… je osou, okolo ktorej sa točí pochopenie politickej ekonómie … V čom spočíva dvojaká povaha práce obsiahnutej v tovare? … je osou, okolo ktorej sa točí pochopenie politickej ekonómie … (K1, 50) Konkrétna, užitočná práca účelná činnosť, ktorá tvorí úžitkové hodnoty (práca obuvníka, stolára, učiteľa alebo programátorky) Konkrétna práca musí byť vo výmene uznaná ako abstraktná práca, ako práca vôbec. Inak nie je hodnototvorná a preto sa stáva (v kapitalistickom zmysle) neužitočnou. Abstraktná ľudská práca ľudská práca vôbec, t. j. pri odhliadnutí od konkrétnych činností

Konkrétna, užitočná práca Prácu, ktorej užitočnosť sa […] prejavuje […] v tom, že jej výrobok je úžit­kovou hodnotou, nazývame krátko užitočnou prácou. (K1, 50) Spoločenská deľba práce Práca ako tvorkyňa úžitkových hodnôt, ako užitočná práca, je teda pod­mienkou existencie človeka, nezávislou od akýchkoľvek spoločenských foriem, je večnou prírodnou nevyhnutnosťou, bez ktorej by nebola možná výmena látok medzi človekom a prírodou [...] (K1, 51)

? Abstraktná ľudská práca označuje »redukciu na rovnakú ľudskú prácu«, na prácu vôbec práca chápaná ako »vynaloženie ľudskej pracovnej sily bez ohľadu na formu [=spôsob], v akej sa vynaložila« čisto spoločenská charakteristika čiže »určenie« špecifikum kapitalistickej tovarovej výroby treba ju odlišovať od špecifického vyjadrenia konkrétnej činnosti (stolárstvo, krajčírstvo, šoférovanie taxíka, filozofovanie) a jej charakteru (namáhavá, nudná, striedavá, duševná, jednoduchá alebo zložitá) ? Iba ako abstraktná práca je práca substanciou hodnoty. Ako sa však určuje kvantita vytvorenej hodnoty?

Stopkami sa dá merať len konkrétna práca! Hodnototvorná substancia Do akej miery bude individuálna a konkrétna práca uznaná ako abstraktná ľudská práce, to sa ukáže až vo výmene. Keďže rozličné práce – pokiaľ vytvárajú hodnotu – platia ako kvalitatívne rovnaké, možno ich kvantitatívne porovnávať. Veľkosť hodnoty tovaru závisí od toho, koľko tejto rovnakej práce je v ňom obsiahnuté. Vo výmene (t. j. v akte, ktorým sa rozličné práce kladú vedľa seba ako rovnaké) dochádza k trom redukciám: individuálne práce, vynaložené rozličným spôsobom, sa redukujú na priemernú spoločensky nutnú prácu (technológia, zručnosť, veda, produktívna sila) Stopkami sa dá merať len konkrétna práca! zložitá práca sa redukuje na jednoduchú prácu (chápe sa ako jej násobok) – to závisí od spoločenských konvencií, mocenských vzťahov, rodových hierarchií atď. súkromne vynaložená práca sa redukuje na spoločensky potrebnú prácu (»úžitková hodnota pre iných«: počíta sa s celospoločenským dopytom)

Ako táto redukcia funguje? Rôzne proporcie, v akých sa rozličné druhy práce redukujú na jednoduchú prácu ako na jednotku svojej miery, ustaľujú sa spoločenským procesom za chrbtom výrobcov, a preto sa im zdá, že sú dané tradíciou. (K1, 53)

Redukcie x tovaru A = y tovaru B konkrétna/individuálna práca konkrétna/individuálna práca stolárka krajčír kvalitatívne & kvantitatívne porovnateľná abstraktná práca individuálne nutná konkrétna práca 5 hod. 6 hod. priemerne spoločensky nutný pracovný čas vzťah medzi ponukou a kúpyschopným dopytom (»úžitková hodnota pre iných«)   redukcia zložitej práce na jednoduchú prácu individuálne nutná konkrétna práca čisto spoločenské spoločenský priemer 2 8 spoločenský priemer ponuka je oproti dopytu dvojnásobná ponuka zodpovedá dopytu 2 4 stolárčina platí ako zložitá práca 4 4 krajčírstvo platí ako jednoduchá práca 4 4 výmena platí ako platí ako abstraktná hodnototvorná práca = abstraktná hodnototvorná práca

Nejasnosti u Marxa Každá práca je na jednej strane vynakladaním ľudskej pracovnej sily vo fyziologickom zmysle a vďaka tejto vlastnosti […] vytvára hodnotu tovarov. Na druhej strane každá práca je vynakladaním ľudskej pracovnej sily v osobitnej účelnej forme a vdaka tejto vlastnosti konkrétnej uži­točnej práce vyrába úžitkové hodnoty (K1, 54) Každá práca je v istom zmysle vynakladanie telesnej sily. To však ešte nič nehovorí o špecificky spoločenskom charaktere abstraktnej práce. abstrakcia v zmysle fyziologickej podobnosti abstrakcii v zmysle spoločenského vzťahu platnosti ≠