Didaktika literárnej výchovy (Základné pojmy)

Prezentace na téma: "Didaktika literárnej výchovy (Základné pojmy)"— Transkript prezentace:

1 Didaktika literárnej výchovy (Základné pojmy)

2 Detská literatúra Je v dozrievaní jedinca veľmi dôležitá, pretože nemá len blízko k životu dieťaťa, ale patrí priamo k jeho základným životným potrebám; pôsobí pri začleňovaní dieťaťa do jeho sociálneho sveta a prostredia a zúčastňuje sa aj na rozvoji jeho osobnosti; dokáže vytvoriť tie najlepšie podmienky pre výchovné pôsobenie, pripravuje dieťa na vstup do života a preto má veľmi významné a nenahraditeľné miesto.

3 Impregnačná fáza dieťaťa
sa nazýva aj obdobím vpečatenia či obdobím prvého stretnutia dieťaťa s knihou. Ide o určitú skrytú kultúrnu potrebu. Prvé knižky nie sú len prvými v rade ďalších, ale vytyčujú a naznačujú smer vzťahu k čítaniu.

4 Vzťah k literárnym postavám detský čitateľ preukazuje:
imitáciou – vonkajškové prispôsobenie vzoru, identifikáciou – prejav interiorizácie – zvnútornenie, stotožnenie objektu.

5 Zmysel literárnej výchovy
rozvoj a kultivácia detského čitateľstva prostredníctvom umelecky hodnotných a pre dieťa primeraných a atraktívnych textov; didakticky kvalifikované ovplyvňovanie čitateľskej skúsenosti dieťaťa tak, aby sa detské parciálne (čiastkové) čitateľstvo zmenilo na komplexné (integrované), a aby dieťa dokázalo komunikovať s textom v jeho dominantných významoch.

6 Tri štádiá rozvoja čitateľstva
Fragmentárne – dieťa nevníma výpoveď ako umelecky zjednotenú štruktúru a stačia mu iba určité fragmenty textu z prvého významového plánu literárneho textu, pretože mu esteticky nahrádzajú celý obsah. Naratívne – pokročilejšia úroveň komunikácie, dieťa už chápe text v jeho sujetovej úplnosti, nepreniká však k hlbším významom literárneho textu, ktorý je pre neho len opisom istých udalostí. Integračné – dieťa v hlavných rysoch prijíma literárny text ako umeleckú fikciu, ako ucelený útvar s významovými presahmi a nadstavbami.

7 Cieľom literárnej výchovy je
okrem osvojenia si určitých literárnoteoretických a literárnohistorických poznatkov dieťaťom, ktoré sú dôležité pre orientáciu v literatúre a spôsob prístupu k nej, aj formovanie kultúrneho čitateľa, pre ktorého by sa čítanie malo stať nevyhnutnou potrebou.

8 Základné pojmy literárnej výchovy:
detské čitateľstvo, literárna kompetencia, čitateľská skúsenosť, čitateľská konkretizácia.

9 Detské čitateľstvo je najvšeobecnejší a zároveň najvznešenejší pojem literárnej výchovy – v širšom zmysle je procesom, ktorý vedie dieťa k akceptovaniu tradičných kultúrnych hodnôt kultúry, v ktorej vyrastá, v užšom zmysle ide o kultivovanie čitateľstva detí v rámci hodín literárnej výchovy – o didaktické ovplyvňovanie literárnej komunikácie dieťaťa s umelecky hodnotnou a presvedčivou literatúrou, ktorá rešpektuje hlavné textové významy.

10 Literárna (čitateľská) kompetencia
V širšom chápaní zahŕňa nadobudnutú technickú zručnosť čítania a čítania s porozumením, schopnosť interpretácie prečítaného na úrovni identifikácie témy, obrazov, myšlienok, faktov, postáv a ich vzájomných vzťahov, vzťahov postáv k téme...jej súčasťou je aj vytváranie úsudkov a hodnotenia textu ako výsledok čítania s porozumením.

11 Literárna (čitateľská) kompetencia
V užšom chápaní je to pripravenosť vnímať, zažiť, interpretovať, hodnotiť a využiť skúsenosť s umeleckým textom vo vlastnej individuálnej (čitateľskej a pisateľskej) praxi, možno ju nadobúdať prevažne na hodinách čítania a literárnej výchovy. Je to dlhodobo utváraná pripravenosť k čitateľstvu. Podieľa sa na nej nielen škola ale aj rodina, spoločnosť – knižnice, vydavateľská politika a knižná ponuka, záujmy a potreby jednotlivca.

12 Čitateľská skúsenosť Na základoch čitateľskej skúsenosti sa buduje literárna (čitateľská) kompetencia dieťaťa – je to štruktúra esteticky vyhodnotených minulých predstáv, ktoré obsahujú aj spôsob svojho vytvorenia – teda schopnosť esteticky prežívať a hodnotiť.

13 Čitateľská konkretizácia
Akt tvorby reálneho obsahu textu vo vedomí čitateľa, ktorý je založený na výmene informácií medzi textom a čitateľom. Čitateľská konkretizácia je výsledkom čítania dieťaťa.

14 Čitateľská pripravenosť závisí od:
Emocionality Temperamentu Obrazotvornosti Úrovne intelektu Znalosti významového bohatstva jazyka Vzdelanosti Sociálneho postavenia Životných skúseností Preferovaných životných hodnôt Estetického a umeleckého vkusu Čitateľských skúseností Literárnej vzdelanosti

15 Formovanie literárnej kultúry dieťaťa mladšieho školského veku
zahŕňa schopnosť dekódovať umelecký text a prostredníctvom analýzy a interpretácie odkrývať jeho význam a zmysel. Analýza textu znamená predovšetkým takú činnosť v rámci estetickej komunikácie, ktorá smeruje k tomu, na čo text ukazuje, a interpretácia znamená takú činnosť, ktorá sa zameriava na to, k čomu text odkazuje.

16 Formovanie čitateľstva dieťaťa mladšieho školského veku
Ak sa schopnosti analýzy a interpretácie textu naďalej rozvíjajú, môže to viesť k tomu, že žiak si sám bude vedieť vyberať vhodné texty na čítanie. V školských podmienkach sa literárna výchova podieľa na rozvoji čitateľskej aktivity, ktorá by mala perspektívne a natrvalo prejsť aj do mimoškolského realizovania sa dieťaťa.

17 Esteticky disponovaná osobnosť
Osobnosť vnútorne integrovaná, schopná: esteticky vnímať, esteticky tvoriť, esteticky posudzovať svet, zverejniť estetický stav (výpoveď, výstup).