentácia, diagenéza transport končí sedimentáciou: mechanická chemická biologická Diagenéza kompakcia, strata vlhkosti,stmelenie častíc, rekryštalizácia

Horninotvorné minerály Kremičitany (silikáty) - ílové minerály: - kaolinit - halloysit - Illit Uhličitany (karbonáty) - kalcit - aragonit - dolomit - siderit Oxidy - kremeň - opál - hematit - limonit Sírany (sulfány) a chloridy - sadrovec - anhydrit - halit (kamenná soľ) - sylvín - karnalit Fosforečnany (fosfáty) – odrody apatitu Sulfidy (sírniky) Horninotvorné látky organického pôvodu – uhoľná substancia Horninotvorné organizmy – vápnité a kremité schránky

Klastické horniny Rozdelenie sedimentov a) Psefity (úlomky väčšie ako 2 mm) nespevnené (kamenité sutiny, štrky) ostrohranné úlomky spevnené (brekcie, zlepence) opracované úlomky Rozdelenie sedimentov Klastické horniny b) Psamity (úlomky 0,5 mm až 2 mm) nespevnené (piesok) spevnené (pieskovec, kremenec, arkóza) c) Aleurity (úlomky 0,005 mm až 0,5 mm) nespevnené (prach, spraš) spevnené (prachovec, prachovitá bridlica) d) Pelity (úlomky menšie ako 0,005 mm) nespevnené (íl) spevnené (ílovec, ílovitá bridlica)

Kamenité sutiny vznik mrazovým zvetrávaním tvorené úlomkami hornín(hranáčmi) deluviálne pokrovy svahov, pohorí, kotlín a nížin Brekcie v mezozoických sledoch jadrových pohorí vznik stmelením sutiny, ostrohranného štrku suchozemnské, jazerné, morské Štrky stupeň zaokrúhlenia - dĺžka transportu kvartérne – korytová fácia, riečne terasy, naplávové kužely, neogénna horninová výplň nížin (morský pôvod) Zlepence stmelením štrkových okrúhliakov, genéza rôzna (riečna, glaciálna činnosť + morské prostredie) monomiktné – z jedného typu horniny, pr. Súľovské skaly oligomiktné – z 2-3 typov hornín polymiktné – z viaerých typov hornín a úlomkov minerálov+rôzny tmel SR – častá hornina v kriede – paleogén flyšu, v mezozoických sledoch, v perme – Jahňací štít v Tatrách

Piesky 2 – 0,05 mm obsah: chemicky odolné minerály: kremeň, muskovit, zrnká živcov eluviálne – plošiny Malých Karpát fluviálne – riečne nivy, terasy, náplavové kužele eolické – viate piesky vyviate z riečnych terás (Borská nížina) limnické – neogénna výplň niektorých kotlín, nížin glaciálne – morénové a glacigfluviálne akumulácie priepustné zásobárne vody ak sú prekryté nepriepustnou vrstvou (íl), môžu akumulovať ložiská ropy a z.plynu Pieskovce, kremence, arkózy a droby spevnené psamity pieskovce – hlavná zložka kremeň, rôzny tmel, flyšové pásmo a centrálnokarpatský paleogén, mladšie Kremenec – kremité pieskovce s kremitým tmelom, v obale jadrových pohorí a príkrovoch, Veporské pásmo, tvrdé horniny, viažu sa na skalné stupne a kvetové vyvýšeniny

Arkóza Droby vznik z rozvetralých žúl, obsah: kremeň, živce, sľudy permské vrstevné súbory v okolí Starých Hôr Droby Obsah: zrná kremeňa a živcov Menej častá hornina: s peiskovcami vo flyši, v ČR v barrandiéne Prach, Spraš Spevnením prachu – prachovce, prachovité bridlice na Podunajskej pahorkatine Spraš obsahuje 15-20% kalcitu, vznik konkrécii CaCO3 – sprašové bábiky Íl – ílovité minerály, delenie: kaolinitové, montmorilonitové, illitové, zmiešané, vzniká chemickým zvetrávaním neogénne výplne nížin a kotlín, okolie Levíc, Fintíc, Kuzmíc Ílovce – pri ohmate jemné čiastočky ílovcov Ílovité bridlice – vyšší stupeň spevnenia, odolné, vodou nepriepustné, viaže sa vo flyši na erózne kotlinky, brázdy, doliny - Pestré íl.bridlice – v triase jadrových pohorí, veporského i gemerského pásma, napr. werfénske bridlice – kopské sedlo (oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych Spolu s pieskovcami tieto horniny budujú flyš Západných Karpát

Slienité horniny prechodné medzi ílovitými a karbonatickými horninami Slieň, slieňovec, slienité bridlice prímes 25-75% CaCO3, prímesy sľudy, kremeňa, pyritu rôznym stupeň spevnenia = slieň, slieňovec, slienitá bridlica časté v neogénnej výplni kotlín a nížin + v bradlovom obale slienité bridlice + slienité vápence = v spodnej kriede krížňanského príkrovu znížená priespustnosť a rozpustnosť urýchľujú svahovú modeláciu – hôľny reliéf chrbát J časti Veľkej Fatry, časť Krivánskej Malej Fatry prechodné typy vápenec-ílovec vápenec ílovitý vápnitý ílovec 100 90 50 10 0 % kalcitu 0 10 50 90 100 % ílu ílovec slieňovec

Neklastické horniny a) Karbonáty Vápenec najvýznamnejšie karbonátové usadeniny chemického / biochemického pôvodu hlavné zložky: kalcit, dolomit výrazná reakcia s HCl – šumí (uniká oxid uhličitý) farba: podľa prímesí – biela, svetlosivá, tmavosivá, žltá, hnedá, červená, zelená, čierna biely vryp prítomnosť kalcitových žiliek (biela farba) často vrstevnaté (až niekoľko metrov hrubé vrstvy) častý výskyt skamenelín tvoria obalové série a príkrovové jednotky jadrových pohorí Západných Karpát náchylné na krasovatenie (podľa pomeru dolomit / vápenec) prevládajúce v triase, jure a spodnej kriede časté v Gemerskom a Veporskom pásme

Dolomit prevládajúci minerál: dolomit vznik: sekundárne z vápencov (zatlačovaním vápnika horčíkom v morskom prostredí); priame chemické vyzrážanie z vodného prostredia menej výrazná reakcia na HCl ako vápenec farba: biela, svetlosivá pomerne krehká, drobivá po rozbití zachováva ostré okraje výskyt ako kompaktná hornina, dolomitický piesok, múčka zriedkavá prítomnosť kalcitových žiliek triasového veku: Chočský príkrov (príkrovové trosky Veľký a Malý Rozsutec v M. Fatre, Šíp a Čierny Kameň vo Veľkej Fatre prechodné typy vápenec-dolomit vápenec dolomit dolomitický vápnitý 100 90 50 10 0 % kalcitu 0 10 50 90 100 % dolomitu

Travertín triasového veku: Chočský príkrov (príkrovové trosky Veľký a Malý Rozsutec v M. Fatre, Šíp a Čierny Kameň vo Veľkej Fatre, Veľký Choč v Chočských vrchoch, Poludnica v Nízkych Tatrách monoklinálne hrebene Vysokej, Vápennej, Zárub v Malých Karpatoch Travertín chemické sedimenty vznik: vyzrážanie z CaCO3 zo studených a teplých minerálnych prameňov za súčinnosti niektorých rias a rastlín textúra: vrstevnatá a pórovitá štruktúra: celistvá farba: krémová, žltá, žltohnedá charakteristická páskovaním časté odtlačky rastlín a živočíchov výskyt na tektonických líniách

Travertín Výskyt: spišský Travertín: Dreveník, Sivá Brada, Gánovce v Hornádskej a Popradskej kotline liptovský travertín: Bešeňová, Lúčky, Liptovské Siače zlatý ónyx: Levice žriedlovec: Karlove Vary traverínové kopy: Vyšné Ružbachy, Rojkov vek: pliocén až recent Miocén – (panón) – Dubná skala (Strečniansky prielom Váhu)

b) Silicity (kremité horniny) hlavná zložka 90 – 95 % SiO2 (opál, chalcedón, kremeň) prímesi: íl, karbonáty Gejzirit vznik: chemické vyzrážanie SiO2 okolo sústredených výverov horúcich prameňov súvisiaca s post vulkanickou činnosťou zloženie: hlavne opál , výskyt: Yellowstone, N.Zéland, Island Limnokvarcit opálové alebo slabo rekryštalizované vrstevnaté kremité horniny obsahujúce aj rastlinné zvyšky vznik: vyzrážanie SiO2 z horúcich prameňov sprevádzajúcich vulkanickú činnosť rozkladaním tufového materiálu aj za spolupôsobenia organizmov tvrdá, celistvá hornina lom: lastúrový farba: biela, modrastá,hnedá, fialová, čierna výskyt: Stará Kremnička, Lutila, Žiarska kotlina

Rádiolarit pevná kremitá hornina, vznik zo schránok mrežovcov (podieľajú sa na vzniku hlbokomorského bahna) opálové schránky sa menia rekryštalizáciou na chalcedón až kremeň častá pigmentácia tvrdé, odolné horniny výskyt: v jure obalových jednotiek a krížňanského príkrovu (Dogerské skaly pri Ružomberku, Drienková hora pri Drnave - SK) spevnená kremitá hornina zo schránok jednobunkových rias a rozsievok výskyt: Štiavnické vrchy (Močiar) Spongolit z ihlíc kremitých hubiek Obsah: chalcedón, kremeň Vek: krieda Rohovce kremité horniny chemogénneho a organogénneho pôvodu rohovcové šošovky v tektonicky stlačených slienitých vápencoch na Slovinci (DNV) Ďaľšie kremité horniny: jaspis, buližník, lydit, pazúrik Diatomit

c) Ality Laterit Bauxit horniny z hydratovaných oxidov hliníka vznik: lateritickým zvetrávaním „in situ“ v podmienkach tropickej klímy hlavné znaky: hromadenie oxidov hliníka a železa; strata vápnika, horčíka, sodíka, draslíka a oxidov kremíka farba: prevažne červená Bauxit hlavná zložka – voľne hydratované oxidy Al farba: biela až červenohnedá druhy: pravé a lateritové bauxity pravé – premiestnené ality a usadené v depresiách lateritové – závislé od podložia – sú kôrou zvetrávania tejto materskej horniny výskyt: Mojtín (Strážovské vrchy) – vrchnokriedový vek

d) Evapority Kamenná soľ (halit) Sadrovec horniny chemického pôvodu vznik: odparovaním a vylučovaním minerálnych látok z vodných roztokov v lagúnach a zálivoch v aridnej klíme obsah: haloidy a sulfátové minerály Kamenná soľ (halit) farba: bezfarebná, sivá, červená, slabo modrá mäkká a slaná solivar pri Prešove – neogénny vek Sadrovec jemnozrnná hornina farba: belavá, sivá, červenkastá celistvá biela odroda – alabaster výskyt: Záblatie (TN), okolie SNV a Prešova

Metamorfované horniny Metamorfóza pretváranie hornín vplyvom vnútorných činiteľov a nimi vyvolaných procesov, spôsobujúcich zmeny fyzikálno-chemických podmienok v zemskej kôre horniny, premena štruktúry a textúry, minerálov vplyvom tlaku, zvýšenej teploty alebo (aj) vplyvom chemických roztokov a plynov rekryštalizácia primárnych minerálov horniny premena všetkých druhov hornín (magmatické, sedimentárne, skôr premenené) Horninotvorné minerály (niektoré typické) sericit chlorit mastenec serpentín tremolit aktinolit granát

Kontaktne premenené horniny Rozdelenie metamorfovaných hornín Kontaktne premenené horniny Škvrnité a plodové bridlice výrazná bridličnatosť farba: sivá až sivozelená majú zhluky cordieritu Kontaktné rohovce farba: tmavosivá štruktúra: dláždicová (viditeľná pod mikroskopom) napr. Erlány – kontakt magmatitov so slienitými horninami v okolí Dolinkovského vrchu (MK) Mramory vznik: premena karbonátických hornín, podobný charakter ako regionálne premenené

Tlakovo premenené horniny Mylonity skupina metamorfovaných hornín vzniknutých mylonitizáciou mylonitizácia = pôsobenie tlakových síl v jednom smere deformácia spojená s pohybom po zlomových plochách vzniká z granitoidných hornín výskyt: v nadväznosti na tektonické línie, vzniknuté pri alpínskom vrásnení (Mlynská dolina oproti ZOO, zárezy pri ceste BA-Devín, Mengusovská dolina (Tatry) v reliéfe – depresné formy (sedlá, doliny, úvaliny) typy: Kakirity Kataklazity Bridličnaté mylonity ultramylonity

Regionálne premenené horniny A Parabridlice Fylity vznik z ílovcov a ílovitých bridlíc textúra bridličnatá intenzívne prevrásnené lesk: hodvábny (na plochách bridličnatosti) od drobnošupinkatého muskovitu (sericit) minerály: sericit, kremeň, chlorit, biotit farba: striebrosivá, tmavosivá, zelenosivá, červenosivá výskyt: kryštalické jadro jadrových pohorí, Slovenské rudohorie Svory vznik z ílovcov a ílovitých bridlíc textúra: bridličnatá minerály: výrazné šupiny muskovitu, kremeň farba: striebrosivá, hnedosivá výskyt: kryštalické jadro jadrových pohorí, Veporské pásmo

Mramor (kryštalický vápenec) vznik: premenou vápencov a dolomitov textúra: všesmerne zrnitá s pestrofarebnými pruhmi minerály: dolomit, kalcit (viditeľné zrná) farba: biela, sivá, ružovkastá, zelená, hnedá... výskyt: Slovenské rudohorie (Košická Belá, Železník, Tuhár)

B Ortobridlice Ortoruly Granulity vznik: z kyslých až neutrálnych hornín granitového až kremennodioritového zloženia textúra: bridličnatá, okatá, páskovaná, masívna zrnitosť: od drobnozrnnej po hrubozrnnú minerály: draselné živce, plagioklasy, biotit, muskovit farba: sivá, žltkastá až červenkastá výskyt: kryštalické jadro jadrových pohorí, Veporské pásmo Granulity vznik: z kyslých vyvretých hornín textúra: bridličnatá, lineárne paralelná textúra zrnitosť: jemnozrnná minerály: draselné živce, plagioklasy, biotit, muskovit farba: svetlá (živce a kremene) červené, hnedé, čierne zrniečka granátu vo svetloružovej alebo svetlozelenej hmote výskyt: Morava, Český masív

Amfibolity Migmatity vznik: premenou gabra a bazaltu pevná, odolná hornina s lineárne usporiadanými ihličkami amfibolu minerály: amfibol, plagioklas, granát farba: sivočierna až čiernozelená výskyt: kryštalikum jadrových pohorí – viažu sa na tvrdošové vyvýšeniny: Čertov kopec, Čmele (MK), Severovýchodne od Hronca smerom na Mýto pod Ďumbierom Migmatity zmiešané horniny zložené z dvoch zložiek: - svetlá (granitová) - tmavá (rulová) textúra: zastretá alebo deformovaná z časti plošne paralelná (plochy bridličnatosti môžu byť pokryté šupinami sľúd) zrnitosť: stredno až hrubozrnná farba: svetlo a tmavo škvrnité (striedanie svetlých a tmavých prúžkov) výskyt: Malé Karpaty (Sv.Jur), Považský Inovec, Malá Fatra, Nízke Tatry, Veporské vrchy ...

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ SPRACOVANÉ PODĽA SKRÍPT GEOLÓGIA PRE GEOGRAFOV (BIZUBOVÁ, 1996,1998, 2002, 2008, 2013)