Ryby

Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú MORSKÉ - žijú a rozmnožujú sa v morskom prostredí pelagické - vo vodnom stĺpci, od povrchu po hlbiny bentické - na dne batypelagické - v hlbinách

Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú SLADKOVODNÉ - žijú a rozmnožujú sa v sladkej vode reofilné - tečúce vody pelagické bentické limnofilné - stojaté vody (jazerá, tône)

Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú ŤAŽNÉ anadromné - hlavná časť života v mori, v období rozmnožovania ťah do riek (losos) katadromné - hlavná časť života v sladkej vode (úhor)

Rozdelenie rýb podľa prostredia, v ktorom žijú BRAKICKÉ - pred ústím do riek, kde dochádza k miešaniu slanej a sladkej vody okrajové a vnútrozemské moria (Kaspické more) pelagické bentické

Základné faktory, ktoré vplývajú na život rýb: teplota prúdenie priehľadnosť rozpustené látky kyslík substrát

Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka: 1. veľmi vysoká koncentrácia O2 (10-16 mg.l) Salmo trutta m. fario (pstruh potočný), Phoxinus phoxinus (čerebľa pestrá), Cottus gobio (hlaváč bieloplutvý), Noemacheilus barbatulus (slíž severný) 2. vysoká koncentrácia O2 (7-10 mg.l) Thymallus thymallus (lipeň tymiánový), Chondrostama nasus (podustva severná), Gobio gobio (hrúz škvrnitý)

Rozdelenie podľa nárokov na koncentráciu kyslíka: 3. mierne nároky na koncentráciu O2 (5-6 mg.l) Rutilus rutilus (plotica červenooká), Perca fluviatilis (ostriež zelenkavý) 4. druhy, ktoré sú schopné odolávať nízkym koncentráciám O2 (0,72 -1,43 mg.l) Cyprinus carpio (kapor obyčaný), Carassius carassius (karas zlatistý), Misgurnus fossilis (čík európsky)

Rozdelenie podľa neresového substrátu: 1. Fytofilné 2. Litofilné 3. Pelagofilné 4. Psamofilné 5. Ostrakofilné

Klasifikácia toku 1) z hľadiska ichtyologického založená na prítomnosti niektorých druhov (prof. Frič) pstruhové lipňové mrenové pleskáčové 2) založená na kombinácii biotických a abiotických faktorov

Metódy výskumu v ichtyológii

Zber materiálu Udice – selektívne - nevhodné na kvalitatívne hodnotenie ichtyocenózy Siete Aktívne - záťahové siete, čerene Pasívne - žiabrovky,vrše Jedy (piscicidy) – toxafén, rotenon, DDT

Elektrický agregát – krátke impulzy vysokého napätia ryby sú priťahované ku kladnému pólu (do podberáku) a omráčené Zdroj el. prúdu - batéria ľahký prenos na miesto činu nezávislý-nik nemusí obsluhovať elektrocentálu netreba ťahať kábel Ale: menšia výdrž, slabší výkon, batéria sa musí brať do vody motorová elektrocentrála výkonná, dlhá výdrž, do vody sa berie len podberák s káblom Ale: potrebná obsluha elektrocentrály, ťažko sa prenáša, kábel sa môže zamotať, porušiť izolácia

Použitie: menšie toky ( tzv.potoky) litorál väčších tokov (popri brehu) Neloví sa za dažďa a do vody nedávame ruky !!!

Ichtyologický prieskum toku Menší tok - elektrický agregát, prípadne záťahová sieť {Prelovujú sa len časti toku (100m) v rôznych úsekoch} Zahradenie proti úniku rýb Postup proti prúdu CPUE - catch per unit effort - množstvo úlovkov za určitý čas- možnosť porovnať rôzne toky medzi sebou Obvykle potrebné opakované prelovenie Určenie do druhu, meranie dĺžky tela rýb

Vyhodnotenie 4 lokality Spolu 1403 rýb, 22 druhov, 10 čeľadí Eudominantné: Cottus gobio, Cottus poecilopus,Alburnoides bipunctatus, Barbatula barbatula 16 reofilných, 6 eurytopných, žiadne limnofilné Podľa reprodukčných gíld: 20 druhov ikru neochraňujúcich - 16 druhov kladúcich ikry na voľný substrát 6 litofilných 3 fytolitofilné 2 psamofilné 1 litopelagofilný 1 pelagofilný 4 druhy ukrývajúce ikry, všetky litofilné 2 ikru ochraňujúce, litofilné Spolu 12 litofilných druhov

Podľa výživy: 11 zoobentofágnych 5 piscifágnych 3 polyfágne 1 detritofág 1 zooplanktonofág 1 perifytonofág 14 druhov z červeného zoznamu

Potravná analýza Určovanie potravy podľa zachovaných častí a) celý obsah b) časť obsahu rovnomerne premiešaná v 70-80% alkohole (drobné kôrovce, riasy), potom sa prepočíta množstvo na celý obsah Index naplnenia- hmotnosť obsahu tráv. súst. / hmotnosť tela Index spotreby- hm. jednotlivých zložiek potravy / hm. tela Numerická metóda - zrátajú sa počty jedincov urč. druhu Dominancia potravných zložiek - hlavná zložka potravy c zastúpenie nad 60%

Stanovenie veku a rastu Keď ryby rastú-zväčšujú sa im šupiny, kosti, otolity Prírastky  zimné (úzke)  letné (široké) medzi nimi dobre viditeľná hranica-anulus Odber šupín na určených miestach-viac ks (niektoré môžu byť regenerované - nepôvodné, nedá sa z nich určovať vek, majú inú štruktúru) Kosti a otolity  prírastky viditeľné na výbrusoch Podľa počtu anulov a veľkosti prírastkov sa dá určiť vek aj dĺžkový či váhový rast v jednotlivých rokoch

N I II lc Nepriama metóda určenia veku rýb Odlov rýb – vzorka musí byť veľká, z jedného dátumu a musia v nej byť zastúpené všetky dĺžkové a vekové skupiny N I II lc

Odhady početnosti Priame- odvodnenie zahradenie časti toku a jeho úplný výlov vytrávenie piscicidmi Absolútna početnosť Nepriame- značkovanie rýb a ich spätný odlov -značka nesmie odpadnúť, nesmie spôsobovať zranenia a zvyšovať mortalitu -označené ryby musia byť rovnomerne rozptýlené -zber musí byť proporcionálny hustote, rovnomerný v jednotlivých častiach nádrže -uloviteľnosť označených aj neoznačených jedincov musí byť rovnaká -populáciu nesmie ovplyvniť natalita ani mortalita

N/M = C/R N= (M.C)/R M- počet označených rýb N-celkový počet rýb v nádrži C-počet rýb ulovených pri nasledujúcom odlove R-počet spätne ulovených označených rýb N/M = C/R N= (M.C)/R

Odhad početnosti postupným odstraňovaním rýb z populácie Opakované odlovy CPUE N

Vyváženosť ichtyocenóz Vzájomný pomer hmotností rôznych skupín rýb Koeficient F/C (Swinglov koeficient) F-hmotnosť nedravých rýb C-hmotnosť dravých rýb <2- premnoženie dravých druhov 3-6 - populácie v rovnováhe >6 - premnoženie nedravých druhov Koeficient AT (hmotnosť rýb presahujúcich lovnú mieru / hmotnosť všetkých rýb). 100 <40% premnoženie nedravých druhov >85% premnoženie dravých druhov

Samce –objem gonád, hmotnosť Samice – čerstvé i fixované Plodnosť Neres – raz za sezónu viac krát za sezónu-dávkovitý (v ováriách sú rôzne štádiá zrelosti) plodnosť determinovaná – počas neres. obdobia sa dalšie ikry netvoria nedeterminovaná – tvorba nových ikier Samce –objem gonád, hmotnosť Samice – čerstvé i fixované

Metódy počítania ikier priame-zrátanie všetkých ikier nepriame-len časť ikier volumetrická – zistí sa objem známeho počtu ikier, objem ikier v gonáde, úmerou sa vypočíta počet ikier v gonáde Bayerova – najprv objem ikier v gonáde- aritmet. priemer priemeru ikier zo vzorky(100ks) naukladané vedľa seba v korýtku celková dĺžka / počet ikier z tabuľky sa zistí objem ikry a vypočíta ich množstvo v gonáde gravimetrická – hmotnosť známeho počtu ikier/hm. ikier v gonáde Najpoužívanejšia, najpresnejšia, najjednoduchšia c gravimetrická

Absolútna plodnosť – celkový počet zrelých ikier v samici Výpočty Absolútna plodnosť – celkový počet zrelých ikier v samici Relatívna plodnosť – počet ikier na gram (kg) samice Gonadosomatický index (GSI) – hmotnosť gonád / hmotnosť tela Populačná (druhová) plodnosť (priem. plodnosť x priemerné % samíc v populácii) / priem. vek Priem. plodnosť 100 samíc / priem. vek 100 samíc

Určovanie rýb Vonkajšie - morfologické znaky Vnútorné - anatomické znaky

Vonkajšie znaky meristické – tie ktoré sa počítajú počet lúčov v plutvách napr. D1 XII-XVII, D2 I-III, 13-15, A II, (7) 8-9 (10) -ostriež D-dorzálna (chrbtová) plutva A-análna (ritná) plutva P-pektorálna (prsná) plutva V-ventrálna (brušná) plutva C-kaudálna (chvostová) plutva Rímska číslica - počet tvrdých, nerozvetvených lúčov Arabská číslica – počet mäkkých, rozvetvených lúčov

30-32 19-21 90 –––––– 110 Počet šupín V bočnej čiare Nad bočnou čiarou Pod bočnou čiarou Vzorec šupín (lieň) 90 –––––– 110 30-32 19-21

Acipenser ruthenus

Salmo trutta

Thymallus thymallus

Esox lucius

Rutilus rutilus

Leuciscus cephalus

Chondrostoma nasus

Gobio gobio

Barbus barbus

Anguilla anguilla

Alburnus alburnus

Rhodeus sericeus

Cyprinus carpio

Cobitis taenia

Misgurnus fossilis

Silurus glanis

Perca fluviatilis

Lepomis gibbosus

Cottus gobio