PôDY Čo je to pôda, ako by ste ju definovali, na styku akých geosfér vzniká? Ako sa nazýva geosféra tvorená pôdami ? Aké činitele sa spolupodieľajú na vzniku pôdy ? Ako voláme vedu skúmajúcu pôdy ? Pôda – je najvrchnejšia časť zemskej kôry. Vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry, hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu. Pedosféra je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry (zvetraných hornín), pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody. Pedológia (pôdoznalectvo) sa zaoberá štúdiom pôd (na pôdnych horizontoch). Čo tvorí pôdu, aké dve základné zložky obsahuje ? Ako delíme pôdy ? Podľa čoho ?

Zloženie pôdy Pôda živá zložka neživá zložka anorganická časť (živé organizmy – baktérie, hmyz, korene rastlín) anorganická časť organická časť (odumreté časti rastlín a živočíchov, zčasti rozložené=humus) pevný podiel (minerálne a horninové častice) kvapalný podiel (pôdna voda) plynný podiel (pôdny vzduch)

Na základe zrnitosti a priepustnosti delíme pôdy na tzv. pôdne druhy: Ťažké – ílovité (vysoký obsak jemných ílovitých častíc, za mokra mazľavé, rýchlo schnú a tvoria hrudy) Stredne ťažké –hlinité (najúrodnejšie pôdy, priaznivý vodný režim a dobré prevzdušnenie) Ľahké –piesočnaté (viažu sa na piesky a pieskovce, sypké ľahko obrábateľné, rýchlo vysychajú) 2. Na základe spoločných vlastností, pôdnych profilov a spôsobu vzniku pôdne typy. Pôdne typy majú rôznu hrúbku horizontov a úrodnosť. Pôdny profil s jednotlivými vrstvami (pôdnymi horizontmi) Ako sa jednotlivé vrstvy nazývajú a aké majú vlastnosti ? O - opadanka A - humusový horizont B - iluviálny horizont (obohatený o ílovité častice) C - materská hornina (pôdotvorný substrát)

Zákonitosti rozšírenia pôd Pôdy na Zemi sú usporiadané podľa určitých zákonitostí. Ktorý obrázok ukazuje horizontálnu a ktorý vertikálnu zonálnosť pôd? Čím sú obe zonálnosti podmienené ? Na akých územiach sa prejavuje horizontálna a kde vertikálna členitosť? Má táto zonálnosť vplyv na zonálnosť vegetácie ? Ktorá zonálnosť sa viac prejavuje v SR? Obe zonálnosti sú podmienené zmenou podnebie (teplota, vlhkosť) – horizontálna zmenou podnebia na veľkým nížinných oblastiach so zmenou geogr. šírky, vertikálna zmenou podnebia so zmenou nadm. výšky na menších územiach v pohoriach. Táto zonálnosť ovplyvňuje aj zonálnosť vegetácie, v SR sa prejavuje najmä vertikálna.

Najrozšírenejšie pôdne typy sveta Červenožlté (pod tropickými dažďovými lesmi) Červené (na savanách Afriky a Južnej Ameriky – oželeznenie - feritizácia) Soľné -Nevyvinuté (na púšťach) Žltozeme (pod subtropickým lesom) Gaštanové, Hnedozem (ilimerizácia) a Černozem (stepi - nížiny) Hnedé lesné pôdy -kambizeme (pod listnatým lesom-zaílenie - sialitizácia) Podzoly (pod ihličnatým lesom-podzolizácia) Rankre (tundry) Permafrost (polárne oblasti) Rendziny (horské pôdy na karbonátových horninách) Nivné – fluvizeme (pozdĺž tokov, zaplavované, ovplyvňované podzemnou vodou) Lužné – čiernice (v širokých nivách, ovplyvnené podzemnou vodou) Glejové (premokrené) Rozhodnite, aké pôdne typy prevládajú v nasledujúcich regiónoch: Arabský polostrov, vnútrozemie Švédska, stepi v Maďarsku a na Ukrajine, Amazonská nížina listnaté lesy strednej Európy. severný Sibír, tajga, ihličnaté lesy vysokých nadmorských v. SR Charakterizujte, podľa čoho sa určujú pôdne typy a pôdne druhy

Humus: je organický neživý podiel pôdy, tvorí ho súbor organických látok vzniknutých premenou odumretých rastlín a živočíchov. Jednotlivé pôdne typy sa vyznačujú rôznou hrúbkou humusovej vrstvy. Najhlbšiu má čiernica a hnedozem. Najtenšiu horské typy pôd ranker a litozem. Úrodnosť: schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.

Ktoré z ukázaných pôdnych typov sú zonálne (ovplyvnené nadmorskou výškou) a ktoré nezonálne (ovplyvnené najmä podzemnou vodou, geolog. podkladom....) ? Fluvizem Glejová pôda Čiernica (lužná pôda) Černozem Hnedozem Kambizem Rendzina Podzol Ranker

Rozšírenie pôdnych typov Európy a SR podzoly kambizeme Ilumerizované pôdy (luvizeme) rendziny hnedozem černozem fluvizeme čiernice Pokúste sa pomenovať pôdne typy na obrázku, za akých podmienok vznikli (podnebie, horniny...) Ktoré z uvedených pôdnych typov sú tzv. azonálne (ich výskyt sa neviaže na nadm.výšku, horniny a podnebie ale na vysokú hladinu podzemnej vody) Skúste odhadnúť prirodzenú vegetáciu (typ lesa), ktorá sa na daných pôdach vyskytuje. Podľa mapy pôdnych typov SR určte výskyt každého typu pôdy. Ktorý pôdny typ je v SR najrozšírenejší? Aké lesy na ňom prevládajú ? Ktoré horské pôdne typy nie sú na obrázku vyobrazené ? Ktoré pôdne typy majú najhlbší humusový horizont?

Úrodnosť pôdy Úrodnosť pôdy (bonita) – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré by uspokojili ich požiadavky na vodu, živiny a vzduch počas celého vegetačného obdobia. Úrodnosť rozlišujeme: - prirodzenú  (bez zásahu človeka) a kultúrnu(dotváranie úrodnosti). Najúrodnejšie pôdy v SR sú černozeme a hnedozeme. Po nich nasledujú čiernice a fluvizeme.

Ohrozenie pôd erózia: strata pôdy zvetrávaním (odnos pôdy vodou alebo vetrom) chemizácia (ukladanie chemických látok v pôde - pesticídy, herbicídy...) zanášanie odpadmi vysušovanie zhutňovanie (ťažkými strojmi, pôda stráca schopnosť „dýchať“) zastavanie pôd (priemyselné závody, obchodné centrá...) Zhutnená pôda na poli po prejdení ťažkými mechanizmami Chemické postreky sa kumulujú v pôde Vodná erózia – odnos pôdy po holorubnej ťažbe, pôda nie je viazaná koreňmi a je odplavená

Príklad na biogeografické mapy klikni na šípku. BIOSFÉRA Biosféra – živý obal Zeme, časť krajinnej sféry, kde žijú rastliny a živočíchy. Biosféra má mocnosť okolo 22 km (hĺbky oceánov až najvyššie vrchy), stotožňuje sa s hrúbkou krajinnej sféry Zeme Biológia – základná veda o živých organizmoch, o ich stavbe, funkciách jednotlivých častí... Biogeografia – zaoberá sa živými organizmami ako súčasťou krajiny. Skúma ich priestorové rozmiestnenie a jeho zákonitosti. Vďaka poznatkom biogeografie môžeme napr. vytvoriť mapu prirodzenej potencionálnej vegetácie aj na miestach, kde ju človek už dávno pozmenil svojou činnosťou. Príklad na biogeografické mapy klikni na šípku.

Uveďte príklad na druhy z jednotlivých kategórií. BIOGEOGRAFIA sa delí na : : fytogeografia zaoberá sa rastlinstvom a jeho rozložením na Zemi zoogeografia zaoberá sa živočíšstvom a jeho rozložením na Zemi Na živé organizmy vplývajú jednotlivé krajinné zložky, ako ekologické činitele. Každý organizmus je evolučne prispôsobený na isté ekologické činitele, ktoré mu vyhovujú (množstvo slnka, vody, teplota, ph pôdy...) Na základe rôznych ekologických činiteľov delíme druhy napr. na: teplomilné, chladnomilné, svetlomilné, tôňomilné, vlhkomilné (hygrofyty), suchomilné (xerofyty) ... Uveďte príklad na druhy z jednotlivých kategórií.

Planetárne členenie biosféry - v súlade so zmenou klimatických podmienok od rovníka k pólom vzniklo pásmovité a zonálne usporiadanie rastlinstva a živočíšstva Skúste identifikovať hlavné svetové biómy (typy krajín) na mape sveta a základne ich charakterizovať.