Atmosféra Adriána Lokajová Dominika Kuižová

Obsah Čo je to atmosféra ? Vrstvy atmosféry Atmosférické úkazy Otázky na opakovanie ZDROJE POĎAKOVANIE

Čo je to atmosféra ? Atmosféra je plynný čiže vzdušný obal Zeme, ZLOŽKY ATMOSFÉRY: – dusík (78%), kyslík (21%), argón, kysličník uhličitý, vodná para, malé množstvo vzácnych plynov (kryptón, xenón, hélium, neón), častice prachu a mikroorganizmy.

Spodná hranica atmosféry je zemský povrch, vo výške asi 100 km sa začínajú plynové molekuly rozpadať na atómy, nad 300 km prevláda v atmosfére atómový kyslík, nad 1000 km atómové hélium, nad ním atómový vodík.

S výškou ubúda tlak a hustota atmosféry. - Asi 50 % všetkej vzduchovej hmoty je vo vrstve do 5 km, - do 20 km je jej 90 % - do 80 km až 99,8 %. Výraznú hornú hranicu atmosféra nemá. Výška atmosféry sa udáva maximálne do 40 000 km.

VRSTVY ATMOSFÉRY troposféra, stratosféra, mezosféra, termosféra exosféra.

Troposféra na póloch siaha do výšky 8 km, v miernych zemepisných šírkach do výšky 10 km, v trópoch do výšky 18 km. Prebiehajú tu deje, ktoré vytvárajú počasie. Nachádza sa tu 80 % hmotnosti atmosféry Stratosféra sa rozkladá do výšky asi 50 km. Nachádza sa v nej ozón. Ozónová vrstva vo výške od 20 do 30 km zachytáva ultrafialové žiarenie vysielané Slnkom.

Mezosféra sa rozkladá do výšky asi 80 km Mezosféra sa rozkladá do výšky asi 80 km. Teplota klesá od 0°C do – 100 °C. Možno v nej pozorovať striebristé oblaky. Termosféra siaha až do výšky 800 km. Teplota prudko s výškou stúpa. Možno v nej pozorovať meteority, vzniká tu polárna žiara. Exosféra obsahuje hélium a vodík. Je to najvyššia a najredšia vrstva atmosféry.

ATMOSFERICKÉ ÚKAZY Najtajomnejší atmosférický úkaz Najpestrejší atmosférický úkaz Najhrozivejší atmosférický úkaz

Polárna Žiara atmosférický úkaz vznikajúci v termosfére. K Zemi prichádzajú zo Slnka spolu s ostatnými časticami aj voľné elektróny, takzvaný slnečný vietor. Ten je priťahovaný magnetizmom Zeme. Svietiace pásy, lúče alebo oblúky sa pohybujú po oblohe vo výške 80 až 400 km.

Dúha vyskytuje sa v slnečnom daždivom počasí stredných a vyšších zemepisných šírok. Farebný jav v atmosfére býva vyvolaný lomom a odrazom slnečného svetla na vodných kvapkách. Obsahuje všetky farby svetelného spektra (červenú, oranžovú, žltú, zelenú, modrú, tmavo modrú a fialovú). Okrem základnej dúhy možno často pozorovať aj vedľajšiu dúhu.

Blesk / Hrom Blesk je silný elektrický výboj vnútri oblaku, medzi oblakmi a povrchom Zeme počas búrky. Elektrina v oblakoch vzniká v dôsledku nabíjania čiastočiek ľadu, ktoré tvoria oblak ( menšie čiastočky sú nabité kladne / +, väčšie čiastočky a vodné kvapky sú nabité záporne /- ). Každý blesk je sprevádzaný hrmením. Zvukový efekt – hrom, vzniká prudkým rozpínaním rozhorúčeného vzduchu.

Otázky na opakovanie Čo je atmosféra Zložky atmosféry Vrstvy atmosféry Čím sa vyznačujú jednotlivé vrsty

Zdroje kniha: Rekordy – Neživá príroda Encyklopédia Planéta Zem učebnica: Fyzika pre 7. ročník www.

Poďakovanie Ďakujeme Vám za pozornosť. Email: Dominika.Kuizova@zoznam.sk Email: adrianalokajova@atlas.sk