Právo Európskej únie 4. časť JUDr. Jana Gašparová, LLM

Program seminára Voľný pohyb tovaru Voľný pohyb služieb a sloboda podnikania Voľný pohyb pracovníkov Voľný pohyb kapitálu

VOĽNÝ POHYB TOVARU

Jednotný európsky trh Európsky trh – 489 miliónov spotrebiteľov Princíp jednotného trhu – tovar, s ktorým sa obchoduje na trhu jedného členského štátu Európskej únie môže voľne prechádzať do ostatných členských štátov Cieľ – zabezpečiť konkurenciu medzi výrobkami z rôznych členských štátov Európskej únie a zabrániť akýmkoľvek opatreniam členských štátov, ktoré obmedzujú objem obchodnej výmeny alebo zvyšujú cenu tovaru

Colná únia V roku 1958 spustilo 6 zakladajúcich členských štátov dva procesy: Proces viedol k tomu, aby sa postupne rušili colné platby a kvóty uplatňované vo vzájomnom obchode V rámci 2. procesu sa začal tvoriť jednotný colný sadzobník, ktorý sa využíval pri dovozoch z tretích krajín Budovanie colnej únie bolo zavŕšené 1.7.1968, a odvtedy každý nový členský štát prešiel procesom rušenia platieb za prechod tovaru v rámci Spoločenstva

Colná únia Colná politika je vo výlučnej právomoci ES Spoločenstvo zastupuje členské štáty aj pri rokovaniach so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) a inými medzinárodnými organizáciami Komisia: Je zodpovedná za rozvoj colnej politiky vrátane formulovania legislatívnych návrhov Zabezpečuje koordináciu medzi orgánmi členských štátov Na úrovni Spoločenstva zbiera a vyhodnocuje informácie získané od podnikateľov

Colná únia Členské štáty: Implementujú právne akty prijaté orgánmi Spoločenstva Sú aktívne pri potláčaní colných deliktov Zabezpečujú vyberanie cla, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty z dovážaných tovarov Nesmú prijímať ani opatrenia, ktoré by mali efekt rovnocenný s clom, aby sa tak zabránilo obchádzaniu zákazu vývozných a dovozných ciel

Co-Frutta ESD posudzoval opatrenie spočívajúce v spotrebnej dani, ktorá sa aplikovala na dovezené i tuzemské banány, čo však v praxi znamenalo, že sa zdaňovali len dovážané banány, pretože v danej krajine sa tento druh ovocia takmer vôbec nepestoval. Túto daň ESD považoval za nepriamu ochranu domácej produkcie s účinkami rovnocennými s clom

Parafiskálne poplatky Poplatky zaťažujúce domáci aj dovezený tovar rovnakého druhu v rovnakej výške, pričom sú zdrojom príjmu tuzemskej inštitúcie, ktorá z nich financuje opatrenia na podporu výroby a/alebo odbytu tuzemského tovaru Ak sa zozbierané príjmy z poplatkov použijú pre tuzemských výrobcov tak, že získaná výhoda plne pokryje hodnotu zaplateného poplatku, poplatok sa bude považovať za poplatok s rovnocenným účinkom ako clo

Colná únia Články 23-25 ZES zakazujúce clá a poplatky s rovnocenným účinkom majú priamy účinok V prípade zaplatenia protiprávnych ciel a im rovnocenných poplatkov sa možno domáhať ich vrátenia Ak podnikateľ clo alebo rovnocenný poplatok zakomponuje do ceny tovaru, a tým prenesie bremeno na kupujúceho alebo spotrebiteľa, nemôže sa úspešne domáhať zaplatených súm

Colná únia Vnútorná zložka colnej únie: zahŕňa obchodnú výmenu tovarov v rámci vnútorného trhu ES Vonkajšia zložka colnej únie: pre jednotlivé tretie krajiny sú určené pevné sadzby ciel a iných poplatkov spojených s prechodom tovaru cez hranicu Európskej únie

Kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu Článok 28 a 29 ZES – zakazujú kvantitatívne obmedzenia dovozu a vývozu medzi členskými štátmi, ako aj všetky opatrenia s rovnocenným účinkom Tovar: výrobky, ktoré majú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch, a ktoré môžu byť predmetom obchodných transakcií (aj elektrická energia, umelecké predmety, odpad a použité oleje, počítačové programy a nosiče informácií)

Opatrenia s rovnocenným účinkom Rozdielne aplikovateľné opatrenia opatrenia výhradne zamerané na dovážané výrobky, ktoré spôsobujú otvorenú diskrimináciu (napr. dovozné povolenie, podmienenie dovozu zložením zábezpeky)

Opatrenia s rovnocenným účinkom Nerozdielne aplikovateľné opatrenia Opatrenia, ktoré sa síce vzťahujú na domáce ako aj dovážané výrobky, ale v praxi majú reštriktívne účinky na dovozy (napr. údaj o pôvode, požiadavka, aby mal dovozca v členskom štáte zastúpenie) Opatrenia, ktoré sa síce vzťahujú rovnako na domáce aj dovezené výrobky, ale sú neúmerné sledovanému cieľu (ochrane spotrebiteľa, ochrane zdravia a pod.) a porušujú tým princíp proporcionality

Dassonville Prípad sa týkal francúzskych obchodníkov so škótskou whisky, ktorí boli v Belgicku stíhaní za trestný čin uvádzania vadných výrobkov na trh Tovary neboli opatrené belgickými dokladmi osvedčujúcimi právo na ich distribúciu ESD judikoval, že všetky obchodnoprávne predpisy prijaté členskými štátmi, ktoré priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne bránia obchodu medzi členskými štátmi, sa považujú za opatrenia majúce rovnocenný účinok ako kvantitatívne obmedzenia

Cassis de Dijon Zásada vzájomného uznávania legislatívy: akémukoľvek tovaru vyrobenému a obchodovanému v súlade s právom v jednom členskom štáte musí byť v zásade umožnený prístup aj na trh iného členského štátu Skutkový stav: Nemeckej spoločnosti nebolo dovolené doviesť do Nemecka francúzsky likér Cassis de Dijon obsahujúci 15-20% alkoholu, pretože nemecká legislatíva nedovoľovala distribúciu likérov s obsahom alkoholu menším ako 32 percent

Cassis de Dijon Z odôvodnenia: jednostranné požiadavky ustanovené predpismi členských štátov, určujúce minimálny obsah alkoholu na účely predaja alkoholických nápojov, sú prekážkou obchodu, ktorá je nezlúčiteľná s čl. 28 ZES. Neexistuje preto oprávnený dôvod na to, aby alkoholické nápoje, za predpokladu, že boli v súlade s právom vyrobené a obchodované v jednom členskom štáte, nemohli byť pripustené na trh iného členského štátu.

Keck ESD riešil otázku, či národné ustanovenie zákazu predaja so stratou (predaj za nižšiu cenu ako výrobné náklady alebo náklady obstarania tovaru) možno považovať za opatrenia rovnocenné s kvantitatívnymi obmedzeniami ESD vyslovil stanovisko, že cieľom národnej legislatívy, ktorá zakazuje predaj so stratou, nie je regulácia obchodu medzi štátmi. Takáto legislatíva môže obmedziť množstvo predávaného tovaru a v rámci toho aj tovaru z iných členských štátov

Keck ESD rozdelil vnútroštátne opatrenia obmedzujúce dovozy do dvoch kategórií: a) opatrenia týkajúce sa vlastností výrobkov (napr. označenie, tvar, veľkosť, hmotnosť, etikety, balenie) – nezlúčiteľné s čl. 28 ZES b) opatrenia týkajúce sa spôsobu predaja (napr. obmedzenia týkajúce sa reklamy a marketingu, času predaja, cenových kontrol, kvalifikácie predávajúceho a pod.) – nezákonné len tie opatrenia, ktorých účinkom je rozdielne postavenie domácich a dovážaných výrobkov

Prípustné obmedzenia Obmedzenia sú prípustné, ak sú odôvodnené jedným z dôvodov uvedených v článku 30 ZES: a) verejná morálka b) verejný poriadok a bezpečnosť c) ochrana zdravia a života ľudí, zvierat a rastlín d) ochrana národného bohatstva s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou e) ochrana priemyselného alebo obchodného vlastníctva

Tri základné otázky: Predstavuje vnútroštátne opatrenie prekážku v obchode s tovarmi medzi členskými štátmi? V prípade, že nie, pôjde o opatrenie, ktoré nemá komunitárnu dimenziu a preto patrí do kompetencie členského štátu. Ak je však odpoveď áno, nastupuje druhá otázka:

Tri základné otázky: 2. Možno vnútroštátne opatrenie odôvodniť na základe jedného z dôvodov uvedených v čl. 30 ZES alebo na základe nevyhnutných požiadaviek definovaných ESD? V prípade zápornej odpovede, je opatrenie v rozpore s komunitárnym právom. V prípade kladnej odpovede, si položíme poslednú otázku:

Tri základné otázky: 3. Je posudzované opatrenie nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa a tento cieľ nemožno dosiahnuť menej reštriktívnymi opatreniami? V prípade kladnej odpovede, je vnútroštátne opatrenie v súlade s komunitárnym právom. V opačnom prípade pôjde o opatrenie, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom, keďže členský štát jeho prijatím porušil princíp proporcionality.

Právne prostriedky nápravy Všeobecný podnet na Komisiu Osoby, ktoré sa domnievajú, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s ustanoveniami o voľnom pohybe tovaru, sa môžu obrátiť s písomným podnetom na Komisiu Ak Komisia po preskúmaní okolností dospeje k záveru, že napadnuté opatrenie členského štátu je v rozpore s komunitárnym právom, môže členský štát vyzvať na odstránenie protiprávneho stavu Ak členský štát v ustanovenej lehote nezosúladí svoj právny poriadok s komunitárnym právom, Komisia sa môže obrátiť na ESD so žalobou

Právne prostriedky nápravy Podnet na zrýchlené konanie Na základe nariadenia č. 2679/98 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi Aplikuje sa na prípady, kedy členský štát v rozpore s čl. 28 a 30 ZES svojím konaním alebo nečinnosťou spôsobuje vážne obmedzenia voľného pohybu tovaru, čím podnikateľom vznikajú výrazné škody Komisia je povinná vydať rozhodnutie adresované členskému štátu, ktorým ho zaviaže odstrániť prekážky Ak členský štát po opakovanej výzve nesplní v určenej lehote povinnosti uložené v rozhodnutí, Komisia môže proti nemu iniciovať konanie pred ESD

Právne prostriedky nápravy SOLVIT Online sieť na mimosúdne riešenie problémov, v rámci ktorej členské štáty spolupracujú na riešení praktických problémov, ktoré vznikajú pri nesprávnom uplatňovaní pravidiel vnútorného trhu orgánmi štátnej správy Centrá SOLVIT sú súčasťou vnútroštátnej verejnej správy – v SR pôsobí pri Úrade vlády SR Po predložení prípadu fyzickou alebo právnickou osobou SOLVIT preskúma všetky podrobnosti sťažnosti, a zaradí prípad do online databázy Lehota na nájdenie riešenia problému je 10 týždňov

Harmonizácia legislatívy Základné nástroje na zabezpečenie voľného pohybu tovarov v rámci územia členských štátov EÚ: Technická harmonizácia legislatívy Zásada vzájomného uznávania legálne predávaných tovarov Mechanizmy na zamedzenie vzniku nových obchodných prekážok

Technická harmonizácia Proces zjednocovania technických právnych predpisov, technických noriem a postupov pre posudzovanie zhody vlastností výrobkov Cieľom je odstrániť a zamedziť vzniku regulačných obchodných prekážok zbližovaním vnútroštátnej technickej legislatívy Musí zároveň garantovať vysoký stupeň ochrany zdravia, bezpečnosti a životného prostredia

VOĽNÝ POHYB SLUŽIEB A SLOBODA PODNIKANIA

Voľný pohyb služieb Sektor služieb vytvára 75 % pracovných miest v EÚ a podieľa sa 2/3 na hrubom domácom produkte EÚ Služby: priemyselné, obchodné, remeselné a profesijné Službou môže byť podľa judikatúry ESD aj výkony profesionálnych športovcov, prostitúcia alebo vykonanie umelého prerušenia tehotenstva Ustanovenia o voľnom pohybe služieb sa použije na nehmotné plnenia alebo výkony, ktoré nepodliehajú pravidlám upravujúcim ostatné tri základné slobody spoločného trhu

Voľný pohyb služieb Článok 49 ZES: Výslovne zakazuje obmedzenia voľného pohybu služieb v rámci Spoločenstva vo vzťahu k osobám, ktoré majú prevádzku v inom členskom štáte ako príjemca služby

Voľný pohyb služieb Ustanovenia ZES o voľnom pohybe služieb sa neuplatnia v prípade, ak sa všetky komponenty danej ekonomickej činnosti realizujú v jednom členskom štáte, teda ak nedochádza k cezhraničnému (komunitárnemu) efektu Podmienka na požívanie tejto slobody – poskytovateľ služieb musí mať zriadenú trvalú prevádzku v niektorom z členských štátov ES

Voľný pohyb služieb Tri situácie s cezhraničným (komunitárnym) efektom: a) Aktívna sloboda služieb – poskytovateľ služby alebo ním poverená osoba sa zdržuje na území štátu príjemcu služby s cieľom poskytnúť službu. Pri službe ide o prechodný charakter poskytovania služby – popri časovom faktore je potrebné skúmať aj ekonomickú povahu danej činnosti a úmysel podnikateľa zotrvať na trhu hosťujúceho členského štátu.

Voľný pohyb služieb Tri situácie s cezhraničným (komunitárnym) efektom: Pasívna sloboda služieb – príjemca služby sa zdržuje v štáte poskytovateľa služby - zásada voľného pohybu služieb chráni aj práva prijímateľa služby (turisti, pacienti, obchodní cestujúci a pod.) c) Virtuálny pohyb služieb – ak hranice členských štátov prekročí len služba (poistenie nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte ako poisťovňa a poistiteľ)

Prípustné obmedzenia voľného pohybu služieb Členský štát môže voľný pohyb služieb obmedziť vtedy, ak na to existujú prevažujúce dôvody verejného poriadku, bezpečnosti a ochrany zdravia a verejného záujmu Verejný záujem: ochrana duševného vlastníctva, ochrana zamestnancov, ochrana spotrebiteľa, zabránenie podvodom, prevencia nekalej súťaže a pod. Princíp materiálnej diskriminácie: smeruje proti legislatíve členského štátu, ktorá sa síce na prvý pohľad uplatňuje rovnako na domáce, ako aj dovážané služby, ale v skutočnosti poskytovanie služieb z iného členského štátu znevýhodňuje

Prípustné obmedzenia voľného pohybu služieb Náležitosti legálneho obmedzenia voľného pohybu služieb: Verejný záujem musí byť legitímny a nesmie byť v rozpore s cieľmi Spoločenstva, Právne normy zakotvujúce obmedzenie sa musia aplikovať rovnako na osoby, ktoré majú prevádzku v danom členskom štáte Obmedzenie musí uspokojiť kritérium proporcionality, čiže musí byť adekvátne cieľu, ktorý sleduje a tento cieľ nemožno dosiahnuť inými, menej reštriktívnymi prostriedkami

Voľný pohyb služieb Sekundárne oprávnenie slobody služieb: právo poskytovateľa služieb cestovať do iného členského štátu s úmyslom poskytovať služby, ako aj oprávnenie na pohyb a pobyt v tomto členskom štáte Smernica č. 2004/38/ES o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci územia členských štátov Vzťahuje sa na osoby v pracovnom pomere a samostatne zárobkovo činné osoby z jedného členského štátu, ktorí cestujú do druhého členského štátu s cieľom pracovať, poskytovať alebo prijímať služby

Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb Smernica č. 96/71 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb Uplatňuje sa právny poriadok štátu, v ktorom sa služba vykonáva Členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby vysielajúci podnik v súlade s právnym poriadkom hosťujúceho štátu zaručil vyslaným pracovníkom pracovné podmienky týkajúce sa pracovného času, minimálnej dĺžky dovolenky, minimálnych mzdových taríf, podmienok ochrany zdravia a pod.

Poskytovanie právnych služieb Každý členský štát je povinný na svojom území umožniť poskytovanie právnych služieb právnikom z iných členských štátov, pokiaľ povaha takýchto služieb nemá trvalý charakter V prípade trvalého charakteru služieb sa musí zaregistrovať na príslušnom orgáne tohto členského štátu (spravidla advokátska komora) Pri činnosti musia používať titul svojho domovského členského štátu

Sloboda podnikania Od služieb sa podnikanie odlišuje tým, že sa nevzťahuje na aktivity dočasnej povahy, ale na zariadenia, ktoré sú určené na dlhodobú činnosť sledujúcu hospodársky účel Komunitárne právo umožňuje: Primárne usadzovanie: založenie obchodnej spoločnosti alebo začatie podnikateľskej činnosti Sekundárne usadzovanie: zakladanie dcérskych spoločností, pobočiek a organizačných zložiek, vytváranie nesamostatných súčastí podnikov ako sú sklady

Sloboda podnikania Komunitárne právo garantuje slobodu podnikania: a) Právnickým osobám, ktoré boli založené za účelom podnikania podľa práva niektorého z členských štátov a majú sídlo v rámci ES Občanom EÚ, ktorí majú záujem začať alebo vykonávajú podnikateľskú činnosť v rámci EÚ Adresátmi zákazu vytvárať prekážky slobode podnikania sú členské štáty, vrátane obcí, vyšších územných celkov, verejnoprávnych inštitúcií

Sloboda podnikania Hlavné legislatívne úlohy Spoločenstva: Vydávať smernice o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení o skúškach a iných dokladov o kvalifikácii; Koordinovať právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú začatia a výkonu samostatnej profesijnej činnosti; Harmonizovať právo obchodných spoločností

Prípustné obmedzenia slobody podnikania Činnosti spojené s výkonom verejnej moci (napr. notári, exekútori, lesná a rybárska stráž, niektoré činnosti veterinárov a pod.) Obmedzenie z dôvodu verejného poriadku, bezpečnosti alebo ochrany verejného zdravia; Dôležité požiadavky verejného záujmu (ochrana spotrebiteľa, ochrana životného prostredia, kultúrneho a historického dedičstva a pod.)

VOĽNÝ POHYB PRACOVNÍKOV

Voľný pohyb pracovníkov Jedno z práv, ktoré vyplýva z občianstva Európskej únie Jeden zo základných nástrojov vnútorného trhu Predpokladom na jeho uplatnenie je zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti Voľný pohyb pracovníkov nie je ešte v EÚ v plnom rozsahu zabezpečený, najmä vzhľadom na: Existujúce právne, administratívne a faktické prekážky Uplatnenie prechodných období vo vzťahu k novým členským štátom

Právny základ Právny základ – články 39 až 42 ZES Čl. 39 ods. 1 ZES zaručuje právo na voľný pohyb pracovníkov = zákaz adresovaný členským štátom obmedzovať vstup a pobyt štátnych príslušníkov iných štátov na svojom území Vzťahuje sa len na situácie s cezhraničným elementom (napr. ak sa miesto výkonu práce nachádza v inom členskom štáte, ako je sídlo zamestnávateľa alebo bydlisko zamestnanca)

Právny rámec Nosným právnym rámcom je nariadenie Rady č. 1612/68 o voľnom pohybe pracovníkov v rámci Spoločenstva – bližšie rozvádza a špecifikuje jednotlivé primárne a sekundárne oprávnenia pracovníkov a ich rodinných príslušníkov

Obsah Rada môže vydávať smernice a nariadenia, ktorými sa naplní konkrétny obsah slobody voľného pohybu pracovníkov prostredníctvom: Spolupráce medzi národnými úradmi práce členských štátov, Zrušenia všetkých administratívnych konaní, opatrení a kvalifikačných lehôt, ktoré predstavujú prekážku liberalizácie voľného pohybu pracovníkov; Mechanizmov, ktoré uľahčujú fungovanie trhu práce (dosiahnutie rovnováhy na strane dopytu a ponuky na trhu práce)

Obsah Základným obsahom slobody voľného pohybu pracovníkov je zákaz akejkoľvek diskriminácie pracovníkov založenej na štátnej príslušnosti Komunitárne právo zakazuje otvorenú aj skrytú formu diskriminácie Diskriminovať na základe štátnej príslušnosti nemožno v zamestnávaní, odmeňovaní, ani vo vzťahu k iným pracovným podmienkam Platí národný režim – migrujúci pracovníci z iných členských štátov majú rovnaké postavenie ako tuzemskí pracovníci

Obsah Sekundárne oprávnenia: Právo na voľný pohyb Právo na pobyt v rámci ES za účelom zamestnania, Právo na vstup a pobyt na území členského štátu za účelom aktívneho hľadania zamestnania Právo zotrvať na území členského štátu po skončení zamestnania

Voľný pohyb pracovníkov Veľmi častou formou nepriamej diskriminácie sú jazykové požiadavky na výkon určitého druhu práce, keďže je zrejmé, že tieto požiadavky môžu splniť lepšie najmä tuzemskí uchádzači o pracovné miesto Možnosť zavedenia kvalifikačných podmienok týkajúcich sa jazykových znalostí, len ak sú odôvodnené povahou práce, ktorá sa má vykonávať

Pojem pracovník osoba, ktorá vykonáva závislú činnosť v pomere, za ktorý poberá mzdu, plat alebo inú odmenu, Osoby, ktoré sa po ukončení zamestnania naďalej zdržujú v členskom štáte Patria sem aj pracovné pomery na čiastočný pracovný úväzok

Odvodení beneficienti = rodinní príslušníci Manželský partner pracovníka Partner, s ktorým pracovník uzavrel registrované partnerstvo Priami potomkovia pracovníka, ktorí sú mladší ako 21 rokov alebo sú nezaopatrenými osobami a takéto osoby manželského alebo registrovaného partnera Závislí priami príbuzní v vzostupnej línii a takéto osoby manželského alebo registrovaného partnera (rodičia)

Odvodení beneficienti = rodinní príslušníci Oprávnenia: Právo na prístup k zamestnaniu a právo vykonávať prácu v členskom štáte, v ktorom vykonáva prácu originárny beneficient Deti migrujúceho pracovníka majú právo na vzdelanie a prípravu na budúce povolanie na základe rovnakých podmienok ako tuzemské deti

Právo na pobyt Členský štát musí udeliť migrujúcemu pracovníkovi povolenie na pobyt na základe predloženia preukazu totožnosti a preukázania potvrdenia o zamestnaní Prístup k zamestnaniu v inom členskom štáte však nemožno podmieňovať získaním povolenia na pobyt

Právo na pobyt nepresahujúci 3 mesiace Právo na vstup do členského štátu na základe preukázania platného dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu Členské štáty nemôžu od občanov EÚ požadovať vstupné víza, výstupné víza ani iné rovnocenné formality – hosťujúci členský štát však môže požadovať registráciu ich prítomnosti v rámci primeranej a nediskriminačnej lehoty

Právo na pobyt presahujúci 3 mesiace Viazané na splnenie jednej z nasledujúcich podmienok: Vykonávanie ekonomickej aktivity v rámci pracovného pomeru alebo samostatne zárobkovo činná osoba Dostatočné finančné krytie a zdravotné poistenie, Štúdium v členskom štáte pobytu, Príbuzenský vzťah k občanovi EÚ, ktorý spĺňa jedno z už uvedených kritérií

Právo na trvalý pobyt Občan EÚ nadobudne právo na trvalý pobyt v hosťujúcom členskom štáte po piatich rokoch neprerušeného legálneho pobytu za predpokladu, že nie je voči nemu uplatňované rozhodnutie o vyhostení

Uznávanie vzdelania a kvalifikácie Smernica č. 2005/36/ES zakotvuje dva systémy uznávania kvalifikácie, a to: Všeobecný systém uznávania (členské štáty majú právo ustanoviť minimálnu úroveň kvalifikácie, aby tak zabezpečili kvalitu služieb poskytovaných na svojom území) Systém automatického uznávania kvalifikácie pre vymedzené povolania (šesť zdravotníckych povolaní a povolanie architekta),

Sociálne zabezpečenie Spoločné pravidlá a zásady: Zásada rovnakého zaobchádzania - osoba s pobytom na území členského štátu musí mať rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občania tohto členského štátu bez akýchkoľvek prejavov diskriminácie Zásada spočítavania období – obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska, dosiahnuté podľa právnych predpisov jedného členského štátu, sa zohľadňujú v prípade potreby pre získanie nároku na dávky podľa právnych predpisov iného členského štátu

Sociálne zabezpečenie Spoločné pravidlá a zásady: Zásada exportovateľnosti dávok - dávky získané na základe právnych predpisov niektorého členského štátu, sa vyplácajú príjemcovi aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte Zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy – ochrana pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú

Prípustné obmedzenia voľného pohybu pracovníkov Ustanovenia o voľnom pohybe pracovníkov sa nevzťahujú na zamestnávanie vo verejnej, či štátnej službe – zamestnanie vo všeobecnej a špecializovanej štátnej správe, služba v ozbrojených silách, výkon súdnictva a diplomacie Nepatria sem pracovné miesta v štátnych a komunálnych podnikoch, zdravotníctve, energetike, verejnej doprave, múzeách a pod.

Prechodné obdobie pre pristupujúce štáty Zavedené po pristúpení nových členských štátov v roku 2004 Sú časovo rozložené podľa schémy 2+3+2 roky Členské štáty EÚ-15 sú počas prechodných období oprávnené uplatňovať opatrenia s cieľom ochrany národných trhov práce (napr. požiadavka pracovných povolení, kvóty na počty pracovníkov, alebo úplné zamedzenie prístupu na pracovný trh)

Prechodné obdobie pre pristupujúce štáty Členský štát, uplatňujúci na konci päťročného obdobia (máj 2009) národné opatrenia alebo opatrenia na základe bilaterálnych zmlúv, je v prípade závažných porúch na trhu práce alebo hrozby takýchto porúch oprávnený po upovedomení Komisie pokračovať v aplikácii týchto opatrení až do uplynutia siedmich rokov po pristúpení k EÚ

Prechodné obdobie pre pristupujúce štáty Ak členský štát EÚ-15 prestane uplatňovať prechodné obdobie a umožní voľný pohyb pracovníkov podľa komunitárneho práva, existuje na základe ochrannej doložky možnosť opätovného zavedenia obmedzení, pokiaľ dochádza k vážnym narušeniam trhu práce alebo existuje hrozba takéhoto narušenia Nové členské štáty môžu voči krajinám EÚ-15 uplatňujúcim prechodné obdobie zaviesť recipročné opatrenia voči pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi krajín EÚ-15

Prechodné obdobie pre pristupujúce štáty Podľa uplatňovania prechodných období 3 skupiny členských krajín EÚ-15: Zachovanie otvorenosti pracovných trhov – Španielsko, Portugalsko, Fínsko a Grécko – úplná liberalizácia od mája 2006 - Veľká Británia, Írsko a Švédsko – prechodné obdobia neuplatnili vôbec - Taliansko – júl 2006

Prechodné obdobie pre pristupujúce štáty 2. Uplatnenie prechodných období podľa schémy 2+3 roky s postupným uvoľňovaním obmedzení: – Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko do mája 2009, čiastočne otvorili pracovný trh pre vymedzený okruh profesií Uplatnenie prechodných období podľa schémy 2+3 roky so zachovaním obmedzení v plnom rozsahu - Rakúsko a Nemecko do mája 2009, predpokladá sa, že budú aj po tomto termíne trvať na uzavretí svojich pracovných trhov Najneskôr k 1.1.2012 možno očakávať dosiahnutie plnej miery pracovnej mobility v celej EÚ.

VOĽNÝ POHYB KAPITÁLU

Voľný pohyb kapitálu Cieľom je dosiahnuť plnú liberalizáciu kapitálových pohybov medzi členskými štátmi Vývoj tejto slobody bol pomalší ako u ostatných troch Prvé právne akty až na začiatku 60. rokov 20. storočia Obmedzenia – vnútroštátne devízové predpisy, predpisy týkajúce sa postavenia bánk a iných finančných inštitúcií, cenných papierov, daní aj práva obchodných spoločností

Voľný pohyb kapitálu Zahŕňa: Priame investície Investície do nehnuteľností Rozvoj hospodárskych činností Poskytovanie finančných služieb Pripustenie cenných papierov na kapitálové trhy Zákaz obmedzenia voľného pohybu platieb

Prípustné výnimky Výnimky sú prípustné, len ak sú založené na objektívnych, stálych a transparentných kritériách a sú odôvodnené nevyhnutnými požiadavkami verejného záujmu (napr. opatrenia na zabránenie daňovým únikom a na boj proti legalizácii prijmov z trestnej činnosti (pranie špinavých peňazí) Opatrenia členských štátov, ktorých účinkom je obmedzenie voľného pohybu kapitálu a platieb, je možné napadnúť žalobou na ESD

Prechodné obdobie vo vzťahu k SR Požiadavky Slovenska: Počas doby 5 rokov zachovať obmedzenia vzťahujúce sa na nadobúdanie vlastníckeho práva cudzozemcov k nehnuteľnostiam v SR využívaným na sekundárne (vedľajšie) bývanie Počas doby 10 rokov zachovať existujúce obmedzenia súvisiace s nadobúdaním poľnohospodárskej a lesnej pôdy v SR do vlastníctva cudzozemcov

Prechodné obdobie vo vzťahu k SR Zmluva o pristúpení akceptovala len 2. požiadavku: Počas 7-ročného prechodného obdobia môže SR ponechať v platnosti obmedzenia vzťahujúce sa na nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej a lesnej pôde cudzozemcami Rada môže po na návrh Komisie po preskúmaní opatrení rozhodnúť o skrátení alebo ukončení sedemročného prechodného obdobia Ak sa preukáže, že po uplynutí prechodného obdobia na Slovensku bude hroziť závažné narušenie trhu s poľnohospodárskou pôdou, Komisia na žiadosť Slovenska rozhodne o predĺžení prechodného obdobia najviac o tri roky

Štátna pomoc Podpory v akejkoľvek podobe poskytované štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktoré narušujú alebo ohrozujú súťaž tým, že zvýhodňujú niektoré podniky alebo odvetvia výroby, sú, pokiaľ ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, nezlúčiteľné so spoločným trhom

Štátna pomoc Úver Daňová úľava Subvencia Oslobodenie od poplatkových povinností Poskytnutie štátnej záruky Ručenie alebo iná forma zabezpečenia Navýšenie základného imania štátom Zníženie sociálnych dávok a iných odvodov

Štátna pomoc Znaky štátnej pomoci: Musí byť poskytovaná zo strany členského štátu Musí znamenať zvýhodnenie pre príjemcu (poskytnutie prostriedkov alebo zmiernenie povinnosti) Musí pochádzať z verejných zdrojov Zvýhodneným subjektom je podnik alebo odvetvie

Povolená štátna pomoc Podpory sociálnej povahy pre individuálnych spotrebiteľov Podpory určené na náhradu škôd spôsobených prírodnými pohromami alebo mimoriadnymi udalosťami Podpory hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo vysokou nezamestnanosťou Podpora rozvoja určitých hospodárskych aktivít, podpory napomáhajúce kultúre a zachovaniu kultúrneho dedičstva

Oznamovacia povinnosť Dohľad nad systémami štátnej pomoci vykonáva Komisia Členský štát je povinný oznámiť každú plánovanú podporu Štátne pomoci vyňaté z oznamovacej povinnosti Na pomoc vzdelávaniu Pomoc pre malé a stredné podniky Na podporu zamestnanosti Na národnú regionálnu investičnú pomoc

Oznamovacia povinnosť Komisia môže na základe oznámenia a preskúmania okolností prípadu rozhodnúť, že: Nejde o štátnu pomoc, Pochybnosti o nesúlade pomoci so spoločným trhom pominuli a štátna pomoc je v súlade so spoločným trhom Štátna pomoc nie je v súlade so spoločným trhom