Nadežda Andrejčíková Cosmotron Slovakia&Bohemia, s.r.o Interoperabilita Informačných systémov Dobrý den, vážení a milí, dovolte mi aby som Vam v mene svojom i v mene firmy Cosmotron zazelala krasne dobre rano a i ked je vonku tak nadherne pocasie a urcite by bolo prijemne vyjst si na kratku prechadzku, budem Vam chvilku rozpravat o tom ako sa posunúť opäť trocha vpred a nahradiť kompatibilitu interoprabilitu. Viem, obidve tieto slová znejú tak trocha nedôverčivo, ale ak správne pochopíme význam hlavne druhého z nich, môže nám pomôcť pri hľadaní nášho vlastného miesta – myslím tým miesta knižníc v súčasnej informačnej spoločnosti. Nadežda Andrejčíková Cosmotron Slovakia&Bohemia, s.r.o

O čom budem hovoriť Od kompatibility k interoperabilite – stručný úvod Čo je to interoperabilita? Kde je miesto pre interoperabilitu v IS? Metadata, protokoly, modely IS Úrovne interoperability v oblasti výmeny metadát Ako ju dosiahnuť a čo nám môže priniesť? Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Od kompatibility k interoperabilite Úloha knihovníkov – spracovať informácie tak, aby boli čo najrýchlejšie vyhľadateľné Nástup VT = prvé IS => potreba spolupráce => Z39.50 Web = obrovský nárast informačných zdrojov Nové formy dokumentov => premena knižníc na heterogénne knižnice Budovanie digitálnych knižníc a repozitárov Metadáta = základný komunikačný nástroj webu => Nutnosť zmeny technologickej podstaty komunikácie IS, ktorá sa viac ako na prepojiteľnosť IS sústreďuje na spoluprácu IS na úrovni datových štruktúr a prístupových mechanizmov k nim = INTEROPERABILITA Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to inetreoperabilta? knihovnícke zdroje: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy všeobecné zdroje: Wikipedia zdroje z oblasti ICT: Whatis.com Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to inetreoperabilta? Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to inetreoperabilta? knihovnícke zdroje: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy všeobecné zdroje: Wikipedia zdroje z oblasti ICT: Whatis.com Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to inetreoperabilta? Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to inetreoperabilta? knihovnícke zdroje: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy všeobecné zdroje: Wikipedia zdroje z oblasti ICT: Whatis.com Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to inetreoperabilta? Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Čo je to interoperabilita? Interoperabilitou sa rozumie schopnosť systémov informačných a komunikačných technológií (ICT) a pracovných procesov, ktoré tieto systémy podporujú, vzájomne si zdieľať a viacnásobne využívať údaje a znalosti Podrobnejšie na: http://europa.eu.int/idabc/en/document/3473/5585. EIF – Európsky rámec pre interoperabilitu verzia 1.0, november 2004

Čo je to inetreoperabilta? Interoperabilita ako mnohorozmerný pojem pokrýva také oblasti ako sú metadáta, vyhľadávanie cieľových zdrojov, pomenovávanie týchto zdrojov, ale aj architektúru služieb a mnohé ďalšie. Z nášho hľadiska je jej cieľom vybudovať z technicky odlišných komponentov, ktoré naviac spravujú rozličné organizácie, jednotné rozhranie pre poskytovanie služieb širokému spektru používateľov. Nielen možnosti, ale predovšetkým vplyv ICT na prostredie vedú knižnice k tomu, aby hľadali stále efektívnejšie formy spolupráce, ktoré by im umožnili čo najlepšie splniť stále rastúce požiadavky používateľov. Spolupráca knihovníkom nie je cudzia, skôr naopak. Ja hovorím, že je to dané aj tým, že knihovníci sa od pradávna snažili usporiadať informácie tak, aby boli čo najľahšie a najrýchlejšie vyhľadateľné a mohli byť tak využité. Keď nastúpila na scénu VT a prvé IS, veľmi rýchlo pochopili, že musia nájsť také pravidlá pre tvorbu IS, aby tieto systémy mohli byť vyvíjané nezávisle jeden na druhom, ale aby boli navzájom kompatibilné. Ak to zjednoduším, tak pod kompatibilitou rozumieme možnosť a schopnosť pretransformovať záznamy vytvorené v jednom informačnom systéme do druhého IS. Teda snažili sa a o to, aby sa mohli o prácu pri spracovaní informačných prameňov vzájomne podeliť, aby čo najrýchlejšie spracovali svoje fondy a mohli poskytovať služby novou formou. Všetci dobre vieme, ako internet, či skôr jeho služby v posledných rokoch zmenili nielen naše dovtedajšie zvyklosti, ale tiež priniesli zo sebou veľa nových možností. Internet prostrednictvom webu zrušil všetky dovtedy existujúce hranice a bariéry nielen pri využívaní, ale i pri tvorbe informačných zdrojov. Web ako taký je jeden obrovský informačný zdroj. Dnes neriešime otázku nedostatku informácií, ale oveľa väčším problémom, ktorý sa zo dňa na deň stupňuje je ako sa vysporiadať s tou záplavou informácií ktorá sa na nás valí prakticky každú sekundu. Zmena formy a nosičov informácií, si vyžaduje i zmenu spôsobu ich popisu a teda i spracovania a sprístupňovania. Preto okrem IZ tvorených z klasických fondov, sa stále častejšie stretávame s digitálnymi knižnicami a repozitármi, ktoré už nie sú budované len jednou inštitúciou, ale vďaka ICT sa na ich tvorbe podieľa nespočetné množstvo spolutvorcov. Výhodou je, že ich obsah rastie oveľa rýchlejšie, lenže aj tu platí, že každá minca má dve strany. Nevýhodou tohto je, že tvorcovia takýchto IZ pre tvorbu metadátových záznamov môžu využívať rozličné množstvo metadátových schém a pravidiel popisu.

Interoperabilita a IS IS v knižnici IS v rámci inštitúcie Interoperabilita medzi inštitúciami IS knižníc IS pamäťových a fondových inštitúcií a iných inštitúcií podieľajúcich sa na uchovaní kultúrneho dedičstva

Interoperabilita a IS v knižnici Knižnično informačný systém IS pre sprístupňovanie externých IZ Prístupový a dochádzkový IS IS pre sledovanie prístupov k internetu a využívania prostriedkov VT IS pre samoobslužné využívanie zariadení

Interoperabilita a IS v inštitúcii Všetky IS knižnice IS inštitúcie, napr. AIS, EIS, IS pre autorizáciu a autentifikáciu používateľov, ......

Interoperabilita a IS knižníc Heterogénne prostredie – rôzne KIS Preberanie záznamov Budovanie SK a súborných databáz Autorít, EIZ, ... Integrácia IZ budovaných v rôznych KIS a databáz z iných IS MVS, DDS .....

Interoperabilita a IS inštitúcii Heterogénne prostredie nielen v rámci knižníc, ale aj ostatných inštitúcií Spoločný cieľ – všetci sa snažia zhromaždiť, zachytiť, spracovať a následne aj sprístupniť čo najväčšie množstvo údajov a faktov o konkrétnych artefaktoch Rôzny uhol pohľadu: Knižnice – obsah Múzeá – artefakty ako také Archívy – kontext Variabilita metadátových schém ako aj pravidiel tvorby záznamov

Metadáta – čo sú to? Dáta o dátach Informácie o informáciách Význam alebo sémantika dát Zdroj, poskytujúci informácie o inom zdroji Popisné informácie o webovom zdroji - Počítačom spracovateľné štruktúrované informačné objekty, popisujúce vlastnosti iných informačných objektov Metadáta sú ako „výsledok, čo jeden môže povedať o akomkoľvek informačnom objekte na akejkoľvek úrovni agregácie“ (Anne J. Gilliland ) - Údaje, ktoré popisujú obsahové, formálne, či iné charakteristiky iných „primárnych“ údajov vo forme viac alebo menej uzatvorenej množiny atribútov s definovanou sémantikou a syntaxou (J. Šušol) Všeobecné vymedzenie definície metadát ako dáta o dátach je to sice pravda, alebo nie? Vo vseobecnosti ano, ale veľmi velmi zjednodušene a v mnohych pripadoch skreslujuce, pretoze metadata mozu obsahovat aj informacie o tom ako su data ulozene, alebo spravovane, dalsie skerslenie moze byt v súvislosti s konretnymi sposobmi pouztia metadat. Zavisi to teda od toho ktora komunita odbornikov sa na ne pozera. V zavislosti od uhla pohladu mozu byt tie iste metadata zaroven aj datami. Napr. ak zoberiem KIS tak bibliograficky zaznam – pre pouzivatela su to metadata ´pomocou ktorych on zistuje a vyhladava ten ci ony dokuemtn, ale z hladiska systemu, ktory vytvara rozne urovne agregacie napr. knihy z danej lokacie, ci od konretneho zamerania, roku vydania, autora atd. Su to vlasnte data podla ktorych sa konkretne agregacie vykonavaju. V dnesnej informacnej spolocnosti – ere informacneho veku zohravaju rozne typy metadat kriticku ulohu predovsetkym v interoperabilite, Vysledok co jeden moze .... V tomto pripade za informacny objekt povazujeme cokolvek co moze byt adresovane a spravovane clovekom, alebo systemom ako samostatna entita. Objekt moze byt samostatna polozka alebo agregat mnohych poloziek. Obecne vsak plati ze vsetky objekty bez ohladu na ich fyzicku alebo intelektualnu formu maju tri vlastnosti: obsah – vztahuje sa na to co objekt obsahuje, alebo o com je a je vnutorny k Inf.objektu kontext označuje čo, prečo, kde a ako, teda aspekty súvisiace s tvorbou objektu a je vonkajsi k IO Štruktúra súvisi s formalnou strankou a to uz v spojeni v ramci IO alebo medzi IO a moze teda byt vnutorna i vonkajsia Vytvaranie sekundarnych informacii, teda zhromazdovanie metadat nie je pre pracovnikov spominanych institucii ziadnou novinkou.

Klasifikácia metadát Klasifikácia metadát Podľa určenia: Popisné metadáta (vyhľadávanie, identifikácia...) Administratívne metadáta (štruktúra, uloženie...) Štrukturálne metadáta (riadenie prístupu, archivácia...) Konzervačné metadáta (fyzický stav zdroja a dokumentácia činností pre jednotlivé formy dokumentu Technické (hardvérová a softvérová dokumentácia, formáty kompresie, atď.) Podľa štruktúry, formátu: Jednoduché metadáta Štruktúrované metadáta a „bohaté“ metadáta Podľa aplikačnej oblasti: Metadáta pre oblasť vzdelávania Geopriestorové metadáta

Menej známe fakty o metadátach Metadáta nemusia byť len digitálne. Profesionáli z oblasti kultúrneho dedičstva vytvárajú metadáta tak dlho, ako vytvárajú zbierky. No v poslednej dobe sú stále viac včleňované do IS. Metadáta majú širší význam než len popis objektu. Metadáta môžu vyjadrovať kontext, riadenie, spracovanie, ochranu a využitie zdrojov, ktoré sú popisované. Metadáta môžu pochádzať z rôznych zdrojov. Môžu byť dodané ľuďmi (tvorca, informačný profesionál, používateľ), vytvorené automaticky počítačom, alebo odvodené prostredníctvom vzťahov k ďalším zdrojom, napr. hyperlinky. Metadáta narastajú počas života informačného objektu alebo systému. Metadáta sú vytvárané, modifikované a niekedy vyčleňované z mnohých hľadísk. Metadáta jedného informačného objektu možu byť súčasne dáta ďalšieho informačného objektu.

Význam metadát Zvyšujú prístupnosť Umožňujú zapamätanie si kontextu Rozširujú využitie informačného objektu Zaznamenávajú rozdiely medzi verziami Špecifikujú práva pre reprodukovanie Ochrana Zlepšenie systému a ekonomika

Metadáta v IS Syntax – MARC-formáty, CDWA (kategórie pre popis umeleckých diel), DC, VRA Core (metadátová schéma pre vizuálne umenie), EAD (dátová štruktúra pre popis archívnych dokumentov), ... Sémantika – AACR2, CCO (pravidlá pre popis kultúrnych objektov), RAD (pravidlá pre popis archívnych dokumentov), ISBD, ISAD (medzinárodný štandardný popis achrívnych dokumentov), FIAF, ...

Metadáta v klasickej podobe ID osoba označenie dátum Lokalita

Metadáta v klasickej podobe

Protokoly a technologické nástroje Z39.50, NCIP, ILL, Onix, LDAP, Shiboleth,... Open URL, OAI PMH RSS, Atom, ICE ...

Modely IS FRBR – cieľom je vytvoriť rámec, ktorý by umožňoval pochopenie toho, čo je predmetom poskytovanej informácie v bibliografickom zázname a čo sa očakáva od záznamu, aby vyhovoval používateľským potrebám; FRANAR – podobne pre záznamy autorít CIDOC/CRM – všeobecný model vzťahov medzi objektami, cieľom je umožniť výmenu informácií a integráciu medzi rôznorodými zdrojmi informácií o kultúrnom dedičstve

Modely IS FRBR Entity, atribúty, vzťahy 3 skupiny entít (dielo – vyjadrenie – realizácia/prevedenie – jednotka; osoba – korporácia; pojem – objekt – akcia – miesto) Základné funkčné požiadavky na záznam: vyhľadať dokument, určiť entitu (či ide o správny dokument), výber entity (tak aby zodpovedal požiadavkám používateľa), získať prístup k entite

Modely IS CIDOC/CRM Entity, vlastnosti Entity rôznych typov: dočasná entita (stav, udalosť), trvalá položka (výtvor, aktér, označenie), miesto, doba, rozmer Vysvetľuje logiku toho, čo sa v pamäťových inštitúciách dokumentuje a to v kontexte s IS v digitálnom prostredí, čím vytvára priestor pre výmenu a vzájomné zdieľanie takto vytvorených IZ Zovšeobecňuje jednotlivé typy dát Tvorí základnú osnovu – kostru pre tvorcov SW aplikácie IS pre danú oblasť

Pamiatka ako objekt pevnosť/tvrz Velké Bílovice r. 1417 – pevnosť/tvrz prvý krát doložená ako vojnami zničená pol. 16. st. – renesančne rozšírená 18. st – upravená pre hospodárske účely stojí v obci Velké Bílovice

Pamiatka ako objekt ... titul umelý objekt typ fyzický stav dokument má titul je typu fyzický stav je v stave dokument dokumentuje doba má dobu začiatok existencie je časovo pred miesto teraz je umiestnený názov miesta je identifi-kované ako dátum je identifikovaná ako pridanie časti zmenilo bola vykonaná aktér je identifi-kovaná ako čas pojem je identifi-kovaný ako je identifikovaný ako premena ...

Pamiatka ako objekt ... Velké Bílovice pamiatka typ fyzický stav má titul je typu fyzický stav je v stave dokument dokumentuje doba má dobu začiatok existencie je časovo pred miesto teraz je umiestnený je identifi- kované ako 1417 je identifikovaná ako pridanie časti zmenilo bola vykonaná aktér je identifi- kovaná ako pol.16.st. renesančná prístavba je identifi- kovaný ako tvrz/pevnosť je identifikovaný ako vojnami zničená premena ...

Metadáta a úrovne interoperability Organizačná – definuje ciele jednotlivých činností, modeluje pracovné procesy a spoluprácu subjektov, určuje pracovné postupy Sémantická – jednoznačne určuje význam vymieňaných, či skôr vzájomne zdieľaných informácií. Umožňuje tak súčasne využívať informácie z rôznych zdrojov. Technická – technické záležitosti okolo prepojenia ICT systémov a služieb

Ekonomická stránka interoperability Možnosť vyťažiť maximum z investícií do: Dát – metadát a obsahu Služieb Na základe toho, že je možné: Zdieľať ich Znovu ich použiť v inom kontexte Preskupiť ich a transformovať Umožniť používateľom sústrediť sa na produktívne využívanie vedeckýh zdrojov a zdrojov pre vzdelávanie Poskytnúť pracovníkom so zdrojmi možnosť vytvoriť si určité rutinné postupy pri ich správe

Ako to dosiahnuť Štandardy = základ interoperability Koordinácia a kooperácia inštitúcií Pracovné skupiny pre špecifické oblasti problémov Preklad štandardov Vypracovať metodické materiály pre budovanie jednotlivých typov súborov autorít Vzdelávanie pracovníkov – zvýšiť povedomie a vysvetliť dôvody prečo sa dôraz kladie na zmenu myslenia v spracovaní, naučiť ich pracovné postupy

Ako to dosiahnuť Analyzovať dostupné zdroje, ktoré by mohli slúžiť ako základ budovania autorít a odborných tezaurov Získať vyhovujúce sw nástroje, podporujúce kooperatívnu tvorbu autorít Vytvoriť prepojenie medzi takto budovanými súbormi autorít a existujúcimi záznamami v IS Vytvoriť www rozhranie pre prístup k informáciám o objektoch kultúrneho dedičstva pre internetové sprístupnenie

Cosmotron Slovakia s. r. o. Ďakujem za pozornosť! Cosmotron Slovakia s. r. o. www.cosmotron.cz Nadežda Andrejčíková andrejcikova@cosmotron.cz