GRAMOTNOSŤ V KULTÚRNO-HISTORICKOM KONTEXTE

Prezentace na téma: "GRAMOTNOSŤ V KULTÚRNO-HISTORICKOM KONTEXTE"— Transkript prezentace:

1 GRAMOTNOSŤ V KULTÚRNO-HISTORICKOM KONTEXTE

2 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Kultúra (z lat. cultura odvodené od colere, čo znamená "pestovať") je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ľudskom svete indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.

3 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Komunikácia: dorozumievanie sa, zložitý, mnohoúrovňový proces, v ktorom sa uplatňujú rôzne spôsoby dorozumievania sa. Pod ľudskou komunikáciou rozumieme ľudskú reč. Komunikácia je vyjadrená verbálne alebo neverbálne. Základnými prostriedkami dorozumievania sa v spoločnosti sú jazyk a reč.

4 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Reč: prostriedok reálneho dorozumievania sa, skutočná reálna entita, zvuková podoba jazyka. Jazyk: štruktúrovaný systém znakov dorozumievacieho systému, nevyhnutná súčasť reči – jej teoretická základňa, súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč (Mistrík, 1999, s. 7). Reč predstavuje základný prostriedok dorozumievania sa v každodennej realite, jazyk je systém kódovania reči a pravidiel, podľa ktorých sa reč riadi, obe sú kultúrne podmienené, preto zvládnutie jazyka je jedným z najdôležitejších predpokladov úspešnej akulturácie jedinca.

5 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Z pohľadu diskurzívnej psychológie: Reč – nástroj, ktorým sa myslí a navyše aj koná. Jazyk – riadi dokonca aj to, ako udalosti cítime, prežívame, ako integrujeme rozličné epizódy do zmysluplného celku, či už ide o príbeh, o zdôvodnenie nášho konania a pod. Zmyslom jazyka a reči je komunikácia, teda odovzdávanie určitých významov. Tri aspekty jazyka: syntaktický aspekt sémantický aspekt pragmatický aspekt.

6 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Gramotnosť: sociokultúrny jav, základná charakteristika dobre adaptovaného človeka danej kultúry. Sociologicko-politický pohľad na gramotnosť: možno nahliadať aj cez ideový význam, ktorý „sa vníma jednak ako ukazovateľ úrovne demokracie spoločnosti a jednak ako predpoklad alebo podmienka jej budovania“. (Pupala, 2001, s. 267) Nie je to len schopnosť čítať a písať, ale „komplex neoddeliteľných, súbežne a vo vzájomnej synergii sa rozvíjajúcich jazykových kompetencií (čítania, písania, hovorenia a počúvania), bezprostredne spätých s myslením, poznávaním, chápaním a porozumením“. (Goodman, 2001, s. 274)

7 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Gramotnosť (literacy) znamená schopnosť ovládnuť rôzne druhy komunikácie a početných úkonov s cieľom využívať textové informácie v rozmanitých životných situáciách. Je to komplikovaný, komplexný a zároveň premenlivý jav (Doležalová, 2009, s. 223). Pojem gramotnosť odráža to, že nejde o čosi dané, vrodené či zdedené, ale naopak, že sa to dá naučiť, získať, osvojiť (Zápotočná, 2004). Medzinárodný deň gramotnosti – 8. september (od roku 1966 na základe rozhodnutia OSN pre výchovu, vedu a kultúru) – podnetom bol prvý svetový kongres o boji proti analfabetizmu r v Teheráne.

8 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Kultúrna gramotnosť: „Také vymedzenie zmyslu akulturácie, prostredníctvom ktorej sa u človeka formuje schopnosť participovať na užívaní prvkov kultúry v ich vlastnej podstate“. (Pupala, 2001, s. 264) Umožňuje človeku účasť na zdieľaní a (re)produkcii kultúrnych hodnôt a nástrojov, ktoré konkrétny kultúrny priestor spája. Nie je to teda schopnosť (pre)čítať a (pre)písať, ale byť aj aktívny vo svojom sémantickom priestore. (Pupala, 2000)

9 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Vzdelávanie (education) je proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov. Je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia, teda súčasťou socializácie. Vzdelávaním človek získa vzdelanie.

10 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Vzdelanie je súhrn znalostí, vedomostí, poznávacích spôsobilostí a schopností, ktoré nadobudol jednotlivec na základe školského vzdelania, učenia, rozumovej výchovy, životných a pracovných skúseností a zámerného vlastného sebavzdelávania. Hlavným miestom civilizovanej spoločnosti, kde sa poskytuje mládeži sústavné vzdelávanie, sú školy.

11 GRAMOTNOSŤ AKO CIVILIZAČNÝ JAV
Gramotnosť obyvateľstva je považovaná za jeden zo základných ukazovateľov vzdelanosti národa a za faktor hospodárskeho rozvoja zeme. Vysoká úroveň gramotnosti je dôležitá z hľadiska konkurencieschopnosti štátov, ale aj z humánnych dôvodov (Doležalová, 2009, 224).

12 Faktory ovplyvňujúce vývin reči:
Myslenie Motorika Zrak Sluch Sociálne prostredie

13 VÝVIN REČI Vývinové obdobia z pohľadu osvojovania si reči dieťaťa:
Dojčenský vek (0 – 12 mesiacov) Vek batoľaťa (1 – 3 roky) Predškolský vek (3 – 6 rokov) Mladší školský vek (6 – 10 rokov)

14 DOJČENSKÝ VEK (0 – 12 MESIACOV)
Zvyšuje sa schopnosť rozoznávať hlásky materského jazyka; V 6. – 8. mesiaci začína spontánne vokalizovať na druhú osobu, zapája sa do interaktívnej vokalizácie; Duplikuje slabiky mamama, dadada... Nasleduje kombinované žvatlanie gibidu... Medzi 9. a 10.mesiacom je schopné reagovať na pokyn; Medzi 8. a 15. mesiacom povie prvé slovo.

15 Vek batoľaťa (1 – 3 roky) 1 – 2 nové slová za deň;
Nadmerná generalizácia gramatických pravidiel (ja som sa bojila); 2 – 3 roky základy syntaxe; V 3 rokoch hovorí v jednoduchých vetách; V 2,5 roku dokáže slovne klamať.

16 PREDŠKOLSKÝ VEK (3 – 6 ROKOV)
Učí sa správne vyslovovať hlásky; Rozumie predložkám, opytovacím zámenám; Hovorí v rozvitých súvetiach; Dokáže rozprávať jednoduché príbehy; Zaujíma sa o čítané rozprávky, rozumie dialógom v rozprávkových príbehoch a filmoch pre deti; Má rado básničky a pesničky.

17 MLADŠÍ ŠKOLSKÝ VEK (6 – 10 ROKOV)
Naďalej narastá slovná zásoba; Dieťa si osvojuje menej časté výrazy a cudzie slová; Osvojuje si spisovný jazyk; Osvojuje si slovenskú gramatiku; Osvojuje si synonymá a základy ľudovej slovesnosti; Rozvíja si spoločenské komunikačné spôsobilosti; Učí sa dorozumievať aj elektronicky; Začína rozumieť irónii, sarkazmu, zveličeniu... Niektoré deti sa stávajú vášnivými čitateľmi; Začínajú sa učiť prvý cudzí jazyk. (Thorová, 2015)