Deriváty Uhľovodíkov Lucia Janovičová

Deriváty uhľovodíkov sú to uhľovodíky, ktoré vo svojej molekule majú nahradený 1 alebo viac atómov vodíka iným atómom alebo skupinou atómov. tieto atómy alebo skupiny nazývame charakteristická (funkčná) skupina časť molekuly uhľovodíka bez atómu nazývame uhľovodíkový zvyšok obsahujú uhľovodíkový zvyšok a charakteristickú skupinu rozdeľujeme ich na: Bezkyslíkaté deriváty- halogénderiváty Kyslíkaté deriváty- hydroxyderiváty, karbonylové zlúčeniny, karboxylové zlúčeniny

Halogénderiváty uhľovodíkov sú to deriváty uhľovodíkov, v ktorých je charakteristickou skupinou atóm halogénu (F, Cl, Br, I) Využitie: ako rozpúšťadlá, na odmasťovanie súčiastok, vyluhovanie rastlinných olejov, chemické čistenie šatstva, náplň do hasiacich prístrojov, chladiace zmesi do chladiacich zariadení, hnací plyn do tlakových nádob, na lokálne znecitlivenie tela v medicíne mnohé sú jedovaté, preto ich zaraďujeme medzi ekologické jedy Freón a halón – využívajú sa ako náplne do chladiarenskych zariadení alebo aerosolových sprejov. v horných vrstvách atmosféry reagujú s ozónom a stenčujú ozónovú vrstvu

Hydroxydeririváty uhľovodíkov sú deriváty uhľovodíkov, v ktorých 1 alebo viac atómov vodíka je nahradených charakteristickou skupinou- OH ak je skupina –OH naviazaná na alifatickom alebo acyklickom uhlíku, nazývame tieto zlúčeniny Alkoholy ak je- OH naviazaná na postranný reťazec aromatického uhlíka, nazývame ich Aromatické alkoholy ak je –OH naviazaná priamo na aromatické (benzénové) jadro, nazývame ich Fenoly

Hydroxydeririváty uhľovodíkov - Alkoholy Etanol (etylalkohol) CH3-CH2-OH - je najvýznamnejším a najpoužívanejším alkoholom horľavá, bezfarebná kvapalina charakteristickej vône teplota varu – 78°C, vzniká pri kvasení glukózy, získava sa destiláciou z ovocného kvasu má mierne dezinfekčné účinky používa sa ako rozpúšťadlo farbív, živíc a olejov, je súčasťou dezinfekčných a konzervačných prostriedkov, využíva sa v medicíne, farmaceutickom, kozmetickom a potravinárskom priemysle

Hydroxydeririváty uhľovodíkov- Alkoholy Metanol (metylalkohol)- je najjednoduchším alkoholom (CH3-OH) je to horľavá, bezfarebná, nebezpečná prudko jedovatá látka, už v malom množstve (20-50cm3) spôsobuje oslepnutie až smrť používa sa ako rozpúšťadlo pri výrobe farbív a liečiv, ako pohonná látka pre raketové a automobilové motory, a východisková látka pre syntézu mnohých organických zlúčenín

Hydroxydeririváty uhľovodíkov - Alkoholy Glycerol CH3OH-CH2OH-CH3OH- obsahuje viac ako 1 hydroxylovú skupinu je to alkohol odvodený od propánu je to bezfarebná kvapalina je zložkou tukov a olejov, z ktorých sa získava využíva sa v medicíne, kozmetickom, potravinárskom a gumárskom priemysle, pri výrobe tlačiarenských farieb a na výrobu výbušnín

Hydroxydeririváty uhľovodíkov - Fenoly Fenol (C6H5OH)- je to tuhá, jedovatá kryštalická látka, ktorá leptá pokožku, má charakteristický zápach získava sa z čierneho uhlia alebo kryštalicky na vzduchu tmavne používa sa na výrobu dezinfekčných prostriedkov, farbív, liečiv, na ničenie škodcov a výrobu plastov

Karbonylové Zlúčeniny sú to zlúčeniny, ktoré vo svojej molekule majú charakteristickú skupinu >C=O delia sa na Aldehydy a Ketóny najnižšie aldehydy a ketóny (okrem formaldehydu) sú kvapalné, vyššie sú pevné, kryštalické látky Aldehydy a Ketóny patria medzi polárne organické látky sú to prchavé, prenikavo zapáchajúce, kvapalné látky používa sa na výrobu syntetického kaučuku, kyseliny octovej, farbív, liekov a ako palivo (tzv. pevný lieh) najnižšie aldehydy dráždia očnú sliznicu

Karbonylové Zlúčeniny- Aldehydy Formaldehyd (HCOH)- vzniká oxidáciou metanolu je najjednoduchším aldehydom je to bezfarebný, štipľavo zapáchajúci, jedovatý plyn príznakmi jeho otrávením sa je napr. bolesť hlavy, závraty, pálenie očí používa sa na výrobu plastov, ako dezinfekcia alebo konzervačná látka formalínov Acetaldehyd- vzniká oxidáciou etanolu je to bezfarebná, prchavá, prenikavo zapáchajúca, kvapalná látka používa sa na výrobu syntetického kaučuku, kyseliny octovej, farbív, liekov a ako palivo (tzv. pevný lieh)

Karbonylové Zlúčeniny- Ketóny Acetón (dimetylketón)- najjednoduchší spomedzi ketónov je to bezfarebná, prchavá kvapalina s charakteristickým zápachom je zdraviu škodlivý, jeho výpary spôsobujú narkózu, poškodzujú nervový systém jeho pary so vzduchom vytvárajú výbušnú zmes je súčasťou rôznych čistiacich prostriedkov, farieb, lakov, využíva sa aj ako rozpúšťadlo či riedidlo

Karboxylové Kyseliny sú to deriváty uhľovodíkov, ktoré majú vo svojej molekule aspoň 1 charakteristickú skupinu –COOH najnižšie karboxylové kyseliny sú pohyblivé kvapaliny ostrej vône vyššie karboxylové kyseliny sú olejovité látky, vo vode obmedzene rozpustné, nepríjemne zapáchajúce najvyššie sú pevné látky, nerozpustné vo vode

Karboxylové Kyseliny Homologický rad: 1.Kyselina metánová (mravčia) 2. Kyselina etánová (octová) 3. Kyselina hexadekánová (palmitová) 4. Kyselina oktadekánová (steárová) vyššie karboxylové kyseliny sa tiež nazývajú mastné kyseliny tie sa vyskytujú najmä v tukoch

Karboxylové Kyseliny Kyselina metánová (mravčia): najjednoduchšia karboxylová kyselina má leptavé účinky je to derivát metánu nachádza sa v telách mravcov, včiel, v žihľave, v pote, svaloch a moči má leptajúce účinky, je jedovatá využíva sa na dezinfekciu, odstraňovanie vodného kameňa, v potravinárskom a textilnom priemysle, na konzervovanie

Karboxylové Kyseliny Kyselina etánová (octová): je to štipľavo zapáchajúca kvapalina, leptá pokožku na konzervovanie, na odstraňovanie vodného kameňa, na výrobu acetónu, umelého hodvábu, plastov, liekov jej 8% vodný roztok „ocot“ sa používa ako dochucovadlo do jedla vzniká z vína pri octovom kvasení

Soli karboxylových kyselín vznikajú neutralizáciou karboxylových kyselín= reakciou karboxylovej kyseliny s hydroxidom alebo uhličitanom sú rozpustné vo vode, alkoholoch, v kyseline octovej a nerozpúšťajú sa v nepolárnych rozpúšťadlách Najpoužívanejšie: soli kyseliny octovej- octan hlinitý, octan olovnatý a octan vápenatý Soli vyšších kyselín (palmitová, stearová, olejová) tvoria hlavnú zložku mydiel

Estery karboxylových kyselín vznikajú reakciu karboxylovej kyseliny s alkoholom= esterifikácia (vzniká ester a voda) esterifikácia sa líši od neutralizácie len tým, že prebieha oveľa pomalšie charakteristická skupina esterov je –COO- väčšina esterov nižších karboxylových kyselín má príjemnú vôňu ako ovocie, a preto sa používajú na aromatizáciu potravín a nápojov ďalšie využitie: ako rozpúšťadlá, riedidlá lakov, lepidiel a živíc

Otázky a Úlohy 1. Môže 1 derivát obsahovať viac charakteristických skupín? 2.V čom sú nebezpečné freóny a halóny? 3. Aký rozdiel je medzi alkoholmi a fenolmi? 4. Aký majú účinok organické rozpúšťadlá na ľudský mozog? 5. Ako nazývame vyššie karboxylové kyseliny? 6. Ako sa nazýva 8% vodný roztok kyseliny etánovej? 7. Aké praktické využitie majú soli vyšších karboxylových kyselín? 8. Čím sa líši esterifikácia od neutralizácie?

Použité zdroje Organická Chémia- Pavol Hrnčiar Organická Chémia a Biochémia- Viera Lisá a Beáta Brestenská Učebnica chémie pre 9. ročník www.referaty.sk

Koniec