SOMATOLÓGIA Použitá literatúra: 1. Ivan Dylevský, Stanislav Trojan Somatológia 1, 2, Vydavateľstvo Osveta1992 2. Oporná sústava človeka, Wikipédia

Somatológia umožňuje lepšie chápať vývojové vzťahy v prírode a stavbu a funkciu ľudského organizmu Staršie odbory študujú stavbu ľudského tela, mladšie sa zaoberajú funkciou orgánov aj celého organizmu

Pohybová sústava Oporná sústava ( kosti, spojenia medzi nimi) Muskulárna sústava (svaly, úpony)

Oporná sústava Kosť a jej vývin Zloženie kostí Bunky – osteocyty Vlákna – kolagénové a elastické Medzibunková beztvará hmota Hlavným znakom kostného tkaniva je prítomnosť tvrdej mineralizovanej hmoty

Oporná sústava Kosť a jej vývin Kosť v detstve rastie a jej vnútorná štruktúra podlieha trvalým modelačným zmenám v závislosti od síl, ktoré na ňu pôsobia (ťah svalov, hmotnosť tela)

Oporná sústava Kosť a jej vývin Podľa tvaru rozoznávame: Dlhé kosti (stehnové, ramenné kosti) Krátke kosti (kosti zápästia) Ploché kosti (lopatka) Kosti nepravidelného tvaru (napr. sánka)

Dlhé kosti Ploché kosti Krátke kosti

Oporná sústava Kosť a jej vývin Kosť sa skladá z troch rozličných zložiek: Väzivová okostica (na povrchu kosti) Vlastné kostné tkanivo Kostná dreň (vnútri kosti) Až spojením všetkých zložiek vznikne samostatná jednotka- kosť

Oporná sústava Kosť a jej vývin Okostica (periosteum) Silný, tuhý väzivový list, ktorý pokrýva celú kosť okrem kĺbových koncov ( tie sú potiahnutú sklovitou kĺbovou chrupavkou) Je bohato prekrvená a obsahuje početné senzitívne nervy (zabezpečujú vedenie tzv. kostnej bolesti- napr.pri zlomeninách). Vlastné kostné tkanivo nervy nemá. Ak je periost odtrhnutý, poruší sa výživa kosti.

Oporná sústava Kosť a jej vývin Vlastné kostné tkanivo Povrch kosti tvorí rôzne hrubá alebo rúrkovitá kompakta, vnútri kosti (okrem dutín) je hubovité tkanivo (spongióza)

Oporná sústava Kosť a jej vývin Kostná dreň Skladá sa z jemných sietí väzivových vláken, väzivových buniek a bohato rozvetvených sietí ciev V mladosti je v kostiach zastúpená prevažne červená kostná dreň ( krvotvorný orgán- vznikajú tu erytrocyty). Postupne sa nahrádza tukovým tkanivom a mení sa na žltú kostnú dreň. V dospelosti je krvotvorba obmedzená na dreň v spongióze krátkych a plochých kostí.

Oporná sústava Kosť a jej vývin Kosti vznikajú OSIFIKÁCIOU OSIFIKáCIA PREBIEHA :NA PODKLADE VäZIVA A NA PODKLADE CHRUPKY OSIFIKáCIA NA PODKLADE VäZIVA: Ide o proces, pri ktorom vo väzive vznikajú bunky, produkujúce základnú bunkovú kostnú hmotu a vlákna, na ktoré sa viažu anorganické soli. Z väziva osifikujú tvárové kosti, kosti tvoriace lebečnú klenbu a kľúčnu kosť

Oporná sústava Kosť a jej vývin Osifikácia na podklade chrupky Prebieha: z povrchu chrupky, z malých ostrovčekov uložených uprostred a v koncoch budúcej kosti. Ostrovčeky kostného tkaniva vnútri chrupiek sa nazývajú osifikačné jadrá, z nich sa premena chrupky na kosť šíri všetkými smermi až kým kostné tkanivo nenahradí chrupku.

Oporná sústava Kosť a jej vývin Na typickej dlhej kosti vznikne kostená stredná časť – DIAFÝZA a dve koncové EPIFÝZY. Medzi strednou časťou a kĺbovými koncami zostáva v detstve neosifikovaná chrupková platnička – RASTOVÁ CHRUPKA Takto osifikuje prevažná väčšina kostí

Oporná sústava Kosť a jej vývin Spojenie kostí Kosti sú medzi sebou spojené PEVNÝM a POHYBLIVÝM SPOJENÍM

Oporná sústava Kosť a jej vývin Pohyblivé spojenie Pevné spojenie

Oporná sústava KOSTRA Základom osi tela stavovcov je CHRBTOVÁ STRUNA (CHORDA DORSALIS) Je všeobecným znakom kmeňa CHORDATA Prvý raz sa chorda zjavuje u prvohorných panciernatých rýb. U dnes žijúcich živočíchov je chorda zachovaná len u lariev plášťovcov a kopijovcov. Chordu tvoria veľké vodnaté bunky, je pokrytá tuhým väzivovým obalom ( má vzhľad pružnej a pevnej tyčinky). Počas vývoja sa okolo chordy vytvárajú chrupkovité (paryby - žralok) alebo kostené základy stavcov.

Oporná sústava KOSTRA CHORDU postupne nahrádza CHRBTICA zložená zo STAVCOV Medzi telami stavcov sa tvoria kľbové výbežky, ktoré umožňujú pohyb stavcov. Rebrá sa vyvíjajú už u rýb, aj keď nezodpovedajú rebrám stavovcov (sú iba kostené výbežky). U plazov prerastajú tieto výbežky až do strednej roviny trupu, kde sa navzájom spájajú pozdĺžne prebiehajúcou kostenou lištou. Spojením lišty pravej a ľavej vzniká HRUDNÁ KOSŤ Dokončením vývoja stavcov, rebier a hrudnej kosti sa už u plazov vytvára kompletná kostra hrudníka

Oporná sústava KOSTRA Kostru človeka delíme na tri základné časti: Kostru hlavy Kostru trupu Kostru končatín

Oporná sústava KOSTRA HLAVY

Oporná sústava KOSTRA HLAVY LEBKA- CRANIUM Lebka je predovšetkým schránka pre mozog a základné zmyslové orgány. Postupne sa k lebke pripojili žiabrové oblúky a z nich sa postupne vyvíjali čeľuste. Obidva oddiely lebky sú u najnižších stavovcov viac-menej oddelené, v priebehu vývoja splynuli do jednoliatej kostennej lebky

Oporná sústava LEBKA- CRANIUM Lebka sa skladá z 22 kostí, ktoré sú spojené navzájom švami (lat. suturae), sánka (lat. mandibula) je pripojená k lebke pomocou 2 čeľustných kĺbov (lat. articulatio temporomandibularis = spánkovo - sánkový kĺb).

Oporná sústava KOSTRA HLAVY Kostra hlavy má dve časti: Tvárovú časť Mozgovú časť

Oporná sústava LEBKA - CRANIUM Tvárová časť (lat. splanchnocranium) - tvorí kostenú oporu pre začiatok tráviaceho a dýchacieho ústrojenstva: nosová kosť (lat. os nasale) slzná kosť (lat. os lacrimale) dolná nosová mušľa (lat. concha nasalis inferior) lícna – jarmová- kosť (lat. os zygomaticum) podnebná kosť (lat. os palatinum) čeľusť (lat. maxilla) čerieslo (lat. vomer) sánka (lat. mandibula)

Oporná sústava LEBKA- CRANIUM Tvárová časť lebky Je u človeka pomerne malá. Horný diel tvárovej časti crania tvoria pevne spojené kosti, dolný diel (sánka) je kĺbovo pripojený k spánkovej kosti Najväčšou kosťou crania je čeľusť (mandibula). Nad čeľusťou z vonkajšej strany je párová jarmová- lícna kosť( os zygomaticum) , ktorej výbežok sa spája so spánkovou kosťou a vytvára jarmový oblúk

Oporná sústava LEBKA- CRANIUM Tvárová časť lebky Slzná kosť (os lacrimale) tvorí vnútornú časť kostenej očnice Strechovité nosné kosti ( ossa nasalis) sú základom koreňa nosa Jazylka (os hyoideum) je drobná kostička uložená pod sánkou. Začínajú sa na nej niektoré krčné svaly a tvorí záves pre hrtan

Oporná sústava LEBKA- CRANIUM Mozgová časť (lat. neurocranium) - delí sa na lebečnú spodinu – bázu (lat. basis cranii) a lebečnú klenbu (lat. calvaria alebo calva) záhlavná kosť (lat. os occipitale) spánková kosť (lat. os temporale) čelová kosť (lat. os frontale) čuchová kosť (lat. os ethmoidale) klinová kosť (lat. os sphenoidale) temenná kosť (lat. os parietale) Vo vnútri lebky je lebečná dutina (lat. cavum cranii).

Oporná sústava LEBKA- CRANIUM Mozgová časť (lat. neurocranium) tvorí vajcové puzdro mozgu. Vyklenutá horná plocha kosti lebky tvorí LEBEČNÚ KLENBU (KALVU), miskovitá, členitá spodina lebky sa nazýva LEBEČNÁ BÁZA . Báza a kalva uzatvárajú lebečnú dutinu

Oporná sústava LEBKA - CRANIUM Kosti lebky ohraničujú niekoľko dutín - mozgovú dutinu, nosovú dutinu a očnú dutinu (orbitu) Kosti lebky sú pospájané švami (suturami), ktoré vo vyššom veku postupne kostnatejú. Najdôležitejšie sú: vencový, šípový a lambdovitý šev. Spájajú čelovú, temennú, spánkovú a záhlavovú kosť. Jediné pohyblivé spojenie na lebke predstavuje čeľustný kĺb.

Oporná sústava LEBKA- CRANIUM Kosti lebky nie sú vo všetkých miestach rovnako pevné. Najslabším miestom je spánková a čelová šupina, zoslabené sú aj miesta na lebečnej spodine v okolí otvorov, ktorými prechádzajú cievy a nervy. Lebka ako celok je veľmi pevná a pružná. Pružnosť lebky sa v starobe znižuje

Oporná sústava Kostra trupu – Ossa trunci Kostru hrudníka tvorí chrbtica, rebrá, hrudná kosť. Chrbtica sa skladá zo 7 krčných (vertebrae cervicales C1- C7), 12 hrudných (vertebrae thoracicae Th1- Th12), 5 driekových stavcov (vertebrae lumbales L1 – L5), 5 stavcov, zrastených do krížovej kosti (os sacrum) a kostrče tvorenej zo 4-5stavcov (os coccygis)

7 krčných 12 hrudných 5 driekových stavcov 5 krížových kostrč

Oporná sústava Kostra trupu – Ossa trunci Kostra hrudníka Chrbticové spoje charakterizuje stabilita, pevnosť a v niektorých úsekoch aj obmedzená pohyblivosť (výhodné pre stabilitu), pretože chrbtica okrem opornej funkcie má i funkciu CHRBTICOVÉHO KANÁLA - tvorí puzdro, v ktorom je uložená miecha a korene miechových nervov

Oporná sústava Kostra trupu – Ossa trunci Na chrbtici sa stretávame s rôznymi druhmi spojov. Medzi stavcami sú medzistavcové platničky (disci intervertebrales)- rozlične vysoké, pružné a chrupkovité, Pohyblivé spojenia zabezpečujú medzistavcové kĺby Telá, výbežky a oblúky sú navzájom pospájané tuhými väzmi, ktoré posun stavcov obmedzujú. Pružnosť chrbtice je zabezpečená aj esovitým prehnutím celej chrbtice

Oporná sústava Kostra trupu – Ossa trunci Rebrá- Costae Sú pretiahnuté, oblúkovité kosti, kĺbovo pripojené svojimi hlavami k telám stavcov. Kostená časť rebra je v prednej časti hrudníka doplnená rebrovou chrupavkou, ktorou sú rebrá pripojené k hrudnej kosti Človek má 12 párov rebier : - 7 párov prirastá na hrudnú kosť - 3 páry sa pripájajú pomocou chrupky - 2 páry sú voľne v brušnej dutine

Oporná sústava Kostra trupu – Ossa trunci Rebrá- Costae Rebrá tvoria horizontálne orientovanú sieť, ktorá slúži na orientáciu na hrudníku a na projekciu orgánov hrudníkovej dutiny Hrudná kosť (STERNUM) je plochá hmatateľná kosť uzavierajúca predný oddiel kostry hrudníka. Skladá sa z rukoväti, vlastného tela a mečovitého výbežku.

STERNUM

Oporná sústava Kostra končatín Kostra končatín sa delí na : kostru horných končatín a kostru dolných končatín Horné končatiny sú k hrudníku pripojené lopatkou a kľúčnou kosťou.

Oporná sústava Kostra končatín Kostra hornej končatiny Kosti hornej končatiny ( ossa membri superioris) sú: 1. kosti pletenca paže (cingulum membri superioris) kľúčna kosť (clavicula) lopatka (scapula) 2. kosti voľnej časti hornej končatiny (ossa membri superioris liberi) ramenná kosť(humerus) 3. kosti predlaktia (ossa antebrachii) vretenná kosť(radius) lakťová kosť (ulna) 4. kosti ruky (ossa manus)

Oporná sústava Kostra končatín Kosti dolnej končatiny (lat. ossa membri inferioris) sa delia na: 1. kosti pletenca panvy (cingulum membri inferioris) panvová kosť (os coxae) 2. kosti voľnej časti dolnej končatiny (ossa membri inferioris liberi) stehenná kosť (femur) jabĺčko (patella) 3. kosti predkolenia (ossa cruris) píšťala (tibia) ihlica (fibula) 4. kosti nohy (ossa pedis)

Oporná sústava Spojenie kostí Kosti sú navzájom spojené väzivom, chrupkou, alebo kostným tkanivom. Podľa stupňa pohyblivosti rozoznávame niekoľko typov spojenia kostí: A) lebkové - málo pohyblivé, alebo nepohyblivé, typické sú švy B) chrbticové – pomerne pohyblivé spojenia medzi stavcovými telami alebo oblúkmi C) končatinové - typické kĺby s puzdrami, väzmi a kĺbovými dutinami.

Oporná sústava Spojenie kostí Stavba kĺbu Kĺb alebo zriedkavo artikulácia (junctura synovialis, articulatio) je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa vo vnútri väzivového puzdra dotýkajú plochami pokrytými chrupavkou. Tieto plochy (facies articulares) sú väčšinou v podobe kĺbnej jamky (fossa articularis) a kĺbnej hlavice (caput articulare). Hrúbka chrupavky sa pohybuje od 0,5 po 6 mm, čím je kĺb viac zaťažovaný, tým je hrubšia. Zabezpečuje tiež rast kostí, najmä krátkych.

Oporná sústava Spojenie kostí Stavba kĺbu Kĺby sa skladajú z puzdier, kĺbových koncov spájaných kostí a tzv pomocných zariadení kĺbov (vnútrokĺbové chrupavkovité platničky – disky a menisky) Podľa tvaru rozlišujeme kĺby: guľovité, kladkovité, vajcovité, sedlovité a ploché. Podľa počtu spájaných kostí poznáme kĺby jednoduché - spájajú iba dve kosti (ramenný kĺb) a zložené – spájajú viac ako dve kosti alebo dve kosti s vloženými meniskami (napr. kolenný kĺb)

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Pohybová sústava je skupina orgánov, ktoré umožňujú živočíchom aktívny pohyb celého tela a vnútorných orgánov (pasívny pohyb umožňuje oporná sústava). Orgány pohybovej sústavy - svaly sú tvorené svalovým tkanivom. Základnou svalovou jednotkou je svalové vlákno, ktoré tvoria najdlhšie bunky ľudského tela (10-15 cm). Bunky obsahujú aktínové (svetlé) a myozínové (tmavé) myofibrily. Povrch svalu pokrýva väzivová blana (fascia). Pohyb (kontrakcia) svalov je riadená pomocou nervov

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Sval je „motor" pohybu a súčasť komplexného pohybovo-oporného (muskulo-skeletálneho) systému; zabezpečuje rovnováhu; zdroj tepla a je regulátor teploty organizmu. Dôležitou funkciou je aj vyhľadávanie potravy, partnera na rozmnožovanie, či únik pred nepriateľom.

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov U stavovcov sa rozlišujú tri typy svalov: priečne pruhovaný (kostrový), hladký a srdcový. Do rámca pohybovej sústavy patria len priečne pruhované svaly. Sval je orgán so zložitou vnútornou štruktúrou a zapojením na nervový a cievny systém

Kostrové svaly Hladké svalstvo Srdcový sval

Bunka srdcovej svaloviny Bunka kostrovej svaloviny Vretenovitá svalová bunka

Upínanie svalov na kosť pomocou šľachy Svalový snopok Šľacha Šľacha Kosť Kĺbové lôžko a ligamenty Chrupavka

Svalové vlákna Myofibrily Aktín Myozín Zväčšená stavba – línia Z Zväčšenie: tzv. línia Z

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Pohybová sústava Stavba a funkcia kostrových svalov: V ľudskom tele je približne 640 kostrových svalov. Väčšina z nich má párové usporiadanie Dôvod je jednoduchý. Svaly sa sťahujú, ale nedokážu sa vystierať. Na to, aby sme napríklad mohli ohnúť ruku v lakti, dvojhlavý sval ramena (biceps) ťahá predlaktie nahor. Aby sme ruku opäť narovnali, musí trojhlavý sval ramena (triceps) , ktorý je tímovým partnerom dvojhlavého svalu, ťahať predlaktie nadol. Svaly ramena pri sťahovaní zhrubnú, pri uvoľnení sa stenčia. Svaly delíme do tzv funkčných skupín a to na na: svaly hlavy svaly trupu svaly končatín

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly hlavy sa delia na : žuvacie svaly: začínajú sa na kostiach mozgovej časti lebky a upínajú sa na sánku, ktorou pohybujú. Patrí sem: žuvací sval (masseter) a dva krídlové svaly (pterygoidei) mimické svaly: smerujú od lebkových kostí do kože tváre. Pri stiahnutí pohybujú kožou. Očné kruhové svaly (zvierače) a ústny kruhový sval (zvierač ústnej štrbiny) uzavierajú vchod do očnice, resp. pohybujú perami a mihalnicami. Okrem ochrannej funkcie sa zúčastňujú aj na pohyboch rečových orgánov jazyk

SVALY HLAVY

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly trupu: Patria sem: svaly krku svaly hrudníka svaly brucha svaly chrbta a šijové svaly

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly krku Je to skupina svalov hlboko uložená pod chrbticou. Podmieňujú úklony a predklony hlavy, uplatňujú sa ako pomocné vdychové svaly, pohybujú chrbticou. Nadjazylkové a podjazylkové svaly dvíhajú hrtan a pohybujú sánkou

Svaly krku

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly hrudníka rozdeľujeme na dve skupiny: vlastné svaly hrudníkovej steny a svaly začínajúce na kostre hrudníka, ale upínajúce sa na kostru hornej končatiny (svaly lopatkového pletenca) svaly hrudníkovej steny tvoria medzirebrovú výplň - patria sem vnútorné a vonkajšie medzirebrové svaly - ich sťahovaním nastáva vdych a výdych Veľký a malý prsný sval sú pomocné dýchacie svaly a priťahujú lopatku a hornú končatinu k trupu.

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly brucha sú ploché, doskovité svaly rozprestierajúce sa medzi dolným okrajom hrudníka a horným okrajom panvových kostí. Bočnú brušnú stenu tvorí vonkajší a vnútorný šikmý sval a priečny sval. Stredná časť brucha je tvorená priamymi svalmi brucha a zadný úsek dopĺňa štvorhranný bedrový sval. Priame brušné svaly sa v stredovej čiare spájajú väzivovým pásom (linea alba), v ktorej je pupočná jazva. Napätie svalov brušnej steny vyvíja tlak na orgány brušnej dutiny a udržuje ich v správnej polohe. Pri väčšom tlaku vzniká tzv. brušný lis, ktorý pomáha vyprázdňovaniu.

Svaly hrudníku a brucha

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly chrbta a šijové svaly zabezpečujú otáčanie, záklon a vzpriamovanie chrbtice. Povrchové svaly chrbta a šije sú ploché, rozsiahle svalové celky (najmä trapézový sval a najširší sval chrbta), ktoré umožňujú záklony a úklony hlavy, pritiahnutie ramena a dvíhanie trupu

Svaly chrbta

Pohybová sústava Stavba a funkcia svalov Svaly končatín Patria sem svaly pletenca hornej končatiny, svaly ramena, svaly predlaktia, svaly ruky, bedrové svaly stehnové svaly, svaly predkolenia a svaly nohy

Svaly pletenca hornej končatiny

Svaly predlaktia

Svaly bedrového kĺbu

Svaly stehna

Svaly predkolenia

Svaly predkolenia a nohy

1. Galea Aponeurotica 2. Epicranius 3. Orbicularis Oculi 4. Nasalis 5 1. Galea Aponeurotica 2. Epicranius 3. Orbicularis Oculi 4. Nasalis 5. Levator Labii Superioris 6. Zygomaticus major & minor 7. Orbicularis Oris 8. Risorius 9. Depressor Anguli Oris 10. Depressor Labii Inferioris 11. Mentalis 12. Omohyoid 13. Sternohyoid 14. Sternal Head of Sternocleidomastoid 15. Scalene 16. Trapezius 17. Deltoid 18. Pectoralis Major 19. Serratus Anterior 20. Rectus Abdominis 21. External Abdominal Oblique 22. Biceps Brachii 23. Brachialis 24. Pronator Teres 25. Brachioradialis 26. Flexor Carpi Radialis 27. Extensor Carpi Radialis 28. Tensor Fasciae Latae 29. Iliopsoas 30. Pectineus 31. Sartorius 32. Adductor Longus 33. Gracilis 34. Rectus Femoris 35. Vastus Intermedius 36. Vastus Lateralis 37. Vastus Medialis 38. Gastrocnemius 39. Peroneus Longus 40. Tibialis Anterior 41. Soleus 42. Peroneus Brevis 43. Extensor Digitorum Longus

Galea Aponeurotica2. Epicranius3. Orbicularis Oculi4. Nasalis5 . Galea Aponeurotica2. Epicranius3. Orbicularis Oculi4. Nasalis5. Levator Labii Superioris 6. Zygomaticus major & minor 7. Orbicularis Oris 8. Risorius 9. Depressor Anguli Oris 10. Depressor Labii Inferioris11. Mentalis12. Omohyoid13. Sternohyoid14. Sternal Head of Sternocleidomastoid15. Scalene16. Trapezius17. Deltoid18. Pectoralis Major 19. Serratus Anterior20. Rectus Abdominis 21. External Abdominal Oblique 22. Biceps Brachii23. Brachialis 24. Pronator Teres 25. Brachioradialis 26. Flexor Carpi Radialis 27. Extensor Carpi Radialis 28. Tensor Fasciae Latae29. Iliopsoas 30. Pectineus 31. Sartorius 32. Adductor Longus 33. Gracilis 34. Rectus Femoris 35. Vastus Intermedius 36. Vastus Lateralis37. Vastus Medialis38. Gastrocnemius39. Peroneus Longus40. Tibialis Anterior41. Soleus42. Peroneus Brevis43. Extensor Digitorum Longus