D o p r a v a Úlohy dopravy Smery vývoja dopravy Dopravné oblasti Železničná doprava Cestná doprava Vodná doprava Letecká doprava Potrubná doprava Špeciálne druhy dopravy
Úlohy dopravy Môžeme ju definovať ako cieľavedomé premiestňovanie nákladov a osôb v priestore Je samostatným hospodárskym odvetvím a zjednocuje ostatné hospodárske odvetvia. Ovplyvňuje rozvoj mobility obyvateľstva Zamestnáva asi 3-4 % ekonomicky činného obyvateľstva ( vo vyspelých krajinách až 6% ). Výnimku tvoria krajiny, kt. sa špecializujú na poskytovanie dopravných služieb – Grécko, Libéria, Nórsko, alebo ťažia zo svojej výhodnej polohy – Panama, Singapur Význam dopravy i jej úlohy v rôznych krajinách zodpovedajú ich hospodárskej úrovni Pomáha vyrovnávať rozdielne možnosti jednotlivých krajín a ľuďom získavať v nich to, čo sa im nedostáva tam, kde žijú
Dĺžka svetovej dopravnej siete ( bez leteckých a námorných liniek) je cez 33 miliónov km, z toho na cestnú dopravu pripadá asi 88%, na železnice a potrubné trasy asi po 5%, na vnútrozemské vodné cesty asi 2% Spotrebuje asi ¼ svetovej ťažby palív, 1/3 elektriny, ¾ všetkých mazadiel a olejov Zaisťuje ročne prepravu viac ako 100 mld. ton nákladu a asi 820 mld. osôb Základné zložky dopravy ( umožňujú premiestňovanie ) sú : dopravné prostriedky ( autá, vlaky, lode, lietadlá ), dopravné cesty ( diaľnice, železnice, námorné linky, potrubia ), dopravné zariadenia ( letiská, prístavy, čerpadlá pohonných hmôt, ...) Lokalizáciu dopravných ciest a zariadení ovplyvňujú : sídelno-geografické a hospodársko-geografické podmienky, prírodné podmienky (tvary reliéfu, riečne a jazerné plochy, členitosť morského pobrežia ), poloha
Dopravný prostriedok
Dopravné cesty
Dopravné zariadenia
Základné druhy dopravy : 1. podľa charakteru prostredia v kt Základné druhy dopravy : 1. podľa charakteru prostredia v kt. sa uskutočňuje - pevninská ( suchozemská a vodná ), námorná a vzdušná 2. podľa použitej dopravnej cesty - železničná, cestná, vnútrozemská vodná, potrubná, námorná, letecká, špeciálne druhy dopravy Smery vývoja dopravy Veľmi pružne reaguje na vývoj v ostatných odvetviach hospodárstva Sú na ňu kladené 3 základné požiadavky : skrátenie času prepravy, zníženie ekonomických nákladov pri preprave, zvýšenie bezpečnosti prepravy Smery vývoja dopravy : 1. rast rýchlosti dopravných prostriedkov 2. zvyšovanie prepravnej kapacity dopravných prostriedkov
Smery vývoja dopravy
3. zjednotenie dopravných ciest, zariadení a prostriedkov 4. koncentrácia prepráv na hlavné dopravné ťahy 5. znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na ŽP Dopravné oblasti Oblasti s modernou dopravou – Európa ( mimo v. časti Ruska ), USA, j. Kanady, s. Mexika, Japonsko, v. Austrália, Nový Zéland, j. Afriky a niektoré menšie izolované oblasti Oblasti s veľkým podielom jednoduchej miestnej dopravy – veľká časť Afriky, j., jz., jv. Ázie, J. Amerika Severné oblasti Kanady a Ruska Oblasti s dominujúcou riečnou dopravou – rieka Amazon, časť územia v povodí Konga Oblasti takmer bez pozemnej dopravy – zaľadnené územia, vysoké pohoria,...
Železničná doprava Prepravuje hl. náklady na veľké vzdialenosti Vo vyspelých krajinách dochádza k uzatváraniu nerentabilných tratí v dôsledku konkurencie automobilovej dopravy a k stále väčšej koncentrácii výkonov na hlavné ťahy Osobná žel. doprava sa uplatňuje hl. v prímestskej doprave a začína sa viac uplatňovať aj v diaľkovej preprave ( hlavne vďaka zvyšovaniu rýchlosti a kvality ) – napr. TGV vo Francúzsku, Hikari v Japonsku a ostatné vyspelé štáty ich vo výstavbe nasledujú V menej vyspelých krajinách sa žel. sieť stále rozširuje, naráža však na problémy – napr. rôzne rozchody koľajníc Má veľký význam v transkontinentálnej preprave nákladov ( Rusko, USA, Čína, ...) Je pomerne šetrná k ŽP Najvyššiu hustotu žel. tratí ( v km/ 100km²) má Belgicko ( 15,2 ), Nemecko, V. Británia ( Slovensko : 7,5km/100km²)
TGV Hikari Pendolino -ETR 480
Cestná doprava Patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim druhom Zaisťuje prepravu osôb a nákladov na menšie vzdialenosti Kvalita cestnej siete je veľmi rozdielna v závislosti od hospodárskej úrovne štátu ( od nespevnených ciest až po viacprúdové diaľnice ) Osobné autá zvyšujú mobilitu obyvateľstva a využívanie území – umožňujú dopraviť osoby (ale aj tovar – kamióny, nákladné autá ) z východiska až do miesta určenia Rastie počet dopravných prostriedkov K negatívam patrí pomerne veľký podiel na znečisťovaní ovzdušia ( oxidy dusíka,...) a veľká nehodovosť. Vysokú hustotu cestnej siete - nad 100km/100km² – majú napr. Nemecko, V. Británia, USA – obl. Veľkých jazier a sv. štátu, ... Slovensko : 36,5 km/100km²
Vodná doprava Námorná doprava zabezpečuje hlavne prepravu veľkoobjemových materiálov ( rudy, uhlie, ropa, obilie, drevo ) na veľké vzdialenosti Význam osobnej námornej dopravy klesá, rastie iba trajektová a kabotážna preprava osôb Prevažná časť dopravy využíva Atlantický oceán Najväčšie flotily majú : Libéria, Panama, Japonsko, V. Británia, Grécko, Nórsko Prístavy sú dôležité centrá hospodárskej výroby ( miestom prekládky tovarov ) – Rotterdam, Singapúr, Kóbe, Šanghaj, Marseille, Hamburg, Dubaj, Hong-kong, ... Vnútrozemská vodná doprava má veľký význam v rozvojových krajinách a na veľkých riekach S.Ameriky a Ruska Príklady : päť severoamerickýcj jazier a r. sv. Vavrinca, Rýn, Dunaj, Labe, Volga, Amazon, Paraná, Orinoco, Indus, Ganga, Mekong, Níl, Kongo, Niger, Zambezi, ... Slúži na prepravu tovarov ( stavebný materiál, drevo, uhlie, ...) ale aj osôb V porovnaní s cestnou a železničnou dopravou je lacnejšia
Panamský prieplav prepojuje Atlantický oceán s Tichým oceánom v mieste Panamskej šije. Skracuje cestu o viac než 8. 000 kilometrov. Dĺžka: 82 (77) km, šírka: 150-305 m, hĺbka: 12,5-13,7 m. Výškový rozdiel prekonáva 6 vzdúvadiel, plavba trvá 7-9 hodín, je prístupný pre lode s ponorom 11,2 m, denná priepustnosť je 48 lodí
Suezský prieplav je kanál spájajúci Stredozemné more a Červené more. Dĺžka: 195 km Šírka: 365 m Hĺbka: 19.5 – 20 m Obmedzenia: pre lode do 150 000 BRT a ropné tankery do 250 000 BRT Priemerný čas preplávania: 15 hodín (11-16 hodín) Denná priepustnosť: 1 konvoj (20 a viac lodí) severným smerom, 2 konvoje južným smerom Je prekopaný na úrovni morskej hladiny a zásobovaný vodou z Nílu. Nie sú v ňom žiadne , lebo nie sú potrebné. Popri ňom vedie železnica, pod ním jeden cestný tunel.
Letecká doprava Využíva sa hlavne na prepravu osôb na veľké a stredné vzdialenosti v najvyspelejších štátoch sveta, ale aj v krajinách s veľkou rozlohou ( Rusko, Kanada,...) Najvýznamnejšie trasy medzinárodných leteckých liniek vedú cez Atlantický oceán medzi Európou a S. Amerikou, medzi S. Amerikou a Latinskou Amerikou Najvýznamnejšie letiská sveta : Atlanta, Chicago, Los Angeles, Londýn, Tokio, Franfurkt n. Mohanom, Paris, ...( na svete je asi 44 000 letísk) Jej najväčšou prednosťou je rýchlosť
Altanda, časť letiska
Letisko – Frankfurt n.Mohanom
Letisko v Kobe ( na umelom ostrove)
Potrubná doprava Prepravuje tekuté a plynné látky hlavne na veľké vzdialenosti ( ropa, plyn, voda,...) Najvýznamnejšie transkontinentálne plynovody a ropovody vychádzajú z Aljašky, zo záp. Sibíri, zo str. Ázie a z oblasti Perzského zálivu Najhustejšiu sieť majú vyspelé krajiny – USA, štáty záp. Európy ) Má pomerne malý vplyv na ŽP
Špeciálne druhy dopravy Nachádzajú sa v oblastiach s osobitným hospodárskym využívaním alebo v extrémnych prírodných podmienkach ( visuté lanovky, úzkokoľajné železnice, ťažné zvieratá, nosiči, pásová doprava, ...) K tomuto druhu dopravy môžeme priradiť aj dopravu správ a informácii ( tzv. spoje) . Toto odvetvie dopravy má hlavný vplyv na rozvoj modernej spoločnosti, zaznamenáva obrovský rozvoj, využitie internetu je ukazovateľom stupňa rozvoja spoločnosti, zabezpečuje prístupy k informáciám všetkým jeho užívateľom bez priestorového obmedzenia