LEXIKOLÓGIA (významová rovina jazyka) - jazykovedná disciplína, ktorá skúma: - slovnú zásobu Slovná zásoba (lexika) je: - súbor jednoslovných a viacslovných jednotiek, pomenovaní - základná jednotka: - slovo (lexéma) –ustálený ako celok nepremiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný gramatický a lexikálny význam

Slovo verzus lexéma Slovná zásoba verzus Lexikálna zásoba Slovná (lexikálna) zásoba je súbor: - jednoslovných jednotiek - vzťah lexéma = slovo - napr. mesto, vážny, ona, vysoko - viacslovných jednotiek - vzťah lexéma > slovo - napr. triedny učiteľ, hrať prvé husle Lexikálna zásoba: - presnejší pojem

Slovná zásoba Jadro - tvoria jednoslovné lexémy s vysokou frekvenciou, neodvodené od iných slov, štylisticky bezpríznakové Prechodná vrstva - patrí sem väčšina lexém Okraj (periféria) - jednovýznamové lexémy s obmedzeným využitím, príznakové slová (cudzie slová, termíny...) vlastné mená

Slovná zásoba (lexika) Členenie: A) podľa geografického a sociálneho používania: 1. SZ národného jazyka – SZ spisovného jazyka – nárečová SZ 2. individuálna SZ – aktívna – pasívna B) zo štylistického hľadiska: 1. bezpríznakové slová – slová z jadra SZ 2. príznakové slová – podľa obsahu, pôvodu, spisovnosti, doby požívania, expresívnosti

Príznakové slová - príznačné pre určitý typ textov a) podľa obsahu: termíny – umož. stručné a presné vyjadrovanie - kancelarizmy (administratívny štýl) - publicizmy (publicistický štýl) hovorové slová – súkromný prejav knižné slová – písomný prejav - básnické slová (poetizmy, umelec. štýl)

Príznakové slová b) Podľa pôvodu: domáce slová – majú domáci pôvod cudzie slová – prebraté z cudzích jazykov - zdomácnené – napr. rádio, auto, televízor - internacionalizmy – napr. aliancia, substantívum, xenofóbia

Príznakové slová c) Podľa spisovnosti spisovné slová nespisovné slová - nárečové (dialektizmy) – grule, bandurky - slangové – bavorák, zaracha - profesionalizmy – sféra istej profesie operačná sféra = operačka - argot – tajná šifrovaná reč policajt = sýkorka

Príznakové slová d) Podľa doby používania neologizmy – mobilný telefón, privatizácia okazionalizmy – chrumkavý (rozkošný) zastarané slová - archaizmy – dnes sa už nepoužívajú sklep - obchod - historizmy – dnes už neexistujú vicišpán

Príznakové slová e) Podľa expresívnosti: citovo zafarbené - kladný postoj zdrobneniny (deminutíva) - psíček eufemizmy – zmierňujú prejav zaspať (= zomrieť) hypokoristiká – lichotivé slová, maznavosť mamka, ocko - záporný postoj pejoratíva – hanlivé slová žbrnda, pracháč augmentatíva – opak deminutív hlavisko, psisko dysfemizmy – opak eufemizmov ožran vulgarizmy

Triedenie slov Rozdelenie na základe: A) lexikálneho významu: jednovýznamové slová viacvýznamové slová - tvoria polysémiu (mnohoznačnosť slov) B)vzťahov medzi slovami synonymá antonymá paronymá c) Vonkajšej podoby homonymá

Triedenie slov D) počtu slov: jednoslovné pomenovania viacslovné pom. resp. ustálené slovné spojenia - združené pomenovania – napr. šijací stroj univerbizácia – diplomovka multiverbizácia – finančné prostr. - frazeologizmy – expresívny charakter hrať otvorenú hru

Tvorenie slov - náuka o tvorení slov sa nazýva: - slovotvorba Slovotvorná štruktúra slova: - binárna (2. časti): – sltv. základ SZ – sltv. formant SF Príklad: chod-ec SZ SF bez-charakter-ný SF SZ SF

Slovotvorné postupy 1. odvodzovanie prie-beh, po-zem-ský 2. skladanie dobr-o-druh, zem-e-pis 3. kombinácia odvodzovania a skladania cest-o-pis-ný, geo-0-graf-ia 4. skracovanie SR, PO, UPJŠ

Slovotvorná motivácia Slová: a) sltv. nemotivované – stôl, dlhý b) sltv. motivované – stol-ík, stol-ovať, stol-ár – dĺž-ka, pri-dlhý