Sviatosť Eucharistie Eucharistia je "prameň a vrchol všetkého kresťanského života". (II. vat. koncil) Všetky ostatné sviatosti ako aj všetky cirkevné služby a apoštolské úlohy sa viažu na Eucharistiu a sú jej podriadené. Lebo svätá Eucharistia obsahuje celý duchovný poklad Cirkvi, to jest samého Krista, nášho veľkonočného Baránka". Eucharistia je teda súhrnom a vrcholom našej viery: "Spôsob nášho myslenia musí byť v súlade s Eucharistiou a naopak: Eucharistia posilňuje spôsob nášho myslenia." (sv. Irenej)
Názov sviatosti Eucharistia - euxaristein - pripomínajú židovské vďakyvzdávanie Pánova večera - Chápe sa tiež ako anticipácia "Baránkovej svadobnej hostiny" v nebeskom Jeruzaleme. Lámanie chleba - Podľa tohto konania ho učeníci spoznali aj po jeho zmŕtvychvstaní. (Lk 24,13-35) Lámaním chleba nazývali svoje eucharistické zhromaždenia aj prví kresťania. (Sk 2,42-46; 20, 7-11) Eucharistické zhromaždenie (synaxis) Pamiatka utrpenia Najsvätejšia obeta, obeta chvály, obeta sv. omše Spoločenstvo (communio), Sacra (hagia) – sväté veci Svätá omša (Sancta missa) – poslanie
Predobrazy Eucharistie Znaky chleba a vína kráľ a kňaz Melchisedech, ktorý priniesol Bohu obetu "chleba a vína"(Gn 14,18) chlieb a víno ako obeta medzi prvotinami zeme na znak vďačnosti Stvoriteľovi nekvasené chleby, ktoré Izrael jedáva každý rok na Veľkú noc manna na púšti plod zasľúbenej zeme "Kalich dobrorečenia" (1 Kor 10,16) na konci židovskej veľkonočnej večere (očakávanie mesiášskeho obnovenia Jeruzalema) Zázračné rozmnoženie chleba Voda premenená na víno v Káne Ježišova reč o Eucharistii (Jn 6)
Ustanovenie Eucharistie Aby im nechal záloh tejto lásky, aby sa nikdy nevzdialil od svojich a urobil ich účastníkmi svojej Veľkej noci, ustanovil Eucharistiu ako pamiatku na svoju smrť a na svoje zmŕtvychvstanie a prikázal svojim učeníkom, aby ju slávili, kým sám nepríde, a tak ich "ustanovil za kňazov Nového zákona". (Tridentský koncil) Synoptické evanjeliá: Nadišiel prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru..." Odišli teda a pripravili baránka. Keď nastala hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Povedal im: "Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve..."Potom vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával im hovoriac: "Toto je moje Telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!" Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej Krvi, ktorá sa vylieva za vás" (Lk 22 7-20). Jánovo evanjelium : Ježišova reč (6. kapitola)
Liturgické slávenie Eucharistie Lk 24,13-35 – Emauzskí učeníci Sv. Justín (okolo roki 155 cisárovi Antóniovi Piovi) "V deň, nazývaný dňom Slnka všetci, či už bývajú v mestách, alebo na vidieku, schádzajú sa na to isté miesto a čítajú sa pamäti apoštolov, alebo spisy prorokov, pokiaľ čas dovolí. A keď lektor skončil, ujíma sa slova predstavený. Napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí. Potom všetci naraz vstaneme a modlíme sa. A ako sme už povedali, po modlitbe sa prinesie chlieb, víno a voda. Predstavený sa s veľkou vrúcnosťou modlí a vzdáva vďaky a ľud zvolá: "Amen". Potom sa rozdajú dary, nad ktorými sa vzdávali vďaky a všetci prítomní prijímajú. Neprítomným sa posielajú po diakonoch."
Stavba omše liturgia Slova eucharistická liturgia s čítaniami, homíliou a všeobecnými prosbami celého zhromaždenia eucharistická liturgia s obetovaním chleba a vína, s konsekračným vďakyvzdávaním a prijímaním jediný bohoslužobný úkon
Priebeh slávenia Všetci sa zhromaždia Liturgia slova Predsedajúci – Kristus Liturgia slova Čítania, evanjelium, homília, prosby Prinesenie obetných darov (ofertorium) Chlieb a víno, obetné dary Anafora (eucharistická modlitba) Prefácia Epikléza Anamnéza Vzývania Prijímanie Modlitba Pána Lámanie chleba
Vďakyvzdanie, pamiatka, prítomnosť Za stvorenie, vykúpenie a posvätenie Sviatostná pamiatka Krista a jeho Tela, Cirkvi (ako aktualizácia a sviatostná realizácia) pamiatka je nie spomienkou na minulé udalosti, ale ohlasovaním divov, ktoré Boh urobil pre ľudí; v liturgickej oslave sa dávne udalosti a fakty sprítomňujú; sprítomňuje sa veriacim pamiatka udalostí z Exodu, aby im prispôsobovali svoj život "Kedykoľvek sa na oltári slávi obeta kríža, v ktorej sa obetuje Kristus ako náš veľkonočný Baránok, uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia." (II. Vat. koncil) Prítomnosť Eucharistia je obeta. Predstavuje (robí prítomnou) obetu kríža, je pamiatkou a prináša ovocie. Kristova obeta a obeta Eucharistie sú jednou obetou: "je to jedna a tá istá obeta. Ten istý Boží Syn, ktorý sa obetoval na kríži, obetuje sa teraz vo vysluhovaní kňazov". Líši sa len v spôsobe (krvavý a nekrvavý) Nech sa len tá Eucharistia považuje za legitímnu, ktorá sa koná pod predsedníctvom biskupa alebo toho, koho on sám poveril. (sv. Ignác Antiochijský)
Aplikovanie obety sv. omše Účasť na ovocí kríža Eucharistia je aj obetou Cirkvi Život veriacich, ich chválenie Boha, utrpenie, modlitba, ich práca sa spájajú u Krista do celostnej obety, a tak získavajú novú hodnotu. Zjednotenie celej Cirkvi – aj oslávenej Omše za zosnulých
Kristova prítomnosť v Eucharistii Kristova prítomnosť pod eucharistickými spôsobmi je jedinečná. Vyzdvihuje Eucharistiu nad všetky ostatné sviatosti a robí z nej "dokonalosť duchovného života a cieľ, ku ktorému smerujú všetky sviatosti." V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie sa nachádzajú skutočne, reálne a podstatne Telo a Krv v spojení s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, teda celý Kristus". (Tridentský koncil) Premenenie: "Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu Tela Krista, nášho Pána a celá podstata vína na podstatu jeho Krvi; túto premenu Katolícka Cirkev oprávnene a správne nazvala transsubstanciáciou." (Tridentský koncil)
Kult Eucharistie Kristova eucharistická prítomnosť sa začína vo chvíli konsekrácie a trvá tak dlho, kým trvajú eucharistické spôsoby. V každom zo spôsobov je prítomný celý Kristus a celý je aj v každej čiastočke, takže lámanie chleba Krista nedelí. Úcta spôsobom klaňania sa (adorácie), ktorý sviatosti Eucharistie náleží nielen počas omše, ale aj mimo nej. Verejná adorácia, procesie Uchovávanie Eucharistie Tabernákulum: Svätá schránka bola pôvodne určená na dôstojné uchovávanie Eucharistie pri jej nosení chorým a neprítomným na omši. Prehĺbením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii si Cirkev uvedomila význam tichej adorácie Pánovi prítomnému pod eucharistickými spôsobmi.
Veľkonočná hostina „Vezmite a jedzte“ – sv. prijímanie; „Ak nebudete jesť Telo Syna človeka a piť jeho Krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6,53). Neprijímať nehodne (1Kor 11,27-29). Často prijímať Príkaz - aspoň raz do roka. Odporúčanie – pri každej omši. Dovolenie – max. dvakrát za deň. Spôsoby prijímania v obidvoch spôsoboch možno prijímaním pod jedným spôsobom chleba prijať celé ovocie milostí Eucharistie
Ovocie prijímania Prijímaním narastá naše zjednotenie s Kristom. zostáva vo mne a ja v ňom (Jn 6,56) zachováva, rozmnožuje a obnovuje život milosti, ktorý sme prijali pri krste Prijímanie nás odlučuje od hriechu. Eucharistia nemôže zjednotiť s Kristom bez toho, aby sme sa najprv neočistili od spáchaných hriechov. Prijímanie nás súčasne chráni pred hriechami budúcimi. Eucharistia posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote postupne slabne; keď sa láska oživí, zotiera všedné hriechy. Chráni nás aj pred budúcimi ťažkými hriechami. Eucharistia sa neudeľuje na odpustenie smrteľných hriechov. Jednota mystického Tela: Eucharistia vytvára Cirkev.
Eucharistia a jednota kresťanov Východné Cirkvi, ktoré nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou, slávia Eucharistiu s veľkou láskou. Isté spoločenstvo in sacris, teda aj v Eucharistii je "nielen možné, ale sa za vhodných okolností a so schválením cirkevnej vrchnosti sa aj odporúča." Protestanti nemajú sviatosť kňazstva, neuchovali si vlastnú a integrálnu podstatu eucharistického tajomstva. Z toho dôvodu nie je pre katolícku Cirkev možné s týmito komunitami vzájomné eucharistické spoločenstvo. Po uvážení biskupa môžu katolícki vysluhovatelia udeliť isté sviatosti (Eucharistiu, sviatosť zmierenia, pomazanie nemocných) aj iným kresťanom, ktorí nie sú v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou: vyžaduje sa však, aby prejavili súhlas s katolíckou vierou, pokiaľ ide o tieto sviatosti.
Eschatologický rozmer E. „Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca" (Mt 26,29) Cirkev vie, že Pán aj teraz prichádza vo svojej Eucharistii a že je tam uprostred nás. Táto prítomnosť je však zahalená. Preto keď slávime Eucharistiu, "očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.„ Viatikum – prijímanie na cestu do večnosti.