Komédia (veselohra)

Komédia vo svete v Anglicku sa v obd. renesancie popri tragédii vyvíjali aj komédie (Shakespeare) vo Francúzsku – na námestiach – podľa vzoru talianskej ľudovej commedie del´arte tú tvorili vždy tie isté postavy (Harlekýn, Kolombína, Pierot), len opis deja, dialógy si herci vymýšľali sami - improvizácia

Jean Baptiste Poquelin – Moliére a jeho komédie chcel viac a začal písať veselohry podľa pravidiel pre vznešené hry (tragédie) najväčšie úspechy dosiahol s hrami: Škola žien Mizantrop Lakomec (Tartuffe) – v čase vzniku zakázaná usiloval sa povýšiť komédiu z banálne smiešneho príbehu na uznávané umelecké dielo (aj to dokázal)

Lakomec jeho postavy sa pre ich dokonalé stvárnenie stali stelesnením zvolenej negatívnej vlastnosti – vytvoril charakterový typ – skupáňa Harpagona – na to využíva hyperbolu (zveličenie) Je to starý chorľavý vdovec, najväčší lakomec, pokrytec a úžerník v celom okolí. Je veľmi bohatý a zhŕňa peniaze, kde sa len dá. Je nimi tak posadnutý, že neprihliada na nič iné, len na ne. Nezaujímajú ho city detí, vyberá im finančne najvýhodnejších partnerov. Synovi Kleantovi pridelí bohatú vdovu a dcére Elize starého Anzelma, ktorý nepýta veno. Jeho deti to odmietajú a pohádajú sa s ním, pretože už majú svojich vyvolených.

Začiatky slovenskej veselohry pri zrode slovenskej div. veselohry stáli: Ján Chalupka (Kocúrkovo) Jonáš Záborský (Najdúch) Ján Palárik - ich hry – satirický charakter, útočný humor zameraný na vzťah medzi aristokraciou (šlachtou) a ostatnými vrstvami( vzdelanci, roľníci) a tiež na snahu národa zabrániť rodiacej sa maďarizácii Slovákov

Humor a spôsoby jeho vyjadrenia estetickým základom veselohry je humor je to rečový podnet, ktorý vyvoláva u diváka smiešny zážitok alebo nezvyklá situácia, na ktorú tiež reagujeme smiechom podľa toho: jazykový humor a situačný humor

Ján Palárik slovenský klasicistický dramatik jeho hry: Inkognito, Drotár, či Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch používa v nich veseloherný princíp – zámenu osôb väčšina humorných situácií vzniká z toho, že postavy – na rozdiel od divákov – nevedia „kto je kto“ a zamotávajú sa do pavučiny nedorozumení a omylov

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch Kritizuje vyvyšujúcich sa mešťanov a odrodilcov. Téma Potreba zmierenia a zblíženia sa šľachty s ľudom. Palárik vychádzal z hry poľského dramatika Józefa Korzeniowského- Obžinky. Hlavná myšlienka Vlastenectvo je nemysliteľné bez lásky k ľudu. Kritika slovenskej šľachty, ktorá sa odnárodňuje a pohŕda ľudom.

Postavy Eliza Hrabovská - grófka, je sirota, otec jej zomrel, keď bola ešte malá "Toto je môj najdrahší poklad, ktorý na tomto svete opustiť musím". Je veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu a je naň hrdá. Jej prefíkanosť a vynaliezavosť nepozná hraníc. Miluša- dcéra učiteľa, najlepšia priateľka Elizy Hrabovskej, je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku. Je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu. Má veľmi dobré srdce, Palárik aj pomocou nej vyjadril svoje predstavy o tom, aký vzťah majú mať slovenskí inteligenti k slovenskému ľudu - majú pomáhať svojmu ľudu, z ktorého vyšli, dostať sa na vyššiu hmotnú a kultúrnu úroveň. Ľudovít Kostrovický - barón, je snúbenec grófky Hrabovskej. Má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom. Má dobré srdce a láska mu je prednejšia pred vôľou otca. Rohon - inžinier, verný priateľ Ľudovíta Kostrovického, pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený. Avšak z lásky k Miluške sa vráti k Slovákom. Je milý a prefíkaný ako Eliza.

Dej Dej sa zakladá na princípe inkognita (v rámci ktorého vystupuje niekto v podobe niekoho iného). Ľudovít Kostrovický sa má oženiť podľa vôle otca a dávnej zmluvy s grófkou Elisou Hrabovskou. Prichádza si ju obzrieť práve na obžinky spolu s jeho priateľom inžinierom Rohonom. Chce Elisu lepšie spoznať a až potom sa rozhodnúť, či je preňho dobrá. Vymyslí plán - vymení si postavenie s Rohonom. On súhlasí, a tak za grófkou do kaštieľa prichádzajú vymenení netušiac, že aj barónka Elisa zmýšľa rovnako (vymení si postavenie s jej priateľkou Milušou). Ako sa spoznávajú, všetci sú nešťastní, pretože sa grófka zaľúbila len do "obyčajného inžiniera", gróf do "obyčajnej grófkinej služobnice", Miluša do "grófa" a Rohon do "grófky". Nakoniec sa všetko po obžinkoch vyjasní a všetci sú šťastní.

J.G.Tajovský: Statky-zmätky sociálna dráma (veselohra) v 4 dejstvách (obd. realizmu) „Ľudské statky narobia v duši zmätky.“ Palčíkovci si najmú Ďura a Zuzu – zosobášia sa a nasťahujú k Palčíkovcom, ktorí im sľúbili prepísať majetok (chcú ich využiť ako lacné pracovné sily). Ďuro odvrhne Zuzku a privedie si k Palčíkovcom Betu, ktorá ho núti, aby žiadal prepis majetku. Palčíkovci vyčítajú Ďurovi a Bete, že veľa míňajú. Nakoniec sa Ďuro povadí s Betou a posiela ju preč. Palčík vyháňa Ďura z domu, ale ten pýta, aby jeho a Zuzu vyplatili za robotu. Palčík nesúhlasí a za Ďurom vypáli z revolvera – netrafí. Ďuro prichádza za Zuzkou, s ktorou má syna a prosí ju o odpustenie. Zuzka mu všetko odpustila, ale odmietla sa k nemu vrátiť. - dedina tu nevystupuje ako jednoliaty celok, ale vystupujú tu rôzne typy ľudí

Charakteristika postáv Zuzka Kamenská - poctivé pracovité dievča, ktoré sa vydalo za Ďura, len aby urobilo radosť svojej mame Ďurko Ľavko - sebavedomý mladý muž, sukničkár, až v závere diela si uvedomil, čo zlé urobil Beta - už raz rozvedená, falošná parádnica, ktorá „ľúbila“ Ďura len pre peniaze Tomáš Kamenský - kresár, Zuzkin otec, ktorý nebol veľmi za svadbu s Ďurom Kata Kamenská - mama Zuzky, uprednostnila majetok pred dcériným šťastím Ondriš Kamenský - Zuzkin brat Eva Kamenská - Zuzkina sestra Mišo Kaňúrik - Evin manžel Ondrej a Mara Palčíkovci - bezdetní manželia, ktorí chceli na staré kolená opateru a lacnú pracovnú silu Jano a Žofa Ľavkovci - Ďurkovi rodičia, taktiež zaslepení Palčíkovým bohatstvom

Významová stránka autor chcel touto veselohrou nielen pobaviť ľudí, ale aj chcel poukázať na problémy ako je: zmena ľudského charakteru pod vplyvom túžby po peniazoch (paralela s Otcom Goriotom) manželstvá uzavreté bez lásky (dôsledok túžby po majetku)- umelo vytvorený pár podradenosť ženy v manželstve nevera alkoholizmus („alkoholici“ na dedine) ohováranie a klebety ( problémy, ktoré sú aktuálne aj v dnešnej spoločnosti, pretože sa zmenili len podmienky života a nie ľudské priority) využíva situačný aj slovný humor

Kompozícia Expozícia - svadba Ďura a Zuzy, ktorých do manželského stavu dostali rodičia zaslepení vidinou obrovského majetku Kolízia - nenávisť Ďura a Zuzy, nespokojnosť zo strany Palčíkovcov Kríza - Zuzka nevydrží to napätie a odchádza od muža a Palčíkovcov Peripetia - Ďuro, ktorý si žil v pokoji s Betou, dostáva rozum a prichádza na to, že Beta oň stojí len pre majetok, ktorý má dostať po smrti Palčíkovcov, Rozuzlenie - Zuzka prijíma ospravedlnenia zo strany Palčíkovcov, Ľavkovcov i Ďurka, odpúšťa im, no naďalej zostáva sama so svojím dieťaťom