Sociálna politika Charakteristika, nástroje sociálnej politiky Realizácia sociálnych práv Faktory ovplyvňujúce sociálne procesy JUDr. Milena Barinková, CSc. 2007

s rozvojom právneho štátu sa naliehavou stala potreba vniesť do organizácie a činnosti štátu „sociálny aspekt“ následkom je vznik „sociálneho štátu“, kde do ústavy, zákonov a činností inštitúcií sa premieta zásada, že sociálne podmienky ľudí, v ktorých žijú, sú vecou verejnou s pojmom „sociálny štát“ súvisí „sociálna politika“

Sociálna politika: nemožno vymedziť jednoznačnú definíciu, ktorú by akceptovali rôzne vedné odbory (toľko definícií, koľko autorov) Cieľavedomá činnosť štátu, obcí a ďalších subjektov za účelom zlepšenia životných podmienok ľudí, realizácie ľudských práv, predovšetkým sociálnych, a rozvoja osobnosti každého jednotlivca. (Slovník českého práva, Linde, Praha, 1995) smeruje k fungovaniu alebo zmene sústavy vzťahov medzi ľuďmi ako prvkov tohto systému, prejavuje sa presadzovaním záujmov, činností smerom k zmene alebo udržaniu chodu systému sleduje záujmy vo vnútri systému (riešenie sociálnych záujmov členov spoločnosti), ako aj mimo systému (pomoc ľuďom, stojacim mimo systému, napr. pomoc štátu alebo právnických či fyzických osôb krajinám postihnutým živelnými pohromami, chorobami, atď.)

sociálna politika štátu je obvykle stotožňovaná so sociálnou politikou vlády nové trendy vo vývoji sociálnej politiky: presun časti týchto činností štátu do sféry nezávislých verejnoprávnych inštitúcií, samosprávy a súkromnoprávnych subjektov (napr. Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, dôchodkové správcovské spoločnosti) systémy, ktoré sa orientujú sociálne, môžu svoju sociálnu politiku deklarovať v sociálnom programe a zverejniť; obsahuje: ciele, zámery sociálna politika štátu sa nemusí zhodovať so sociálnou politikou jednotlivých politických strán rozsah zásahov štátov do sociálnej politiky je rôzny od minimálnych (USA) až po veľkorysé (škandinávske krajiny, kde sociálna politika zahŕňa skoro ¾ vládnej činnosti)

Modely sociálnej politiky kolektivistický (zabezpečovací) škandinávske krajiny: široký rozsah sociálnej politiky liberalistický kladie sa dôraz na aktivitu jednotlivcov, ich vlastné úsilie o zlepšovanie životných podmienok, zodpovednosť každého za úroveň a kvalitu pracovných a životných podmienok; nezasahovanie štátu do ekonomiky, preferencia trhu a jeho princípov, iba minimálne zásahy štátu do sociálnej oblasti (USA) neoliberalistický štát obmedzuje zásahy do ekonomiky a sociálnej oblasti: práca = základný zdroj obživy; účasť neštátnych subjektov na sociálnej politike; pomerne štedré sociálne dávky, podpora neúplným rodinám (Nemecko, Rakúsko)

Základné oblasti sociálnej politiky (v jednotlivých krajinách môžu pozostávať z viacerých oblastí, alebo nemusia obsahovať ani všetky uvedené) politika zamestnanosti zdravotná politika sociálne zabezpečenie politika vzdelávania politika bývania rodinná politika politika ochrany životného prostredia

Nástroje sociálnej politiky: právne: ochrana sociálnych práv občanov prostredníctvom právneho zakotvenia ľudských práv a ich realizácie ekonomické: opatrenia na získanie a prerozdelenie zdrojov na realizáciu cieľov sociálnej politiky sociálne programy, prognózy, odborné štúdie: zverejnené po predošlej analýze problémov kolektívne vyjednávanie: medzi zamestnávateľmi a zamestnancami (zastúpenými odborovou organizáciou) o podmienkach zamestnávania a pracovných podmienkach; uzatvorené kolektívne zmluvy obsahovo zahrňujú aj úpravu sociálnych otázok zamestnancov

Ekonomické a politické súvislosti sociálnej politiky vzťah medzi množstvom zdrojov, vytvorených ekonomikou a rozvojom sociálnej politiky štátu: ovplyvňovanie, stimulovanie, podmieňovanie - vzájomné väzby rozličnej intenzity vzťah medzi politickou vôľou a realizáciou sociálnej politiky: použitie zdrojov závisí od politickej vôle, od preferencií cieľov vládnucej strany (strán)

Realizácia sociálnych práv Ústava SR, II. Hlava, 5. oddiel Osobný rozsah sociálnych práv (výpočet nie je vyčerpávajúci): - každý: právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, na združovanie a ochranu hospodárskych a sociálnych práv, na ochranu zdravia, na zabezpečenie základných životných podmienok (pomoc v hmotnej núdzi), právo na vzdelanie - občan: právo na prácu, na hmotné zabezpečenie, ak nie z vlastnej viny nemôže toto právo vykonávať, právo na hmotné zabezpečenie v starobe, nespôsobilosti na prácu, pri strate živiteľa, na bezplatné vzdelanie zamestnanci: na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky Ústavné sociálne práva sa realizujú v právnych vzťahoch viacerých právnych odvetví (napr. pracovné právo, právo sociálneho zabezpečenia, rodinné právo, správne právo)