Úvod do pracovného práva RIFIV Pracovné právo JUDr. Jana Žuľová, PhD.

Pracovné právo – samostatné právne odvetvie (vznik, funkcie, predmet úpravy)

Ochranná funkcia PP stojí na pozadí samotného vzniku PP snaha uľahčiť ťažkú sociálnu situáciu zamestnanca a pr. prostriedkami ho chrániť pred vykorisťovaním, nevýhodami a rizikami jeho právneho postavenia vo vzťahu k zamestnávateľovi (zamestnanec vždy ako slabšia zmluvná strana) štát vstupuje do súkromného vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca po prvýkrát reguláciou minimálnej úrovne pracovných podmienok (8- hod. pracovný čas, ochrana zdravia a bezpečnosti zamestnanca pri práci, zákaz detskej práce...) táto ochranná črta pracovného práva by mala byť charakteristická pre každú vývojovú etapu PP konštrukcia PP ako práva minimálnych právnych nárokov zamestnancov, ktoré je každý zamestnávateľ povinný rešpektovať

Vývojové trendy pracovného práva existencia permanentného strachu o zamestnanie bez ohľadu na to, či sa zamestnávateľovi darí, alebo nie PP postupne stráca vysoký ochranársky štandard, ktorý sa pre zamestnávateľov javí ako neúnosný koncept flexikurity = flexibilné (pružné) PPV umožňujúce zľ reagovať na meniace sa podmienky trhu práce + ochrana sociálnych práv a ľudskej dôstojnosti zamestnanca

Postavenie pracovného práva v systéme práva je dané aj jeho vzťahom k iným právnym odvetviam.

Pracovné právo ako súčasť systému práva SR Pracovné právo (PP) je: samostatné právne odvetvie právneho poriadku SR kodifikované právne odvetvie (zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) má hybridný charakter t. z.: obsahuje prvky aj súkromného práva – dispozitívnosť právnych noriem, rovnosť subjektov, zmluvná autonómia aj verejného práva – kogentnosť právnych noriem, nerovnosť subjektov (BOZP, kontrola dodržiavania pracovnoprávnych predpisov) prevládajú súkromné prvky nad verejnoprávnymi

Vzťah PP k iným pr. odvetviam vzťah PP a ústavného práva – Ústava SR garantuje oprávneným subjektom základné hospodárske a sociálne práva vzťah PP a práva sociálneho zabezpečenia (PSZ) – PSZ reguluje hmotné zabezpečenie zamestnancov pri prerušení výkonu práce, ak nastanú zákonom predvídané sociálne udalosti vzťah PP a správneho práva – pôsobnosť správnych orgánov v pracovnoprávnych vzťahoch (MPSVaR, inšpekcia práce, Ústredie práce a úrady práce, orgány verejného zdravotníctva) vzťah PP a daňového práva – zdaňovanie príjmov zamestnancov vzťah PP a trestného práva – porušenie povinností z pracovnoprávnych vzťahov môže založiť trestnoprávnu zodpovednosti zamestnanca i zamestnávateľa (TČ nevyplatenia mzdy a odstupného, TČ neoprávneného zamestnávania) vzťah PP a občianskeho práva – subsidiárne uplatňovanie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka v pracovnoprávnych vzťahoch, autorskoprávna ochrana zamestnaneckého diela vzťah PP a obchodného práva – práva a povinnosti zamestnanca – manažéra, práva zamestnancov pri prevode podniku

Čo je predmetom regulácie pracovného práva?

Pracovné právo ako súčasť systému práva SR PP je súbor právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce nejde však o právnu reguláciu celej oblasti ľudskej práce (prácu možno vykonávať aj bez právnej regulácie, napr. práca v domácnosti), ale PP upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce pri výkone závislej práce za odmenu ! Nereguluje prácu ako takú, ale vzťahy medzi ľuďmi, ktoré vznikajú pri výkone práce !

Závislá práca – definičné znaky definícia závislej práce od 1. marca 2015: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. definícia závislej práce v pôvodnom znení ( od 1. 9. 2007) Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

1. Subordinačný princíp najdôležitejší definičný znak závislej práce vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, t. z. závislosť, a nesamostatnosť práce osobná závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi založená na zmluvnom základe (pracovnej zmluve) jej obsahový rámec tvorí tzv. dispozičná právomoc zamestnávateľa → determinovaná druhom i miestom výkonu práce (nie je neobmedzená), zamestnávateľ určuje čas, dĺžku, miesto, spôsob výkonu práce ekonomická a hospodárska závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi zamestnávateľ riadi priebeh pracovného pomeru a znáša hospodárske riziko výkonu práce výsledok práce zamestnanca sa stáva vlastníctvom zamestnávateľa zamestnanec nevykonáva prácu za účelom zisku (pracuje na zveľaďovaní majetku zamestnávateľa)

2. Osobný výkon práce zamestnanec sa vo svojom pracovnoprávnom vzťahu pri výkone práce nemôže dať zastúpiť (≠ zastúpenie zamestnanca pri právnom úkone napr. pri uzavretí pracovnej zmluvy) prácu, ktorú si dohodol so zamestnávateľom musí vykonávať vždy osobne neprípustnosť zmeny v osobe zamestnanca (!prípustnosť zmeny v osobe zamestnávateľa!)

3. Práca podľa pokynov zamestnávateľa tento znak sa prelína so subordinačným princípom pre vznik viazanosti zamestnanca pokynom zamestnávateľa sa vyžaduje súlad pokynu s právnymi predpismi súlad pokynu s pracovnou zmluvou vydanie pokynu na to oprávneným subjektom (samotný zamestnávateľ, vedúci zamestnanec)

4. Práca vykonávaná v mene zamestnávateľa t.j. práca vykonávaného pre iného, na zodpovednosť zamestnávateľa, zamestnanec pracuje na rozširovaní a zveľaďovaní cudzieho vlastníctva, pracuje pre iného nie pre seba podnikanie – zárobková činnosť vykonávaná samostatne, za účelom dosiahnutia zisku, na vlastné náklady a riziko nie je predmetom pracovného práva (nie je vykonávané pre iného) Podnikaním sa podľa § 2 OZ rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom je: osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Živnostenské podnikanie je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených ZŽP. Živnosť môže podľa § 5 ZŽP prevádzkovať SZČO alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené v ZŽP. zamestnanec dáva zamestnávateľovi za odmenu k dispozícií svoju pracovnú silu – prenajíma svoju pracovnú silu a zamestnávateľ ju využíva vo svoj prospech – tzv. námedznosť práce práca nie je tovar!

5. Práca vykonávaná v pracovnom čase časové určenie pracovného záväzku zamestnanca kogentná regulácia pracovného času zamestnanca a nadväzujúcich minimálnych dôb odpočinku Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín, ak ZP neustanovuje inak – pri rovnomernom rozvrhnutí 9 hod./ pri nerovnomernom 12 hod.

Zmluvné pokrytie výkonu závislej práce § 1 ods. 3 ZP Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu (štátna služba) alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. možné zmluvné formy výkonu práce: pracovnoprávna, obchodnoprávna, občianskoprávna, autorskoprávna, inominátne možné zmluvné formy výkonu závislej práce: pracovnoprávna výber správnej zmluvnej formy závisí od obsahu práce, ktorá sa má vykonávať.

Predmet pracovného práva individuálne PPV, t.j. spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri výkone závislej práce fyzických osôb (zamestnancov) pre právnické osoby alebo fyzické osoby (zamestnávateľov) za odplatu na zmluvnom základe (ťažisko pracovného práva) kolektívne PPV – zástupcovia zamestnancov (združenia) ↔ zamestnávateľ (združenia) právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní služieb zamestnanosti podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (vzťahy súvisiace s uskutočňovaním práva FO na zamestnanie)

Príklad č. 1 Je takýto postup zamestnávateľa správny? Spoločnosť Gama, s.r.o., je výrobcom obuvi. Vo výrobe zamestnáva 15 zamestnancov, s ktorými má uzatvorené príkazné zmluvy, a ktoré sa každých šesť mesiacov obnovujú. Zamestnanci dostanú zaplatené podľa toho, koľko výrobkov sa vyrobí a predá. Zamestnanci pracujú vo vopred určených rozvrhových obdobiach. Keď si zamestnanci chcú čerpať dovolenku, zamestnávateľ im to umožní, ale im za ňu neposkytne náhradu mzdy, pretože to nemajú dohodnuté v uzatvorenej zmluve. Aj odvádzanie daní a odvodov si zamestnanci zabezpečujú sami. Je takýto postup zamestnávateľa správny? Ide v uvedenom prípade o pracovnoprávny alebo občianskoprávny vzťah? Čím sa odlišujú PPV od OPV? Aký je význam legálnej definície závislej práce? Ako sa zamestnanci spoločnosti Gama, s.r.o. môžu brániť?

Príklad č. 2 Stavebná spoločnosť Marastav sa zaoberá výstavbou rodinných domov na kľúč. Realizáciu elektroinštalačných prác na svojich stavbách zabezpečuje externe – prostredníctvom živnostníka p. Jozefa. Objem všetkých zákaziek p. Jozefa tvorí až 90% príjmov z realizácie zákaziek zadaných spoločnosťou Marastav. Ide v prípade p. Jozefa o tzv. nútenú živnosť (švarc- systém)? Aké sú výhody a nevýhody právneho postavenia zamestnanca v porovnaní so živnostníkmi?

Príklad č. 3 U zamestnávateľa vykonávajú prácu spolu s krajčírkami v pracovnom pomere aj tri fyzické osoby – krajčírky, ktoré túto prácu vykonávajú na základe živnostenského oprávnenia v rámci obchodnoprávneho vzťahu. Práca živnostníčok sa od práce ostatných krajčírok odlišuje len tým, že nepracujú na náklady zamestnávateľa. Za používanie výrobných prostriedkov, ktoré sú vo vlastníctve zamestnávateľa, im zamestnávateľ účtuje nájomné. Je zamestnávateľ oprávnený zamestnávať krajčírky takouto formou?

Ekonomické hľadisko „nútených živností“ zamestnávateľovi nevznikajú náklady na plnenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, napr.: vedenie personálnej a mzdovej agendy zamestnanca plnenie prihlasovacích a odhlasovacích povinností do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, vyplácanie náhrady mzdy v prípade, ak zamestnanec nevykonáva prácu pre zamestnávateľa (čerpanie dovolenky, prekážky v práci ....), realizácia sociálnej politiky zamestnávateľa poskytovanie cestovných náhrad, cielene sa znižujú daňové a odvodové povinnosti zamestnávateľa, ale i príslušnej SZČO: SZČO si pri výpočte základu dane upletením daňových výdavkov podľa znižuje základ dane, v konečnom dôsledku je zaplatená daň nižšia ako v prípade platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti znížením základu dane SZČO dochádza aj k zníženiu vymeriavacieho základu na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie. SZČO platí poistné z polovice základu dane (odvedené poistné je nižšie oproti poistnému za zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu), SZČO neplatí povinné poistné na sociálne poistenie v prvom roku podnikania

Výkon činnosti SZČO - výhody Výkon činnosti SZČO - nevýhody finančná nezávislosť, vykonávanie činnosti v svoj prospech, možnosť výkonu SZČO na základe zmlúv s viacerými obchodnými partnermi možnosť výkonu SZČO a zároveň aj pracovať na pracovnú zmluvu v prípade, že je pracovná zmluva uzatvorená na inú činnosť, ako je predmet podnikania možnosť ovplyvniť odvodové a daňové povinnosti: základ dane je znížený o daňovo uznané výdavky na zabezpečenie a dosiahnutie príjmov skutočné alebo uplatnené paušálne, ak je to pre daňovníka výhodnejšie, prvý rok vykonávania SZČO nevzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie možnosť okamžitého skončenia zmluvného vzťahu zodpovednosť za škodu celým svojim majetkom viaceré registračné a oznamovacie povinnosti voči príslušným úradom ochudobnenie o ochranu poskytovanú zamestnancovi podľa ZP zdroj: epi 2011

Nelegálne zamestnávanie zjednodušene chápané ako zamestnávanie, ktoré zamestnávateľ utajuje, v lepších prípadoch je mzda zamestnancovi vyplácaná „na ruku“, z vykonávanej práce zamestnávateľovi odpadá oficiálna daňová a odvodová povinnosť a zamestnávateľ šetrí náklady na pracovnú silu, v  horších prípadoch k vyplateniu mzdy ani nedôjde a z práce zamestnanca sa stáva „bezodplatný výkon práce na skúšku“, v ktorej často neobstojí kontrolnú činnosť na úseku nelegálneho zamestnávania vykonávajú tri kontrolné orgány: inšpektorát práce Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Nelegálne zamestnávanie správny delikt, ktorý je povinne pokutovateľný - ak inšpektorát práce zistí porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v z. n. p. povinný uložiť zamestnávateľovi pokutu výška pokuty je stanovená v rozmedzí od 2000 € do 200 000 € s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákon č. 308/2013 Z. z. zvýšil dolnú hranicu pokuty až na 5000 €, ak inšpekcia práce, Ústredie alebo úrad práce zistia nelegálne zamestnávanie súčasne dvoch a viacerých osôb konkrétnu výšku pokuty v každom jednotlivom prípade určuje vždy kontrolný orgán.

Formy nelegálneho zamestnávania Nezaloženie pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru Nesplnenie prihlasovacích povinností Nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín

Nezaloženie pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru nelegálneho zamestnávania sa dopustí tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá: je podnikateľom, využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou nemá založený pracovnoprávny vzťah (podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ďalej len Zákonník práce) alebo štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

2. Nesplnenie prihlasovacích povinností nelegálneho zamestnávania sa dopustí tá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá: je podnikateľom má s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer a nesplnila si povinnosť prihlásiť túto osobu do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

3. Nelegálne zamestnávanie cudzincov nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny sa dopustí zamestnávateľ, ak: nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa § 21 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ak zamestná štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle (podľa štatistík Národného inšpektorátu práce, ktoré vypracúva zverejňuje na svojej webovej stránke od roku 2008 táto forma nelegálneho zamestnávania nebola na území SR doposiaľ zistená).

Vypomáhanie v rodinných firmách Ad 1) nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku Ad 2) nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

1. Kto môže zamestnávať svojich príbuzných bez pracovnej zmluvy alebo dohody? výpomoc príbuzného aj bez toho, aby s ním podnikateľ musel uzatvoriť niektorú z foriem pracovnoprávneho vzťahu (či už pracovnú zmluvu, alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – DoBPŠ, DoVP, DoPČ), sa vzťahuje iba na podnikateľov, ktorí sú fyzickými osobami fyzické osoby podnikajú najčastejšie na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní okrem živnostníkov sú podnikajúcimi fyzickými osobami aj tzv. regulované profesie (ich výpočet možno nájsť v § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona, ale pozor ich postavenie nie je upravené živnostenským zákonom) k regulovaným profesiám (povolaniam) patria napríklad: psychológovia, veterinárni lekári, advokáti, notári, súdni exekútori, mediátori, znalci, tlmočníci, audítori, daňoví poradcovia, autorizovaní architekti, geodeti, kartografi a pod.

2. Kto je príbuzný, ktorého možno zamestnávať bez pracovnej zmluvy alebo dohody? príbuzný v priamom rade príbuznými v priamom rade (v priamom pokolení) sú priami predkovia (ascendenti) a priami potomkovia (descendenti), teda otec, syn, vnuk, matka, dcéra a vnučka príbuzenstvo sa zakladá aj osvojením (§ 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). súrodenec bez ohľadu na to, či ide o súrodencov vlastných alebo nevlastných (či majú spoločného len jedného rodiča (polorodí súrodenci) alebo majú spoločných oboch rodičov (plnorodí súrodenci)). Zamestnávanie ďalších príbuzných v pobočnom rade, napríklad bratrancov, strýkov, synovcov bez založenia pracovnoprávneho vzťahu by bolo v rozpore so zákonom o nelegálnej práci. manžel/manželka pokiaľ súd právoplatne nerozhodne o rozvode manželstva, manželstvo naďalej trvá, aj keď je rozvrátene.

Otázky z praxe Môže podnikateľovi pri jeho rodinnom podnikaní vypomáhať jeho družka, s ktorou trvale žijú v spoločnej domácnosti? Od akého veku môžu podnikateľovi vypomáhať pri rodinnom podnikaní jeho deti? Môže podnikateľovi bezplatne vypomáhať jeho manželka, ktorá je na materskej dovolenke? Môže podnikateľovi vypomáhať jeho matka, ktorá je evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie? Môže podnikateľovi vypomáhať syn, ktorý je externým študentom VŠ? Odpovede: Žuľová, J.: Vypomáhanie v rodinných firmách . In: Práce a Mzdy bez chýb, pokút a penále. - ISSN 1337-060X. - Roč. IX. č. 5 (2014), s. 19-21.