Operačné systémy Funkcia a zloženie OS

Čo je to OS? Operačný systém je sada programov, ktoré slúžia na uľahčenie práce s počítačom OS vytvára rozhranie (textové alebo grafické) medzi HW a SW počítača a medzi používateľom a počítačom

Funkcie zabezpečované OS komunikácia s používateľom prostredníctvom periférií prideľovanie prostriedkov systému používateľom alebo aplikáciám (pamäť, výkon, ...) prideľovanie času užívateľom alebo procesom organizácia programov a súborov údajov na vonkajších pamäťových médiách vytváranie a spúšťanie užívateľských programov diagnostické funkcie - autokontrola systému, možnosť analýzy a odstraňovania chýb zabezpečovacie funkcie - ochraňuje systém proti strate údajov pri výpadku napätia, proti neoprávnenej alebo neodbornej manipulácii komunikácia s inými počítačmi v sieti

Časti OS Jadro operačného systému – zabezpečuje prideľovanie prostriedkov, správu súborov, poskytuje podporu pre ostatné súčasti OS; je rezidentne (trvalo) umiestnené v operačnej pamäti počas behu PC Monitor operačného systému - tiež nazývaný interpreter príkazov; zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom, prijíma a analyzuje impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy na zobrazovacie (výstupné) zariadenie Ovládače  - obslužné programy I/O zariadení (periférií) 

Základné delenie OS Podľa umiestnenia: Podľa počtu používateľov: ROM orientované Diskovo orientované Podľa počtu používateľov: Jednopoužívateľský Viacpoužívateľský Podľa počtu súčasne obslúžených úloh: Jednoúlohové Viacúlohové

Umiestnenie OS v rámci výpočtového systému Operačný systém predstavuje programové vybavenie, pomocou ktorého výpočtový systém plní svoje základné funkcie. Operačný systém riadi a kontroluje jednotlivé časti technického vybavenia počítača (hardware) a zaisťuje pre aplikácie resp. používateľské programy všetky služby týkajúce sa ovládania technických prostriedkov. V neposlednom rade sprostredkuje operačný systém komunikáciu medzi používateľom a výpočtovým systém tj. definuje používateľské rozhranie. Používateľ Aplikácie Operačný systém Hardware

Architektúra OS Operačný systém má spravidla hierarchickú (vrstevnú) architektúru Vrstva na najnižšej úrovni zaisťuje priamy styk s technickými prostriedkami (hardware) osobného počítača - táto vrstva sa nazýva BIOS (Basic Input Output System = základný vstupno/výstupný systém) Služby BIOS-u používa samotné jadro operačného systému.  Pri niektorých činnostiach môže jadro OS voliť priamy prístup na technické prostriedky a tým pádom obísť štandardný BIOS. Tento spôsob však môže niekedy viesť ku nekompatibilite jadra OS s hardvérom. Služby jadra operačného systému následne potom používajú rôzne nadstavby a hlavne aplikácie (programy) spúšťané pod operačným systémom. Častokrát je používateľské rozhranie vo forme nadstavby OS.

Architektúra OS Aplikácie, nadstavby Jadro OS BIOS HARDWARE

BIOS Skladá sa z pevnej a variabilnej časti Pevná zložka je uložená v ROM (ROMBIOS) testy HW, zavedenie ostatných častí OS do pamäte, čas, dátum, chipset, PnP AMIBIOS, AWARDBIOS (Phoenix) Variabilná časť je dodávaná s OS a obsahuje sadu programov pre ovládanie štandardných prídavných zariadení (klávesnica, myš, ...) V MS-DOS je to súbor IO.SYS

Jadro OS Táto vrstva je už nezávislá na technickom vybavení osobného počítača. Z vonkajšieho hľadiska realizuje jadro logický vstup a výstup (vrátane systémov ovládania súborov tzv. File Manager) a zaisťuje aj ostatné služby poskytované aplikačným programom. Jadro operačného systému môže opäť predstavovať jeden alebo viac súborov. Napr. vo Windows95/98 pre každú činnosť sa v rámci jadra definuje a spúšťa tzv. virtuálny počítač (virtual machine), ktorý môže jednotlivé súčasti používať resp. zdieľať. Z pohľadu tohto virtuálneho počítača sa hovorí o tzv. systémových zdrojoch (vrátane napr. kapacity diskového priestoru alebo kapacity operačnej pamäte). Počet takýchto virtuálnych počítačov v princípe nie je obmedzený. Takýmto spôsobom je potom možné spúšťať viac aplikácií v operačnom systéme súčasne (t.j. každému procesu je v princípe pridelený jeden virtuálny počítač) t.j. je možné dosiahnuť viacúlohovosť (multitasking). Všetky ďalšie časti operačného systému sú vybudované nad jadrom, podobne ako všetky ostatné aplikačné programy.

Nadstavby OS Do nadstavby operačného systému zaraďujeme interpreter riadiacich príkazov, externé príkazy, služobné programy a používateľské rozhranie. Všetky ostatné programy budeme zaraďovať medzi aplikácie. Základný styk s používateľom sprostredkuje interpreter riadiacich príkazov. Interpreter číta a interpretuje príkazy zadávané operačnému systému používateľom prostredníctvom klávesnice resp. všeobecne odoslané používateľským rozhraním (aj grafickým). Interpreter je zodpovedný za vonkajšie správanie sa systému a tvar príkazov. Vykonávací kód príkazov je z určitej časti zabudovaný do interpretera príkazov (tzv. interné príkazy). Externé príkazy spôsobia prechodné "natiahnutie" odpovedajúceho kódu z disku. Z tohto dôvodu ľubovoľný program sa dá chápať ako súčasť repertoáru externých príkazov.

Najpoužívanejšie OS Microsoft Windows Linux Mac OS