Autor: Mária Dunayová, 5BCH Mäsožravé rastliny Autor: Mária Dunayová, 5BCH

Mäsožravé rastliny ☺ ☺ ☺

Prečo niektoré rastliny „jedia“ hmyz? V akom prostredí žijú? Prečo sa u nich vytvoril prídavný spôsob výživy? Ako funguje? Dokázali by prežiť, ak by „nechytili“ žiadny hmyz? Sú ako iné rastliny schopné fotosyntézy? Môžu byť nebezpečné pre človeka? Dajú sa pestovať aj doma?

Mäsožravé rastliny Existuje veľa rastlín, ktoré sa živia hmyzom a inými drobnými živočíchmi. Mäsožravé rastliny môžme rozdeliť do dvoch skupín: Rastliny s aktívnymi pascami (majú pohyblivé časti) – napr. mucholapka, aldrovandka. Rastliny s pascami bez pohyblivých častí – napr. krčiažnik, saracénia, darlingtonia.

Mäsožravé rastliny vytvárajú živiny pomocou slnečného svetla ako ostatné rastliny (fotosyntéza). Rastú na podmáčaných pôdach, ktoré neobsahujú dusičnany a iné životne dôležité látky. Preto potrebujú osobitný zdroj živín. V oblastiach, kde žijú, je množstvo hmyzu, ktorý predstavuje ideálny doplnok ich výživy. Rastliny strávia mäkké časti hmyzu. Po niekoľkých dňoch až týždňoch z neho ostane len prázdna chitínová schránka.

Rastliny s aktívnymi pascami Mucholapka (Dionaea) Listy mucholapky sú pre nič netušiaci hmyz bezpečnou pristávacou plochou s prísľubom nektáru. Po pristáti hmyzu však listy bleskovo „ožijú“, okraje sa priblížia k sebe a pasca sa zatvorí. Začne sa proces trávenia a vstrebávania látok, ktorý trvá približne dva týždne. Potom sa pasca otvorí, a čaká na ďalšiu potravu.

Aldrovandka (Aldrovanda vesiculosa) Je to malá vodná rastlina príbuzná mucholapke a rosičke. Na konci listov má malé pasce, ktorými chytá drobné vodné živočíchy. Rastie v Austrálii a Ázii.

Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) Listy rosičky pokrývajú chĺpky, ktoré majú na konci kvapôčky lepkavej tekutiny. Hmyz, ktorý sadne na list, sa prilepí na chĺpky a list ho potom obalí. Rosička rastie na rašeliniskách, slatinách a mokrých rašelinných lúčkach, od nížin až po podhorské pásmo.

Drosera sp.

Rastliny bez pohyblivých častí Krčiažnik (Nepenthes) Na koncoch listov krčiažnika vyrastajú krčiažteky. Pestrý krčiažtek vábi hmyz svojim sfarbením a nektárom, ktorý sa tvorí na jeho okraji. Povrch okraja je šmykľavý, hmyz sa neudrží a spadne dnu, kde sa utopí v tekutine s tráviacimi enzýmami.

Nepenthes sp.

Heliamphora heterodoxa Heliamphora je podobná krčiažnikom, rastie vo Venezuele.

Saracénia Saracénia rastie v Amerike. Potravu získava podobne ako krčiažniky. Na rozdiel od nich jej lieviky rastú od zeme. Vnútro lievika pokrývajú voskové šupinky, na ktorých sa hmyz nevie zachytiť, skĺzne do tekutiny a rastlina ho strávi.

Saracénia purpurová (Sarracenia purpurea) Saracénia žltá (Sarracenia flava)

Tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris) Tučnica rastie v Európe a Severnej Amerike. Pri trávení hmyzu sa jej listy zvinú od okraja do stredu.

Tučnica alpská (Pinguicula alpina) Listy rastú v prízemnej ružici, sú dužinaté a na vrchnej strane lepkavé. Rastie v horách Európy, aj u nás v Karpatoch – vo vysokých polohách. Patrí k ohrozeným druhom.

Pestovanie mäsožravých rastlín

Pestovanie mucholapky Mucholapka žije v močiaroch s mierne kyslou pôdou v Severnej Karolíne na východe USA. Každá rastlina má malý podzemok a vytvára viacero pascí. Jedna pasca môže chytiť hmyz približne trikrát, potom vädne. Dá sa pestovať v kvetináči, najlepšie na rašeline. Nesmie nikdy vyschnúť. Polievať ju treba destilovanou vodou, pretože voda z vodovodu obsahuje soli, ktoré skracujú jej život.

Použitá literatúra 1. Anderberg, A.: Naturhistoriska riksmuseet, http://linnaeus.nrm.se/flora/di/drosera/drose/drosrot.html,1999. 2. Burnie, D.: Rastliny. Tatran Bratislava1991, 64s., ISBN 80-222-0299-1. 3. Casebere, L.: Plants profile, http://plants.usda.gov/cgi_bin/plant_profile.cgi?symbol=DRRO, 1995. 4. DÁmato, P.: The carnivorous plant, http://www.sarracenia.com/faq.html, 2002. 5. Firmage, D.: Drosera rotundifolia, http://www.rook.org/earl/bwca/nature/aquatics/droserarot.html, 2002. 6. Hoskovec, L.: Pinguicula vulgaris, http://rostliny.nikde.cz/view.php?cisloclanku=2003051302, 2003. 7. Kopicki, K.: Australian carnivorous plant society, http://www.acps.org.au/, 2000. 8. Merbach, A, Merbach, D.: Nepenthes from Borneo, http://nepenthes.merbach.net/, on line 24.10. 2004. 9. Rubinstein, J. et al.: Biologie et multimedia, http://www.snv.jussieu.fr/bmedia/carnivore/Sarracenia2/Sarracenia.html, 2001. 10. Snowarski, M.: Atlas rostlin Polski, http://www.atlas-roslin.pl/gatunki/Drosera_rotundifolia.htm, on line 24.10.2004. 11. Wistuba, A.: Exotische pflanzen, http://www.wistuba.com/, on line 6.11. 2004.