Útvary krátkej epickej prózy
Báj Báj alebo mýtus je epický útvar, v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet. Človek, nevediac si vysvetliť mnohé prírodné javy, pripisuje ich nadprirodzeným bytostiam (bohovia, škriatkovia a pod.), ktoré sú hlavnými postavami bájí. Súbor mýtov nejakého národa sa nazýva mytológia (bájoslovie). Pre literatúru je dôležité, že niektoré prvky mytológie sa v rozličných dobách dostávali do literatúry a aktualizovali sa. Obľúbeným sa napríklad stal prometeovský motív starogréckej mytológie. Prometeus sa dostal do mnohých európskych literatúr ako symbol utrpenia, ale i ako odboja a služby človeku. U nás ho básnicky stvárnil P. O. Hviezdoslav – Slovenský Prometej.
Bájka Je to malý žáner. Jej cieľom je vysloviť nejaké mravné ponaučenie, alebo sa vysmiať nejakému zlu. Poučenie vyplýva buď zo samotného príbehu, alebo sa podáva priamo na konci príbehu. Tematicky čerpá obyčajne zo života zvierat. Bájky boli obľúbeným útvarom už v starovekej gréckej literatúre (Ezop) Jeho prozaické bájky sa šírili ústne. v klasicizme. V 17. storočí písal bájky francúzsky básnik Jean de La Fontaine Bájky priniesli svetovú slávu ruskému spisovateľovi Ivanovi Andrejevičovi Krylovovi. V slovenskej literatúre sa písaniu bájok venovali Viliam Paulíny - Tóth, Jonáš Záborský, Svetozár Hurban - Vajanský, Martin Rázus i Tomáš Janovic.
Legenda Legenda je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou. Obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami a motívmi. Opisovala reálnu historickú udalosť, ktorá obsahuje jednu vec nie celkom realistickú. Legenda Aurea (zlatá legenda) – latinská legenda, ktorá obsahuje celý súbor ďalších legiend princíp novodobej literatúry – legenda o Cypriánovi a Justíne Maurova legenda (O sv.Svoradovi a Benediktovi) – latinská legenda viazaná na SR, zobrazuje asketický spôsob života (sebatrýzeň, pôst, ťažká práca, putovanie, bez telesných pôžitkov) Moravsko-panónske legendy (Život Konštantínov a Život Metodov) – v staroslovenčine, autori: ich žiaci Kliment a Gorazd
Rozprávka Rozprávka je krátky prozaický, zriedkavo - veršovaný útvar, spravidla vymyslený príbeh, ktorý má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov. Podľa autorstva ich delíme na ľudové a autorské (rozprávkar). Ľudové rozprávky sú žánrom ľudovej slovesnosti a patria k najstarším a najrozšírenejším formám ústnej slovesnosti. Majú najrozmanitejší obsah v závislosti na dobe a spôsobe života. Každý národ, ale aj menšie socioskupiny odrážali svoj spôsob života, vzťahy, dobro a zlo, lásku a nenávisť atď. vo fiktívnom či fantastickom príbehu, satiricky alebo humorne, kde hrdinovia prekonali útlak, biedu a chudobu a svojou dobrosrdečnosťou a mravnosťou víťazia nad zlom, úkladmi ľudí, drakov, šarkanov, ... . Rozprávka má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov, preto sú spravidla nadčasové a mimo konkrétny priestor: Bola raz ... , kde bolo tam bolo ... , a pod. (H.Ch.Andersen, Grimm, Dobšinský, J.C.Hronský, B.Němcová, Exupéry)
Anekdota Anekdota (ľudová anekdota sa nazýva aj vtip) je krátky a vtipný príbeh o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, má neočakávaný záver s humorným vyznením - vtipnou pointou. Na rozdiel od aforizmu z nej neplynie ponaučenie. Anekdoty vznikali hlavne v 19. storočí. Anekdoty môžu byť ľudové alebo umelé. Príklad : Básnik zakončil svoj život smrťou
Aforizmus Aforizmus je stručný výrok ktorý obsahuje vtipnú všeobecne platnú myšlienku. Príklady : Iba príroda robí veľké veci zadarmo . Podľa štatistík je manželstvo jednoznačne hlavnou príčinou rozvodu. Nehovoril som so svojou ženou dva mesiace. Nechcel som ju prerušovať.
Komiks Komiks je označenie pre sekvenčne usporiadanú postupnosť obrázkov alebo podobných znakov (okrem animovaného filmu), ktorá sprostredkúva informácie (najčastejšie rozpráva príbeh alebo opisuje nejaký dej) a/alebo na čitateľa esteticky pôsobí. Komiks sa dnes považuje za samostatné umenie či žáner. Ide o spojenie literatúry a výtvarného umenia.