VY_32_INOVACE_05_PVP_249_Hol

Prezentace na téma: "VY_32_INOVACE_05_PVP_249_Hol"— Transkript prezentace:

1 VY_32_INOVACE_05_PVP_249_Hol
LIPIDY TUKY

2 Charakteristika z gréckeho lipos = tučný
prírodné látky živočíšného i rastlinného pôvodu estery vyšších karboxylových kyselín (fun.sk. -COOH) s trojsýtnym alkoholom glycerolom ( fun.sk. – OH)

3 Vznik v živých organizmoch esterifikáciou tj. reakcia glycerolu (trojsýtného alkoholu) a vyšších karboxylových kyselín (majú 16 a viac atómov uhlíka vo svojom reťazci - palmitová, stearová, olejová…)

4 Esterifikácia C17H35COOH HO - CH2 CH2 – O –CO – C17H35 C17H35COOH +
esterifikace C17H35COOH + HO - CH CH – O –CO – C17H35 + 3H2O hydrolýza C17H35COOH HO - CH2 CH2 – O –CO – C17H35 kyselina stearová glycerol tuk - ester

5 Tuky (estery) –všeobecný vzorec

6 Rozdelenie tukov pevné (=tuky) Podľa skupenstva kvapalné (=oleje)
Skupenstvo tukov súvisí s obsahom vyšších karboxylových kyselín: tuky obsahujú prevažne nasýtené kyseliny (k. palmitová, stearová – len jednoduché v.), oleje obsahujú prevažne nenasýtené kyseliny (k. olejová, linolová – násobné v.),

7 Rozdelenie tukov 2. Podľa pôvodu rastlinné živočíšne

8 Tuky rastlinné Tuky živočíšne olej repkový masť olej slnečnicový maslo
olej sójový olej ľanový olej olivový….. kakaové maslo Tuky živočíšne masť maslo loj rybí tuk

9 Funkcie tukov v organizme
zložky membrán (fosfolipidy, glykolipidy) dôležitá zložka potravy zdroj energie v organizme chráni vnútorné orgány pred poškodením a organizmus pred stratou telesnej teploty (ochranné a izolačné funkcie) nositelia vitamínov – A,D, E, K deriváty mastných kyselín slúžia ako hormóny a vnútrobunkové prenášače

10 Vlastnosti tukov v čistom stave sú bezfarebné, bez zápachu, horia hustým plameňom sú ľahšie ako voda, hydrofóbne- nerozpustné vo vode, dobre se rozpúšťajú v niektorých organických rozpúšťadlách (éter, benzín, chloroform…) samé sú výbornými rozpúšťadlami, napr.asfaltu, živíc, vitamínov….. na svetle, za zvýšenej teploty a pôsobením baktérií sa tuky rozkladajú - žltnú

11 Žltnutie tukov (oxidácia)
rozklad tukov pôsobením tepla, svetla a mikroorganizmov, pri ktorom sa vytvárajú nepríjemne zapáchajúce karboxylové kyseliny, aldehydy, ketóny

12 Výroba živočíšne tuky - škvarením a vytavovaním z tukových tkanív
rastlinné oleje - lisovaním alebo vyluhovaním semien a plodov olejnatých rastlín - stužovaním olejov (hydrogenáciou) sa z olejov vyrábajú pevné tuky (nenasýtené k. –> nasýtené k.)

13 Stužovanie tukov (hydrogenácia)
je reakcia, pri nej se vodík viaže na dvojnásobné väzby nenasýtených mastných kyselín viazaných v tukoch (adícia vodíka) touto reakciou sa oleje menia na pevné tuky 180oC, tlak CH3(CH2)7CH=CH(CH2)7COOH + H CH3(CH2)7CH2–CH2(CH2)7COOH kys. olejová C17H33COOH kys.stearová C17H35COOH katalyzátor(Ni)

14 Zmydelňovánie tukov – alkalická hydrolýza
reakcia tukov s alkalickými hydroxidmi (sodný, draselný), pri ktorom vzniká mydlo a glycerol

15 Využitie tukov ako potraviny – k priamej spotrebe (masť, maslo..) a k príprave pokrmov vo farmácii - prostriedky pre kožu, základ krémov, svojím hydrofóbnym charakterom podporujú vstrebávanie niektorých látok pri výrobe farbív, lakov a mydiel k výrobe mazacích olejov v ľudskom tele sa tuky podieľajú na stavbe mnohých štruktúr, ale hromadia sa hlavne v tukových tkanivách

16 TUKY A VÝŽIVA Denná dávka tukov pre dospelého človeka
60 – 80 g ( v závislosti od telesnej námahy) Priemerná spotreba na jedného človeka g Pri spálení 1g tuku sa uvoľní energia 38kJ Nadbytok tukov v strave – obezitu Nedostatok zdravých tukov v strave – zdravotné problémy – nedostatok esenciálnych nenasýtených mastných kyselín – linolovej, linoénovej … poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADHD),suchá koža, podráždenosť, makulárna degenerácia, nedostatok vitam. Najťažší človek na svete vážil 485 kg Chlieb celozr.ražný 100g 855kJ 205kcal (Kcal x4,18 = KJ)

17 Trávenie Trávenie tukov sa začína aj končí v tenkom čreve. Len u malých detí sa čiastočne zapája do štiepenia tukov aj žalúdok. Prehľad trávenia tukov: ústa žalúdok žalúdočná lipáza črevo žlč+pankreatická lipáza = črevná lipáza glycerol mastné kyseliny

18 Použitá literatura: Karlson, Peter. Základy biochemie: vysokošk. učeb. 1. vyd. Praha: Academia, 1965 Kolář, Karel, Kodíček, Milan a Pospíšil, Jiří. Chemie II pro gymnázia: organická a biochemie. 1. vyd. Praha: SPN, ISBN Kotlík, B. Růžičková, K. Chemie II v kostce pro SŠ, organická chemie a biochemie. Havlíčkův Brod : Fragment, ISBN 80–7200–057–8. Materiály jsou určeny pro bezplatné používání pro potřeby výuky a vzdělávání na všech typech škol a školských zařízení. Jakékoliv další využití podléhá autorskému zákonu.