Vznik chemickej väzby..

Slides:



Advertisements
Podobné prezentace
Ozónová vrstva Ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným žiarením .
Advertisements

NÁZEV ŠKOLY: ZŠ J. E. Purkyně Libochovice
VY_32_INOVACE_01_20_Chemické rovnice, úpravy rovnic
VODÍK Tato práce je šířena pod licencí CC BY-SA 3.0. Odkazy a citace jsou platné k datu vytvoření této práce. VY_32_INOVACE_17_26.
Přírodovědný seminář – chemie 9. ročník
VY_32_INOVACE_G Chemická vazba
Využitie vlastností kvapalín
PaedDr. Jozef Beňuška
Svaly a ich výživa.
Skladanie síl (vektorov):
LED - elektroluminiscenčná dióda
tvoria štyri sp3 hybridné
Generátory striedavého napätia
MAGNETICKÉ VLASTNOSTI LÁTOK
PaedDr. Jozef Beňuška
Dôležité fyzikálne veličiny v chémii
Množiny.
ČÍSELNÉ SÚSTAVY.
3. Ako si môžeme vyčistiť kovovú lyžičku od hrdze
Sacharidy.
1. Základné fyzikálne veličiny a pojmy
T.Zamborská L.Nedbalová 8.A
Cesta do hlbín Zeme OBSAH Zem Stavba Zeme Zemské jadro Zemský plášť
Kyselina Pozorne si pozrite obrázky a určte pojem, ktorý ich spája.
TOPENIE A TUHNUTIE.
NOSNÉ STREŠNĚ KONŠTRUKCIE
MIKULÁŠ VERTAĽ KVARTA B
Molová hmotnosť M.
Vnútorná štruktúra materiálov
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
OVOCNÉ RASTLINY I. trieda.
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
PaedDr. Jozef Beňuška
PaedDr. Jozef Beňuška
Model atómu Kvantové čísla.
Rastrova a Vektorov grafika
Organizačná štruktúra podniku
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
Atmosféra Adriána Lokajová Dominika Kuižová.
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
Mechanika kvapalín.
PaedDr. Jozef Beňuška
4.2.1 Prehľad najjednoduchších uhľovodíkov
Priamkové plochy.
1.5 Ustavičný a neusporiadaný pohyb častíc látky.
Divergentné úlohy v matematike
Zem ako na dlani.
Pohyb a povrch tela živočíchov
PaedDr. Jozef Beňuška
Modely atómov Marianna Kawaschová Kvinta B.
PaedDr. Jozef Beňuška
Modelovanie DBS Vypracoval: Ing. Michal COPKO.
Kyselinotvorné a hydroxidotvorné oxidy
„Tvorivý učiteľ fyziky“, Smolenice, 2009
Čo a skrýva v atómovom jadre
PaedDr. Jozef Beňuška
Makroelementy Mikroelementy
Chemicky čisté látky a zmesi
PaedDr. Jozef Beňuška
9. ročník Mgr. Hilda Petríková
Autor: Gabriela Pokorná Antašová
Neutralizácia.
Periodická sústava chemických prvkov
RIEŠENIE LINEÁRNYCH ROVNÍC A NEROVNÍC
BIELKOVINY, PROTEÍNY.
4.3 Typy chemické vazby Elektronegativita - schopnost atomu přitahovat vazebný elektronový pár. (Značíme X, najdeme ji v periodické tabulce prvků) např.
Druhy chemické vazby.
Zápisy atomů a molekul Zápisy atomů provádíme značkou
Digitální učební materiál
Transkript prezentace:

Vznik chemickej väzby.

Atómy jednotlivých prvkov sa navzájom môžu zlučovať a tvoriť stále zložitejšie útvary- molekuly. Sily, ktoré pútajú zlúčené atómy v molekulách sa nazývajú chemické väzby. Napríklad chlorovodík je zložený z atómu vodíka a atómu chlóru. Z umiestnenia vodíka a chlóru v PSP vieme, že vodík má v 1. vrstve 1 elektrón a chlór má v 3. vrstve 7 elektrónov. To znamená že vo vonkajšej vrstve chlóru sú 3 dvojice elektrónov= elektrónové páry a 1 nespárený elektrón.(poznámky)

Z tohto vyplýva že atómy vodíka a chlóru sa spájajú nespárenými elektrónmi valenčnej vrstvy, teda sa zlučujú. Takto sa vytvorí spoločný elektrónový pár, čiže chemická väzba. Utvorením spoločného elektrónového páru medzi atómami vzniká chemická väzba. Elektróny, ktoré spájajú atómy, sa nazývajú elektróny chemickej väzby. (E. Adamkovič)

Nepolárna a polárna väzba. Keď je v stavebnej častici chemickej látky (v atóme alebo molekule) rovnaký počet protónov a elektrónov, častica je navonok elektricky neutrálna. Napr. v neutrálnom atóme kyslíka je 7 protónov a 7 elektrónov, v neutrálnej molekule HCl je 18 p+ a 18 eˉ.(poznámky) Na základe tohto by sa mohlo zdať že elektróny chemickej väzby patria obidvom atómom rovnako. To platí len v molekule kyslíka, nie však v molekule HCl. (poznámky)

Ak elektróny chem. väzby patria obidvom jadrám zlúčených atómov rovnako, chemická väzba je nepolárna.(napr. v H2 , Cl2 ) Ak eˉ chemickej väzby nepatria obidvom atómom rovnako, chemická väzba je polárna.(napr. HCl) Či bude chemická väzba polárna alebo nepolárna, to závisí od sily, ktorou atómy priťahujú elektróny chemickej väzby. Silu akou atóm priťahuje elektróny chemickej väzby, číselne vyjadruje elektronegativita atómu.(E. Adamkovič)

Ak je rozdiel elektronegativít atómov 0 – 0,4 =chemická väzba je nepolárna.(napr. H2 ,O2) Ak je rozdiel elektronegativít atómov 0,4 – 1,7 =chemická väzba je polárna.A (napr. H2O, HCl) Ak je rozdiel elektronegativít atómov väčší ako 1,7 =chemická väzba je iónová.(napr. LiF, NaCl) Polárna väzba

Iónová väzba

Molekuly a chemické zlúčeniny. Chemické vzorce.

Atómy prvkov sú za bežných podmienok zlúčivé, to znamená že vytvárajú zložitejšie útvary- molekuly. Molekuly sa môžu skladať buď z atómov rovnakého prvku alebo z atómov rôznych prvkov. Existujú : molekuly rovnakých prvkov, napr. H2 , O3, P4 ,S8. molekuly rôznych prvkov, napr. H2O, NH3, H2SO4. Na základe týchto príkladov vidíme, že molekuly môžu byť dvojatómové (HCl), trojatómové (H2O) a viacatómové (NH3).(poznámky)

Molekula je stavebná častica chemickej látky zložená z 2 alebo viacerých zlúčených atómov. Z molekúl je zložená väčšina chemických látok. (E. Adamkovič) Molekula vody

Všetky chemické látky zložené z atómov 2 – viac prvkov nazývame chemické zlúčeniny. Zlúčeniny rozlišujeme: Dvojprvkové (napr. HCl, NaCl) Trojprvkové (napr. HNO3, KOH) Viacprvkové (napr. bielkoviny, tuky) Molekuly a zlúčeniny zapisujeme chemickými vzorcami, napr. NaCl, KOH, NH3 atď. (E. Adamkovič)