A UPLATNENIE ZÁSAD V PRÁVE AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTÍ DODRŽIAVANIE DRUŽSTEVNÝCH ZÁSAD MEDZINÁRODNÉHO DRUŽSTEVNÉHO ZVÄZU V DRUŽSTEVNEJ LEGISLATÍVE SR A UPLATNENIE ZÁSAD V PRÁVE AKCIOVÝCH SPOLOČNOSTÍ Súťažná práca Law Lioness

Družstvá v medzinárodnom kontexte Vytvorenie vnútorného trhu  odstránenie bariér  nové možnosti podnikania Myšlienka posilnenia postavenia družstiev EÚ: nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 o stanovách európskeho družstva (SCE Prijatie štatútu „ európskeho družstva“ zákon č. 91/2007 Z.z. o európskom družstve – vykonávací predpis k nariadeniu, upravuje otázky neupravené v nariadení, Novela Obchodného zákonníka (začlenenie do slovenského práva nové europske formy podnikania) smernica č. 2003/73/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva   Prijatie Odporúčania pre Propagáciu družstiev (Medzinárodná organizácie práce -2002) Podpora EU  fondy

Medzinárodný družstevný zväz je celosvetovou zastrešujúcou medzisektorovou organizáciou, združujúcou národné a niektoré sektorové družstevné asociácie. ide o mimovládnu a nezávislú organizáciu so sídlom v Ženeve. Prezidentkou je od novembra 2009 pani Pauline Green (predstaviteľka britského družstevného sektoru).

Medzinárodná konferencia práce ( InternationalLabourConference, ILO) prijala v júni 2002 v Ženeve odporúčanie č. 193 o podpore družstiev. V článku I. uvádza „ podpora a posilňovanie identity družstiev by sa mali aktivizovať na základe“ družstevných hodnôt a družstevných zásad. Družstevné hodnoty sú: svojpomoc, samostatná zodpovednosť, demokracia, rovnoprávnosť, rovnosť a spolupatričnosť ako aj etické hodnoty čestnosti, otvorenosti, sociálnej zodpovednosti a starostlivosti o iných. Družstvá uvádzajú svoje hodnoty do praxe prostredníctvom týchto zásad: 1. Dobrovoľné a otvorené členstvo 2. Demokratická kontrola členov 3. Ekonomická účasť členov 4. Autonómia a nezávislosť 5. Vzdelávanie ,odborná príprav a informovanosť 6. Spolupráca medzi družstvami 7. Záujem o spoločenstvo

1. Dobrovoľné a otvorené členstvo družstvá sú dobrovoľné organizácie sú otvorené všetkým osobám schopným používať ich služby a ochotným akceptovať zodpovednosť členskej základne bez rodovej, socialnej, rasovej, politickej a náboženskej diskriminácii podstata družstevníctva sa týka tak vzniku družstva a členstva v ňom, ako aj v istom zmysle aktivity členov a činnosti družstva je odrazom tejto zásady. Členom družstva sa môže stať každý bez akejkoľvek diskriminácií, pričom nikoho nemožno k členstvu nútiť. znamená dynamiku, čo sa týka nasadenia zamestnancov: v skutočnosti rozdiel medzi zamestnancami-nečlenov a zamestnanci-členmi družstva sa neustále vyvíja smerom k rastúcej integrácii nečlenov do členskej štruktúry Par. 227 ods. 1 Obch.zákonníka: „Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby, ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.“

1. Zásada: Družstvo vs. A.S. Akciová spoločnosť: Družstvo: § 221 ods 1. Obch.Z: „Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov.“ § 227 ods.1 ObchZ.: „Členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby. Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa stať členom fyzická osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla n15 rokov svojho veku“ § 223 ods.4 prvá veta Obch.z: „Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami (členský vklad).“ § 223 ods. 7 prvá veta: „Člen je povinný splatiť členský vklad presahujúci vstupný vklad do troch rokov, ak stanovy neurčia kratšiu lehotu.“ Akciová spoločnosť: - spoločníkom akciovej spoločnosti (akcionárom) sa môže stať každý, kto na základe výzvy na upísanie akcií nadobudol minimálne jednu akciu, -k upísaniu akcie dochádza zápisom do listiny upisovateľov alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa -upisovateľa sú povinný splácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov. Aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií sú však upisovatelia povinný splatiť pred ustanovujúcim valným zhromaždením § 176 a ObchZ.: „Zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra nadobúda upisovateľ akcií práva akcionára ako spoločníka akciovej spoločnosti zodpovedajúce akciám, ktoré upísal.“

2.Demokratické riadenie družstva jeho členmi Družstvá sú demokratické organizácie kontrolované svojimi členmi, ktorí sa aktívne podieľajú na plánovaní ich stratégií a rozhodnutí. Muži a ženy ktorý vykonávajú svoju činnosť ako zvolení zástupcovia zodpovedajú členskej základni primárne členovia družstiev majú rovnaké hlasovacie práva (jeden člen – jeden hlas) a družstvá na dalších úrovniach sú taktiež organizované demokratickým spôsobom Družstevná demokracia  uplatňuje sa ako prostriedok spoluúčasti na riešení spoločných otázok družstva. -znamená dodržiavanie pravidiel, z ktorých vyplýva charakter organizácie družstva. Sú to tieto pravidlá: voliteľnosť družstevných orgánov a ich zodpovednosť členskej základni, najmä členskej schôdzi pravidelné skladanie účtov zo svojej činnosti družstevnými orgánmi volenými členskou schôdzou právo odvolať funkcionárov, ktorí sklamali dôveru voličov, aj pred uplynutím funkčného obdobia slobodné a všestranné prerokúvanie všetkých dôležitých otázok najmä na spoločnom zasadaní právo preverovať a kontrolovať činnosť orgánov a funkcionárov družstva povinnosť orgánov a funkcionárov družstva oboznamovať s činnosťou družstva jej členov právo kritizovať nedostatky v činnosti družstva, jeho orgánov a funkcionárov Družstevná demokracia nie je teda len etickou zásadou, ale má – ako z uvedeného vyplýva – bezprostredný právny, ako aj ekonomický a politický dosah Roelants uvádza: "Jedným z hlavných znakov odvodených od tohto princípu je skutočnosť, že členom družstva, ktorí investovali viac finančných prostriedkov ako ostatní členovia, nie je udelený viac ako jeden hlas.

2. Zásada: Družstvo vs. A.S. Družstvo: Akciová spoločnosť: § 240 ods. 1 ObchZ.: „Pri hlasovaní má každý člen jeden hlas, pokiaľ stanovy neurčujú inak.“ § 239 ods. 3.: „Členská schôdza sa musí zvolať ak o to požiada písomne aspoň jedna tretina všetkých členov družstva, kontrolná komisia, ako aj v dalších prípadoch, ak tak určujú stanovy.“ Špeciálny orgán na kontrolu- Kontrolná komisia: § 244 ods. 1 ObchZ.: „ Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov.“ Akciová spoločnosť: § 180 ods.1. ObchZ.: „Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia,a uplatňovať na nom návrhy. Počet hlasov akcionárov sa určuje pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k výške zákadného imania. Spôsob hlasovania určujú stanovy.“ 180 ods. 3 Obch.Z.: „Predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia.“

3. Ekonomická účasť členov členovia prispievajú rovnakým dielom demokratickou kontrolou ku kapitálu svojho družstva aspoň časť z toho kapitálu je zvyčajne spoločným vlastníctvom družstva členovia zvyčajne dostávajú obmedzené kompenzácie za kapitál upísaný ako podmienka členstva členovia použijú zisky na niektorý alebo všetky z nasledujúcich účelov: -rozvoj svojho družstva s možnosťou vytvorenia rezerv, pričom aspoň časť z nich by mala byť nedeliteľná, -benefity pre členov proporčne k ich transakciám vo vzťahu k družstvu -podpora dalších aktív schválených členskou základňou   Právna úprava: Paragraf 223 ods 1. Obch. Zákonníka: „ Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva.“ Par. 223 ods.2 : „Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak.“ Par. 223 ods. 3: „Stanovy určujú výšku základného imania družstva, ktoré sa zapisuje do obchodného registra .Zapisované imanie musí byť najmenej 1 250 € Par. 223 ods. 4 prvá veta: „Podmienkou vzniku členstva je splatenie členského vkladu určeného stanovami.“

3. Zásada: Družstvo vs. A.S. Družstvo: Akciová spoločnosť: § 223 ods.1 Obch.Z.“ „základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva“ § 223 ods.2: „Členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak.“ § 223 ods.3: „Stanovy určujú výšku základného imania družstva ktoré sa zapisuje do obchodného registra. Zapisované základné imanie musí byť najmenej 1 250 €.“ Zisky dostávajú členovia v pomere k ich obchodu s družstvom a rezervy a imanie sa udržiavajú pokope, nie sú určené na rozdelenie a sú venované záujmom členov. Akciová spoločnosť: § 162 ods. 3 Obch.Z.: „Hodnota zákadného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 €.“ § 178 ods 1 prvá veta Obch.Z: „Akcionár má právo na podiel zo zisku (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie.“

4. Autonómia a nezávislosť Družstvá sú nezávislé, svojpomocné organizácie kontrolované svojimi členmi. Ak uzatvárajú dohodu s inými organizáciami, vrátane vládnych, alebo zvyšujú kapitál z externých zdrojov, uskutočňujú to za podmienok zaručujúcich demokratickú kontrolu svojich členov a zachovania si družstevnej autonómie. Pojem družstva vymedzil Medzinárodný družstevný zväz (ICA) – a uznávajú ho viaceré medzinárodné inštitúcie (OSN, MOP, EÚ) – ako „autonómne združenie osôb, ktoré sa dobrovoľne spojili, aby uspokojili hospodárske, sociálne a kultúrne potreby a ašpirácie vytvorením podniku v spoločnom vlastníctve a s demokratickým riadením“

4. Zásada: Družstvo vs. A.S. Družstvo: Akciová spoločnosť: Družstvo je pri vykonávaný nezávislé a svoju činnosť vykonáva prostredníctvom svojich orgánov ktorými sú: Členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány podľa stanov Členovia družstva sú viazaný len uzneseniami členskej schôdze ktoré následne plní predstavenstvo. § 238 ods. 1: „Do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva.“ Členská schôdza ktorá je upravená v § 239 je najvyšším orgánom družstva a do jej pôsobnosti patrí rozhodovanie o najdôležitejších záležitostiach družstva ( napr. volí a odvoláva členov predstavenstva, kontrolnej komisie,..) § 243 ods. 1: „ Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu“ Akciová spoločnosť: pri vykonávaní svojej činnosti JE nezávislá od tretích subjektov, svoju činnosť vykonáva prostredníctvom svojich orgánov ktorými sú Valné zhromaždenie, Predstavenstvo a Dozorná rada Akcionári sú viazaní len rozhodnutiami Valného zhromaždenia. § 180 odsek 1 : „Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločenstva a uplatňovať na ňom návrhy“ § 191 odsek 1: „Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorí riadi jej činnosť a koná v jej mene.“

5. Vzdelávanie, odborná príprava a informovanosť Družstvá poskytujú: vzdelávanie a odbornú prípravu pre svojich členov, volených zástupcov, manažérov a zamestnancov, aby títo efektívne prispeli k rozvoju svojich družstiev. informujú verejnosť – zvlášť mladých a mienkotvorných ľudí – o podstate a prínose družstevníctva. Napr. Družstevná únia SR, Medzinárodný družstevný zväz

6. princíp: Spolupráca medzi družstvami Družstvá poskytujú služby svojim členom čo najefektívnejšie a posilňujú družstevné hnutie spoluprácou prostredníctvom miestnych, národných, regionálnych a medzinárodných štruktúr. napr. Družstevná únia SR, medzinárodný družstevný zväz Družstevné zväzy v SR sa združujú do Družstevnej únie SR (ďalej DÚ SR), ktorá bola založená 1.1.1993 ako vrcholový koordinačný orgán zastupujúci záujmy a podporujúci rozvoj družstevného hnutia v Slovenskej republike.

6. Zásada: Družstvo vs. A.S. Akciová spoločnosť: Družstvo: Družstvá sa môžu za účelom spolupráce alebo za iným účelom zlučovať, vyplýva to aj z : § 256 odsek 2: „Pri zlúčení družstva s iným družstvom imanie zlučovaného družstva a členstvo prechádzajú na preberajúce družstvo ku dňu výmazu zlučovaného družstva z obchodného registra.“ Zlučovanie na nadnárodnej úrovni: Družstevná únia, Medzinárodný zväz Akciová spoločnosť: Akciové spoločnosti sa môžu za účelom spolupráce združovať, v praxi je to však len výnimočne, v Obchodnom zákonníku spolupráca upravená nie je , ale nie je ani vylúčená Upravené je iba zlúčenie akciových spoločností. O schválení zmluvy o zlúčení spoločností rozhodujú na návrh predstavenstiev valné zhromaždenia zanikajúcich spoločností. Určitá limitácia pri spolupráca AS je upravená v protimonopolnom zákone na základe ktorého spoločnosti sa môžu družovať a spolupracovať až pokiaľ nevytvoria monopol--to je zakázané.

7. Záujem o spoločenstvo Družstvá vyvíjajú činnosť v prospech udržateľného rozvoja svojich spoločenstiev prostredníctvom stratégií schválených svojimi členmi. Družstvá Družstvá fungujú v záujme/záujmoch svojich členov ktorí sú súčastne užívateľmi a nie sú ovládaný záujmami vonkajších investorov Všetky družstvá konajú v ekonomickom záujme/záujmoch svojich členov, zatiaľ čo niektorí z nich sa najviac venujú činnostiam na dosahovanie sociálnych alebo enviromentálnych cieľov v záujme ich členov a v záujme širšej komunity Zákl. účel: § 221 odsek 1: „Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iých potrieb svojich členov“ Na rozdiel od akciovej spoločnosti tu nie je primárny účel iba podnikanie. AS: hlavným účelom je podnikanie, dosiahnutie čo najväčšieho zisku

Uplatnenie zásad družstevného práva v práve akciových spoločností V právnom poriadku Slovenskej republiky sú podrobnosti o právnom postavení družstva upravené v § 221 až § 260 Obchodného zákonníka. Podobnosť družstva a akciovej spoločnosti je evidentná. Vyplýva to aj z § 260 Obchodného zákonníka, ktorý ustanovuje použitie všeobecných ustanovení o obchodných spoločnostiach, pokiaľ Hlava II, druhá časť Obchodného zákonníka ktorá upravuje problematiku družstiev, neustanovuje inak. Možno povedať, že ide o vzťah subsidiarity. Od 1. apríla 2007 je účinný zákon č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve. Uvedeným zákonom sa do slovenskej legislatívy inkorporovalo Nariadenie rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva, ak ide o družstvo, ktoré má sídlo na území SR. Podľa bulletinu PRO BONO viaceré členské štáty EÚ „svoju vnútroštátnu úpravu formulujú prevažne tak, že družstvo, na rozdiel od úpravy platnej v SR, považujú za formu obchodnej spoločnosti, rovnocennú s ostatnými obchodnými spoločnosťami, ako je napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným či akciová spoločnosť. Charakterom má právna úprava blízko právnej úprave akciovej spoločnosti“. Významným medzníkom približovania družstiev kapitálovým spoločnostiam bolo schválenie novely č. 264/1995 Z. z. Peter Baco pri tej príležitosti v NR SR uviedol „ Existujúce družstvá (...) sa stali skôr združeniami kapitálovými, ako združeniami majetkovými, a teda opodstatnene sú bližšie k akciovým spoločnostiam ako k pôvodnej myšlienke družstevníctva“.

Problém Problém ⇒ Napriek tomu že právna úprava družstiev a zakotvenie družstevných zásad v rámci legislatívy jednotlivých krajín je rôznorodá, niekoľké družstevné organizácie so sídlom väčšinou v EU prehlásili, že štátna legislatíva nepredstavuje významnú prekážku pre ich aktivity v rámci ich vlastných krajín. Bez ohľadu na rozdiely v zákonoch, prioritou nie je robiť návrhy na harmonizáciu štátnej družstevnej legislatívy.

Návrh ⇒ skupina expertov na spoločenské právo na najvyššej úrovni s mandátom od Európskej komisie argumentovala, že družstevné organizácie by sa mali : ujať iniciatívy vyvinúť model družstevných zákonov ako prostriedku pre iniciáciu postupnej aproximácie štátnych zákonov, ktorými sa riadia družstvá Hoci zákony riadiace družstvá sa rôznia v prístupoch a zakladajú sa na odlišných tradíciách, vo všeobecnosti rešpektujú definíciu družstva, hodnoty a princípy stanovené v „Prehlásení o Identite družstva“ ktoré prijala Medzinárodná aliancia družstiev v roku 1995. Štátne legislatívy pri navrhovaní nových zákonov, ktoré majú riadiť družstvá, by mali vychádzať z definície, hodnôt a princípov družstva. V tomto kontexte sa od členských štátov požaduje, aby boli dostatočne flexibilné, a aby umožnili družstvám efektívne a za rovnakých podmienok konkurovať iným formám podnikania.

Riešenie Družstvá nepotrebujú prednostné zaobchádzanie, ale legislatívu, ktorá vytvorí akčné pole na vyššej úrovni v tom zmysle, že družstvá budú môcť konať bez obmedzení, ktoré sa zakladajú na rôznych cieľoch štátnej politiky, ale ktorým iné formy spoločností, s ktorými družstvá súťažia v rámci modernej trhovej ekonomiky, nepodliehajú. ⇒ Dobre navrhnutá legislatíva môže pomôcť prekonať aj niektoré z obmedzení obsiahnutých v družstevnej forme, ako napr. nedostatočný prístup k investičnému kapitálu. ⇒ Družstvám by sa mohlo povoliť vydávať neužívateľské investorské podiely, ktoré by boli obchodovateľné a nesúce úrok, pod podmienkou, že účasť neužívateľských akcionárov by bola obmedzená, aby sa zaistilo, že družstevný charakter spoločnosti nie je ohrozený.

Problémy z pohľadu predsedov družstiev v SR

Riešenie z pohľadu predsedov družstiev

Záver Družstvá majú silnú tradíciu už od priemyselnej revolúcie v devätnástom storočí. Dnes Komisia uznáva, že bohatosť rôznorodosti podnikateľských foriem je dôležitým prvkom v ekonomike EÚ. Sú to moderné a dynamické podniky s vysokým potenciálom. Družstvá predstavujú 83% holandskej poľnohospodárskej výroby, 50% francúzskej, 37% cyperských bankových služieb, 35% fínskeho potravinárskeho priemyslu, 21% španielskej zdravotníckej starostlivosti a 60% švédskeho lesníctva. Komisia preto bude podporovať efektívnu propagáciu a rozvoj družstevného podnikania v EÚ a kandidátskych krajinách. Rozvoj družstevného podnikania zostáva prevážne v oblasti kompetencie Členských štátov a kandidátskych krajín. Na základe tohto hodnotenia bude prijaté rozhodnutie o príslušných budúcich iniciatívach.