V ä z b y Chemická väzba.

Prezentace na téma: "V ä z b y Chemická väzba."— Transkript prezentace:

1 V ä z b y Chemická väzba

2 Definícia chemickej väzby
   Chemická väzba je súdržné pôsobenie medzi dvoma alebo viacerými atómami v molekule látky. Chemickou väzbou sú zlúčené atómy navzájom k sebe pútané v molekulách. Schopnosť sa zlučovať je základná vlastnosť atómov.

3 Typy chemických väzieb

4 Väzby Väzby vznikajú na valenčných vrstvách, preto ich nazývame valenčné. Do skupiny valenčných väzieb zaraďujeme: - kovalentnú väzbu - iónovú väzbu

5 Kovalentná väzba Kovalentná väzba je chemická väzba, ktorú tvorí spoločný elektrónový pár. Ak sú ňou viazané atómy rovnakých prvkov patrí elektrónový pár každému z nich rovnakou mierou. Takáto väzba sa nazýva nepolárna kovalentná.

6 Nepolárna Polárna Kovalentná väzba Tvorená atómami rovnakého prvku
Tvorená atómami rôznych prvkov

7 Vznik chemickej väzby v molekule vodíka

8 Vznik molekuly vodíka

9 Nepolárna väzba Ak je molekula tvorená  len atómami toho istého prvku, napr. Cl2, O2, N2 atómy sú viazané kovalentnou väzbou. V  týchto molekulách väzbový elektrónový pár je rovnomerne rozdelený medzi jadrami viazaných atómov.

10 Hustota náboja elektrónového páru

11 Polárna kovalentná väzba
Ak je molekula tvorená atómami rôznych prvkov, napr. HCl, CO, NO2, NH3, H2O, potom dochádza k deformácii a posunu väzbového elektrónového páru do blízkosti atómu, ktorý má väčšiu hodnotu elektronegativity, teda väčšiu schopnosť priťahovať elektróny. Takáto väzba medzi atómami sa nazýva polárna kovalentná väzba.

12 Ukážka polárnej kovalentnej väzby v molekule HCl

13 Elektonegativita Schopnosť atómu prvku pútať k sebe väzbový elektrónový pár sa nazývame elektronegativita (X) (podľa Paulinga).  Jej hodnoty udáva PSP. Čím majú prvky väčšiu hodnotu elektronegativity, tým majú ich atómy väčšiu schopnosť pútať väzbový elektrónový pár.

14 Elektonegativita prvkov
Hodnoty elektronegativít pre jednotlivé prvky určili Pauling a Mulliken. Hodnoty elektronegativít prvkov nadobúdajú hodnoty z intervalu <0,86 – 4, 0>. Najväčšiu hodnotu elektronegativity má fluór (X = 4), je teda najelektronegatívnejším prvkom, má najväčšiu schopnosť priťahovať k sebe väzbový elektrónový pár (elektrónový oblak). 

15 L. C. Pauling

16 R. S. Mulliken

17 Elektronegativita prvkov
Hodnota elektronegativity v perióde stúpa zľava doprava, v stĺpci zdola nahor. Od rozdielu elektonegativity zlúčených atómov závisí typ väzby.

18 Elektronegativita prvkov
Hodnota elektronegativity v perióde stúpa zľava doprava, v stĺpci zdola nahor. Od rozdielu elektonegativity zlúčených atómov závisí typ väzby.

19 PSP

20 Vplyv elektronegativity na typ väzby
Miera polarity kovalentnej väzby je určená rozdielom elektronegativít prvkov, ktoré tvoria danú chemickú väzbu. Na základe rozdielu hodnôt elektronegativít atómov A a B viazaných prvkov v molekule väzby rozdeľujeme na jednotlivé typy

21 Rozdiel hodnôt elektronegativít
Rozdiel hodnôt elektronegativít (xA – xB) Jednotlivé typy väzby: Kovalentná nepolárna Kovalentná polárna Iónová

22 Valenčné väzby xA – xB = 0, xA – xB < 0,4
kovalentná nepolárna väzba 0,4 < xA – xB < 1, 7 kovalentná polárna väzba xA – xB > 1, 7 iónová väzba

23 Elektonegativita a typy väzieb

24 Iónová väzba Ku vzniku iónovej väzby dochádza medzi atómami, ktorých rozdiel elektronegativít je väčší ako 1,7 (väzba medzi prvkami umiestnenými v periodickej tabuľke ďaleko od seba). Takýmto spojením vzniknú opačne nabité častice ióny – katióny a anióny, ktoré sa priťahujú.

25 Iónová väzba Atóm odovzdá elektrón (elektróny) druhému atómu, s ktorým interaguje a tým získa elektrónovú konfiguráciu vzácneho plynu. Z pôvodného atómu vzniká katión – kladne nabitý ión. Napr.: Na – 1e- ® Na+ Atóm prijme elektrón (elektróny) od iného atómu, s ktorým interaguje a tým nadobudne elektrónovú konfiguráciu vzácneho plynu. Z pôvodného atómu vznikne anión – záporne nabitý ión. Napr.: Cl + 1e- ® Cl-

26 Iónová väzba

27 Iónová väzba Medzi vzniknutými iónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily, ktoré sú podstatou vzniku iónovej väzby Typickým príkladom zlúčeniny s iónovými väzbami je chlorid sodný NaCl

28 Modely kryštálu NaCl

29 Chlorid sodný

30 Väzbovosť Počet väzbových párov istého atómu udáva jeho väzbovosť. Atóm Jednoväzbový dvojväzbový Trojväzbový

31 Väzbovosť niektorých prvkov
Jednoduchá väzba Atóm chlóru v molekule Cl2 je jednoväzbový. Dvojnásobná väzba Atóm kyslíka v molekule O2 je dvojväzbový. Trojnásobná väzba Atóm dusíka v molekule N2 je trojväzbový.

32 Ukážka vzniku molekúl Cl2, O2, N2 a ich väzbovosti

33 Podľa počtu viazaných elektrónových párov medzi dvoma atómami
Klasifikácia väzieb Chemická väzba Násobná Dvojnásobná Trojnásobná Jednoduchá Podľa počtu viazaných elektrónových párov medzi dvoma atómami

34 Voda

35 Úlohy 1. Uveďte charakteristiku chemických väzieb.
2. Ktoré kritérium rozhoduje o polarite chemickej väzby? 3. Označte nepolárne molekuly: a) CO   b) CO2   c) N2   d) H2O   e) CH4   f) HCl 4. Definujte pojem elektronegativita. 5. Pri akej hodnote rozdielu elektronegativít zlúčených atómov usudzujeme, že ide o väzbu kovalentnú polárnu? 6. Vyberte správne tvrdenie:       Pri zlučovaní 2 atómov s určitým rozdielom elektronegativít ťažisko väzbového orbitálu sa posúva: a)                  k elektronegatívnejšiemu atómu b)                  k elektropozitívnejšiemu atómu c)                   k atómu, na ktorý sa viažu 2 atómy vodíka d)                   k atómu, na ktorý sa viažu 3 atómy vodíka

36 Úlohy 7. Určte smer rastu elektronegativity v PSP.
8. Ktorý prvok má najväčšiu hodnotu elektronegativity a uveďte ju. 9. Určte, koľko väzbový je atóm fluóru v molekule F2.          10. Na základe hodnôt elektronegativít prvkov určte, akou väzbou sú viazané prvky  v zlúčeninách: LiF, NaCl, CO2, MgCl2, H2O, CH4.  11. Elektronegativita F = 4, O = 3, 5, Cl = 3, H = 2, 2, Na = 0, 9, Li = 1, Mg = 1, 2, C = 2, 5.