KOMUNIKAČNÁ KOMPETENCIA

Cieľom prednášky je odpovedať, Prečo hovoríme o komunikačnej kompetencii a čo je komunikačná kompetencia Vo všetkých štátnych vzdelávacích programoch sa hovorí v súvislosti s jazykom a rečou o rozvoji komunikačnej kompetencie – cieľom jazykovej výchovy je rozvoj komunikačnej kompetencie dieťaťa. Aby sme pochopili, čo komunikačná kompetencia je, potrebujeme poznať vývin názorov na to, čo je jazyk, reč a jazyková kompetencia. Súčasné chápanie komunikačnej kompetencie vychádza z pohľadu N. Chomského. Komunikačná kompetencia v súčasnom ponímaní obsahuje viacero subkompetencií a je súčasťou kognitívnej kompetencie. Komunikačná kompetencia sa rozvíja prostredníctvom štyroch komunikačných zručností.

JAZYK A REČ (LANGAGE – LANGUE – PAROLE) F. de Saussure LANGAGE – fyzicko-psychická schopnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich s ideálnymi obsahmi, teda realizovať komunikáciu. LANGUE (= JAZYK) – v spoločenskom vedomí existujúci abstraktný systém lexikálnych a gramatických znakov, ktoré určitá konkrétna spoločnosť používa ako prostriedok myslenia a dorozumievania. Má povahu normy. PAROLE (= REČ) – konkrétna realizácia abstraktného systému.

komunikačná kompetencia N. Chomsky JAZYKOVÁ PERFORMANCIA JAZYKOVÁ KOMPETENCIA súhrn poznatkov o jazyku, ktorý si osvojuje hovoriaci, umožňuje hovoriacemu: 1. tvoriť správne vety podľa gramatických pravidiel, porozumieť obsahu výpovede a zámeru hovoriaceho, 2. vytvárať a chápať nové vety jazyka, ktoré nikdy predtým nevyslovil ani nepočul. angl. performance = použitie  použitie jazyka v konkrétnych situáciách konkrétne rečové správanie produktora ↓ funkčné využívanie jazyka na dosiahnutie svojich komunikačných zámerov v rôznych komunikačných situáciách

Súčasné chápanie komunikačnej kompetencie KOMUNIKAČNÁ KOMPETENCIA komplex vedomostí, zručností, postojov a hodnôt týkajúcich sa jazyka, na základe ktorého dieťa vstupuje do produkčných a recepčných procesov verbálnej interakcie. poznatky o jazyku + ich využitie v konkrétnej komunikačnej situácii

JAZYKOVÁ SUBKOMPETENCIA REČOVÁ SUBKOMPETENCIA KOMUNIKAČNÁ KOMPETENCIA STRATEGICKÁ SUBKOMPETENCIA KOMUNIKAČNÁ KOMPETENCIA DISKURZNÁ SUBKOMPETENCIA SOCIOKLTÚRNA SUBKOMPETENCIA

Jazyková subkompetencia – jazyková kompetencia u Chomského. Rečová subkompetencia – schopnosť recipovať a produkovať text, kombinovať gramatické formy a významy slov na vytvorenie zmysluplného hovoreného alebo písaného textu. Diskurzná subkompetencia – schopnosť tvoriť ucelený text so zreteľom na širšiu kontextuálnosť, tvoriť koherentný a kohézny text. Sociokultúrna subkompetencia – poznanie pravidiel a princípov verbálnej komunikácie. Strategická subkompetencia – schopnosť kompenzovať isté nedostatky v poznaní jazyka a jeho rečovom využití prijateľnými formami vyjadrenia.

SÚČASTI JAZYKOVEJ SUBKOMPETENCIE foneticko-fonologická kompetencia, ortoepická kompetencia, ortografická kompetencia, morfologická kompetencia, lexikálna kompetencia, syntaktická kompetencia, pragmatická.

Komunikačné zručnosti PROCES DEKÓDOVANIA RECEPČNÉ KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTI PRODUKČNÉ KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTI PROCES KÓDOVANIA POČÚVANIE ČÍTANIE HOVORENIE PÍSANIE

ZHRNUTIE Čo potrebujeme poznať, aby sme mohli rozvíjať komunikačnú kompetenciu dieťaťa? 1. Fungovanie jazyka (langue). 2. Vzťah kognície a komunikačnej kompetencie (myslenia, jazyka a reči). 3. Zákonitosti osvojovania komunikačnej kompetencie dieťaťa – osvojovanie jednotlivých komunikačných zručností, t. j. vývin (ontogenézu) detskej reči. 4. Metódy stimulácie komunikačnej kompetencie dieťaťa (počúvania, hovorenia, písania, čítania).

Literatúra: LIPTÁKOVÁ, Ľ. – VUŽŇÁKOVÁ, K. 2009: Dieťa a slovotvorba. Prešov: PF PU, 2009, s. 153 – 154. KLIMOVIČ, M. 2009: Tvorivé písanie v primárnej škole. Prešov: PF PU, 2009, s. 13 – 15. PALENČÁROVÁ, J. – KESSELOVÁ, J. – KUPCOVÁ, J.: Učíme slovenčinu komunikačne a zážitkovo. Bratislava: SPN, 2003, s. 17 – 19.