Autor: Soňa Moncmanová Slnečná sústava Autor: Soňa Moncmanová

Keby bol vesmír nekonečným oceánskym pobrežím, Slnečná sústava by bola na ňom iba zrnkom piesku

Slnečná sústava je súbor planét a iných rotujúcich telies obiehajúcich okolo hviezdy priemernej veľkosti nachádzajúcej sa v galaxii nazývanej Mliečna cesta V slnečnej sústave nájdeme: 1 hviezdu (Slnko), 9 planét , 63 mesiacov (prinajmenšom), 6 veľkých asteroidov s priemerom najmenej 300 km a nespočítateľné množstvo menších asteroidov, komét, meteoroidov. V obrovských priestoroch medzi týmito telesami pláva neuveriteľné množstvo čiastočiek prachu a plynu, ktoré poznáme ako medziplanetárne prostredie

Podľa fyzikálnych vlastností Rozdelenie planét Podľa fyzikálnych vlastností Pevný povrch: Merkúr Venuša Zem Mars Plynný gule: Jupiter Saturn Urán Neptún

Slnko – naša hviezda Je v streda Slnečnej sústavy Jeho obrovská gravitácia pôsobí na planéty a nedovolí im uletieť do vesmíru Je to guľa rozžeravená plynu, ktorá má v porovnaní s inými hviezdami priemernú veľkosť, teplotu, jasnosť

Merkúr – najrýchlejšia planéta Najbližšia planéta k Slnku Pomenovaná podľa rímskeho boha obchodu Nemá atmosféru, mesiace ani prstence Uháňa priestorom okolo Slnka raz za 88dní (najkratší rok V Slnečnej sústave) ¾ celej planéty tvorí kovové jadro, ktoré je obalené vrstvou kamenia Povrch je posiaty krátermi (podobá sa na náš Mesiac) Rozdiel teplôt – cez deň + 400°C – cez noc -185°C

Venuša – Dvojča Zeme Pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky Najjasnejšia planéta Nemá mesiace ani prstence Otáča sa okolo svojej osi opačným smerom ako okolo Slnka Planéta s najdlhším dňom (243 dní trvá kým sa otočí okolo vlastnej osi a 225 dní okolo Slnka tzn. deň je dlhší ako rok)

Zem – modrá planéta Planéta s tečúcou vodou, ktorá pokrýva 2/3 jej povrchu Má 1 mesiac, žiadne prstence Najaktívnejšia z kamenných planét Najúžasnejší a najzvláštnejší je na Zemi život

Mesiac – Sused Zeme noci - 160 Obieha okolo Zeme a gravitáciou pôsobí na ňu tak, že je trochu vydutá Nemá atmosféru (voda je zamrznutá v mesačnej pôde) Povrch je posiaty krátermi Žiari iba odrazeným slnečným žiarením Priemerná vzdialenosť je 383 000 km Teploty počas mesačného dňa + 115°C noci - 160

Mars – červená planéta Na Marse nie je magnetizmus Pomenovaný po rímskom bohovi vojny Jediná planéta na nočnej oblohe s červeným nádychom (toto sfarbenie spôsobuje železo v marťanskej pôde) Má dva mesiace – Fobos a Deimos a žiadne prstence Má veľa spoločného so Zemou ( dĺžka dňa je takmer rovnaká, majú, hory kaňony, púšte sopky, obe majú korytá riek, hoci tie na Marse sú teraz suché) Priemerné povrchové teploty -63 °C Na Marse nie je magnetizmus

Jupiter – plynný obor Pomenovaný podľa kráľa rímskych bohov Najväčšia planéta v Slnečnej sústave ( má dvojnásobnú hmotnosť než hmotnosť ostatných planét) Nemá pevný povrch Má malé kamenné jadro obklopené obrovskými vrstvami plynu Planéta s najkratším dňom (10 hodín) Má 28 mesiacov (Io, Európa, Ganymedes, Kallisto – objavil ich G. Galilei) a 2 prstence Priemerná teplota vrchných mrakov -153 °C

Saturn - a jeho prstence Pomenovaný po rímskom bohu úrody Prstence sú vidieť jednoduchým ďalekohľadom Najvzdialenejšia planéta, ktorú možno vidieť voľným okom Planéta s najmenšou hustotou Má 18 mesiacov a 7 veľkých prstencov

Urán- Prevalená planéta Je pomenovaná po rímskom bohu nebies Metán v atmosfére jej dáva modrasto zelenú farbu Má 17 mesiacov a 11prstencov Prvá planéta objavená ďalekohladom Leto tu trvá 42 pozemských rokov Na póloch je teplejšie ako na rovníku

Neptún – Veterná planéta Pomenovaná podľa boha morí Najchladnejšia z plynných planét Má 8 mesiacov a 4 prstence Tritone obrovitý mesiac(najväčšie teleso v Slnečnej sustavy, ktoré obieha proti smeru rotácie materskej planéty Za svoje objavenie vďačí matematikom

Pluto – ľadová planéta Je pomenovaná podľa rímskeho boha smrti Najmenšia planéta Jediná planéta objavená v 20. storočí Má jeden Mesiac – Cháron, nemá prstence

Asteroidy- malé planéty Malé telesá zo železa a kameňa Asteroid po grécky znamená podobné hviezdam Obiehajú okolo Slnka v pásme medzi Marsom a Jupiterom

Meteoroidy - Telieska uvoľnené z jadier komét pri ich návratoch k Slnku, alebo úlomky planétok Meteory – za jasnej noci sa mihnú na oblohe žiarivé líniové záblesky. Objavujú sa náhle a trvajú kratšie ako sekundu Meteority – sú malé úlomky, odštiepené zvyčajne z asteroidov, ktoré prenikli do atmosféry Zeme a dopadli na jej povrch

Kométy – špinavé gule Kedysi si ľudia mysleli, že prinášajú živelné pohromy, vojny a choroby Sú to kusy ľadu a prachu Sú typické so svojim dlhým žiariacim chvostom Vznikajú v Oortovom mraku Najpopulárnejšia je Halleyho Kométa, ktorá má czklus 76 rokov ( najbližšie ju uvidíme v roku 2062)

Použitá literatúra Hviezdy a planéty , Ian Ridpath Vesmír- encyklopédia školáka, Vydavateľstvo Slovart www.astroportal.sk

Ďakujem za pozornosť