Fyzikálne princípy zápisu dát

Mechanický záznam – dierny štítok, dierna páska, CD-ROM Magnetický záznam – magnetická páska, floppy-disketa, magnetický disk – HDD Optický záznam – CD, CD-R, CD-RW, DVD, DVD-R, DVD-RW Magnetooptický záznam – MO disk Elektrický záznam – druhy ROM pamätí, flash

Vznik diernych štítkov   Joseph Jacquard: Tento pán vymyslel pletací stroj ktorý bol „programovaný“ pomocou pásu s pospájaných perforovaných štítkov. Herman Hollerith: Napadlo mu, že by bolo možné využiť nápad pána Josepha Jacquarda, ale že jednotlivé pozície (diera-nediera),môžu reprezentovať údaje, a tie môže elektro-mechanicky spracovať.

Prvé využitie diernych štítkov a ich vývoj   V roku 1890 prebehlo prvé sčítanie ľudu pomocou diernych štítkov, v USA. V roku 1890sa začali používať dierne štítky aj v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1913 skonštruoval James Powers prvý tlačiaci, úplne automatický tabulátor. V roku 1921 bol vyrobený tabulátor riadený elektrickými impulzami. V roku 1931 už prišli na trh prvé abecedno-číslicové tabulátory so vstavaným násobiacím zariadením. V ére diernych štítkov vznikli dve podstatné firmy a to IBM (International Bussiness Machines) a firma NCR, ktorá je dnes známa skôr ako dodávateľ bankomatov.

Využitie   Dierne štítky a ich kódovanie v praxi: Dierne štítky sa používali na na zber hromadných dát, a to preto, že sa dali v prípade potreby veľmi jednoducho a rýchlo kontrolovať a opravovať. Prvé dierne štitky boli 45stĺpcové, ktoré neskôr nahradili 80 stĺpcové. O niečo neskôr došlo k rozdeleniu 80 stĺpcových diernych štítkov na dve polovice a dierovalo sa do nich 160 stĺpcov.Na tú dobu to bol veľmi jednoduchý spôsob uchovania dát. K štandardizácii došlo len v oblasti číselných kódov, abecedné zostali odlišné. Medzinárodná organizácia ISO (International Standard Organisation) doporučila vtedy nový návrh normy alfanumerického kódu osemdesiatstĺpcového dierneho štítku, ktorý vychádza z kódu osemstopovej diernej pásky ISO. Prednosťou tohoto usporiadania bolo hlavne v jednoduchom prevode informácií z jedného média na druhé. Dierne štítky sa dierovali v rôznych programovacích jazykoch špeciálne orientovaných na programovanie matematických úloh, vedeckých výpočtov, spracovanie hromadných dát a pod.

Dierna páska

Magnetický záznam Prechodom prúdu cez vinutie elektromagnetu sa vytvorí magnetické pole, ktoré sa cez štrbinu mg.obvodu rozptyľuje do okolitého vzduchu a zasahuje do mg.vrstvy nosiča. Tým zmagnetuje malé magnetické domény ( nasmeruje ich určitým smerom ), čím zapíše do nosiča informáciu. Pri čítaní informácie sa pohybom mg. Nosiča mení pod hlavou elektromagnetu mg. Pole, ktoré indukuje do cievky príslušné napätie odpovedajúce danej zapísanej informácii.

Optický záznam Informácia zapísaná na optický disk napr. lisovaním (CD-ROM) sa číta pomocou laserového lúča, ktorý dopadá na úzku stopu, v ktorej zapísané 0 a 1 sú tvarované pomocou jamiek ( Land ) a kopčekov ( Pit ). Intenzita svetla odrazeného od pitu je menšia ako od landu a táto zmena v intenzite svetla je nositeľom zapísanej informácie.

Magnetooptický záznam Magnetické vlastnosti materiálu sa strácajú pri ohreve materiálu na tzv. Curieho teplotu, kedy v usporiadaní magnetických domén nastane dezorientovaný chaos. Ohrev mg.materiálu na teplotu okolo 200 °C pomocou úzkeho laserového lúča spôsobí, že je možné veľmi slabým mg.poľom zmagnetizovať mg.doménu v materiáli. Vychladnutím mg.materiálu dôjde k obnove pôvodných magnet.vlastností materiálu, čím informácia zostane zapísaná v mg.vrstve. Pretože priemer laser.lúča je veľmi malý, postačuje veľmi slabé mg.pole na zápis informácie ( 0, 1 ) a teda jednotlivo zmagnetované domény sú veľmi maličké, čím sa zvyšuje hustota záznamu.