INTERAKCIA MYSLENIA A REČI

Prezentace na téma: "INTERAKCIA MYSLENIA A REČI"— Transkript prezentace:

1 INTERAKCIA MYSLENIA A REČI
KOGNITÍVNY A REČOVÝ VÝVIN DIEŤAŤA PREDŠKOLSKÉHO A MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU

2 Prečo je dôležité pri stimulovaní reči dieťaťa poznať jeho kognitívny vývin?
Možno aj vy ste si niekedy pri rozhovore s dieťaťom kládli podobné otázky: Prečo nepovie obchod, ale stále opakuje Idem do odchodu? Prečo topánku volá žaža? Prečo ma žiada Nakres snehuliaka! a nie nakresli? Prečo nepovie „normálne“, že ten kabát treba zvesiť, ale odvesiť? Prečo mi hovorí, že sa mi to nehyblo, keď správne je nepohlo, a taký tvar nikde nemohlo počuť? Možno vám to pripadalo smiešne a možno ste sa dokonca snažili dieťaťu vysvetliť, že to, čo povedalo a ako to povedalo, nie je správne. Napriek tomu ste neuspeli a dieťa trvalo na svojom. S veľkou pravdepodobnosťou dieťa nemohlo pochopiť, čo od neho chcete. Jeho myslenie totiž neprešlo všetkými vývinovými štádiami, ktorými ste prešli vy.

3 Čo je kognícia? súhrn všetkých štruktúr a procesov ľudskej mysle (myslenie, reč, vnímanie), ľudská kognícia je neoddeliteľne prepojená s prirodzeným jazykom, t. j. jazyk je súčasťou kognície – predstavuje špecificky ľudskú mentálnu schopnosť.

4 Štúdium kognitívneho vývinu a skúmanie vzťahu kognície, jazyka a reči
Jean Piaget (švajčiarsky biológ) Lev Semionovič Vygotskij (ruský psychológ) Steven Pinker (americký psychológ)

5 Kognitívny vývin J. PIAGET L. S. VYGOTSKIJ kognitívny vývin je závislý predovšetkým na biologických faktoroch – procesoch dozrievania; vymedzil štádiá a štruktúry kognitívneho vývinu. kognitívny vývin je podmienený sociálnymi faktormi – učením vymedzil vývin pojmov v 3 štádiách; prišiel s teóriou o zóne najbližšieho vývinu. V súčasnosti sa zohľadňuje dôležitosť a interakcia vrodeného a získaného pri vývine kognície i osvojovaní jazyka.

6 každé štádium sa vyznačuje istou kognitívnou štruktúrou
Kognitívny vývin podľa Piageta Senzomotorické štádium (0 – 2); Predoperačné štádium: 2 – 4 predpojmové subštádium, 4 – 7 intuitívne subštádium; Štádium konkrétnych operácií (7 – 11 rokov); Štádium formálnych operácií (12 a vyššie). každé štádium sa vyznačuje istou kognitívnou štruktúrou ↓ tá vzniká na základe vzťahu: kognitívna schopnosť a prostredie prostredníctvom vrodených kognitívnych procesov vr

7 Vrodené kognitívne pochody
Asimilácia – predmety a ich vlastnosti (aj jazyk) sú prijímané do existujúcich kognitívnych štruktúr jednotlivca a sú týmito štruktúrami modifikované – jedinec si prispôsobí prostredie pre seba (napr. 2 – 3 ročné dieťa nemá vytvorenú pamäť, nepozná celý systém skloňovania v jazyku, preto najfrekventovanejšie prípony zovšeobecňuje a prenáša na nové situácie – Papám chlebík s maslom a pomazánkom. Teta ide s taškom.) Akomodácia – prispôsobenie vlastného správania veciam – prostrediu (rečovému) – jedinec sa prispôsobí prostrediu (napr. s vybudovaním pamäti a osvojením si skloňovacieho systému jazyka dieťa prispôsobí používanie tvarov slov tomu, ako ich používajú dospelí). Akomodácia a asimilácia prebiehajú vždy súbežne. Asimilovať môžeme z prostredia len to, voči čomu sme schopní sa akomodovať.

8 Štádium konkrétnych operácií
Predoperačné štádium (predškolský vek) Štádium konkrétnych operácií (mladší školský vek) Egocentrizmus – neschopnosť dieťaťa vidieť svet ináč než zo svojho subjektívneho hľadiska, dieťa nedokáže byť kritické, logické či realistické.  Nonkonzervácia – v dôsledku centrovania dieťa nedokáže uplatniť zachovanie (konzerváciu) identity objektov, napr. veľkosti, množstva, objemu. Ireverzibilita – dieťa nevie postupovať spätne k východiskovému bodu. Centrácia – sústredenie pozornosti iba na jeden znak situácie a zanedbávanie ostatných, akokoľvek sú dôležité. Ubúdanie egocentrizmu znamená, že rastie realistickosť, logickosť a kritickosť detského uvažovania. Nonkonzervácia sa mení sa konzerváciu, teda deti chápu zachovanie niektorých vlastností objektu pri zmene jeho vzhľadu. Ireverzibilita sa mení sa reverzibilitu, teda deti začínajú chápať zvratnosť, návratnosť postupu. Hlavnou kognitívnou štruktúrou dieťaťa mladšieho školského veku je grupovanie, t. j., zoskupovanie vecí a javov do súborov podľa spoločných definičných znakov.

9 Teória o zóne najbližšieho vývinu (ZNV)
Vygotského 3 štádiá vo vývine pojmov 1. Tzv. štádium synkretického myslenia alebo „nesúvisiace súvislosti“ – ide o difúzne rozšírenie významu slova na celý rad vecí, ktoré objektívne nemajú žiaden vnútorný súvis (napr. žaba – to, čo je zelené a má veľké oči). 2. Myslenie v komplexoch alebo „akékoľvek faktické súvislosti“ – zovšeobecnenia predstavujú svojou štruktúrou komplexy konkrétnych predmetov alebo vecí, spojené už na základe objektívnych súvislostí (napr. žaba – zelené a hnedé, slizké zviera, ktoré skáče, robí kvá, žije vo vode i na suchu ...) . 3. Myslenie v pojmoch (abstraktno-logické myslenie po 11. – 12. roku), napr. žaba – obojživelník, ktorý má zadné nohy prispôsobené na skákanie. Teória o zóne najbližšieho vývinu (ZNV)  vzdialenosť medzi aktuálnou úrovňou výkonu žiaka a jeho potenciálnou vývinovou úrovňou efektívne stimulovať kognitívne a učebné schopnosti žiaka znamená odhaľovať jeho latentnú kapacitu (napr. keď má dieťa rozvinuté synteticko- analytické myslenie, môžeme ho začať učiť písať a čítať)

10 Vzťah kognície a jazyka podľa S
Vzťah kognície a jazyka podľa S. Pinkera na pozadí slovotvorby v slovenčine

11 Vrodené kognitívne pravidlá, uplatňujúce sa pri osvojovaní jazyka
analógia implikácia podkolienky – nadkolienky dinosaurus – tatkosaurus; Kde je krva? Prečo je zatvorený lekáreň? hypergeneralizácia (Termín sa používa v zahraničnej literatúre na označenie zovšeobecňovania gramatických tvarov a pravidiel jazyka.)

12 VYSKÚŠAJTE SI: 1. V ktorom štádiu pojmov podľa Vygotského sa nachádza dieťa, a) pre ktoré je „lopta“ všetko guľaté, b) ktoré slovo „kniha“ vysvetľuje nasledovne: Kniha je na čítanie. Tam sú pekné obrázky. Aj na pozeranie je. 2. Vysvetlite na základe Piagetových štádií kognitívneho vývinu a Pinkerovej teórie o dvoch kognitívnych systémoch, prečo dieťa použije okazionalizmus ľadovať sa namiesto spojenia „šmýkať sa po ľade“.

13 Literatúra: FONTANA, D. 1997: Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, s. 65 – 82. VYGOTSKIJ, L. S.: Psychologie myšlení a řeči. Praha: Portál, s. r. o., 2004. LIPTÁKOVÁ, Ľ. – VUŽŇÁKOVÁ, K. 2009: Dieťa a slovotvorba. Prešov: PF PU, 2009, s. 103 – 104. VUŽŇÁKOVÁ, K.: Výskum kompozít v slovenčine a češtine ako východisko kognitívneho prístupu k vyučovaniu slovotvorby. In: Sborník příspěvků z konference s mezinárodní účastí. Čeština – Jazyk slovanský 4. Ed. R. Šink. Ostrava: Pedagogická fakulta Ostravskej univerzity v Ostrave, 2010, s – 219. Dostupné aj na WWW < 2.html>.