Zvuková rovina jazyka

Zvuková rovina jazyka Vnútorne usporiadaný, systémovo usporiadaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa realizuje zvuková podoba reči Nie je izolovaná, súvisí s ostatnými rovinami jazyka Jazykovedné disciplíny: fonetika a fonológia Základné jednotky: hláska a fonéma

Hláska najmenšia zvuková jednotka zvuk ustáleného znenia utvorený rečovými orgánmi konkrétna realizácia fonémy v reči Fonetika skúma: kde a ako sa hlásky tvoria, ako ich počujeme, ako sa správajú v spojení s inými hláskami Tiež: ako sa tvoria slabiky a vyššie celky reči, prozodické vlastnosti Fonetický zápis textu: transkripcia, v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV), Príručný slovník slovenskej výslovnosti

Fonéma Zvuková jednotka, schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov: sud-súd, laň- ľan Môže mať rôzne varianty, ktoré nerozlišujú význam:[ Jano – Jaŋko] n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti Fonológia skúma: ktoré zvuky slúžia v jazyku na dorozumievanie; zvuky, ktoré rozlišujú slová a tvary ( vyskytujú sa v pároch)

Výslovnosť a pravopis Jazyk používame v dvoch základných podobách: ústnej a písanej Pravopis- ORTOGRAFIA Výslovnosť- ORTOEPIA- stanovuje pravidlá správnej výslovnosti V SJ: samohláska ä, dvojhlásky: ia, ie, iu , ô, mäkké spoluhlásky ď,ť,ň,ľ, dlhé slabičné spoluhlásky ĺ,ŕ, zdvojené spoluhlásky nn, mm, kk, zs, ... Organické chyby vo výslovnosti: logopédia

Systém slovenských hlások Samohlásky: tóny, hlasivky kmitajú, priechod výdychového prúdu ostáva voľný rozdiely – v dĺžke, polohe jazyka, účasť pier na artikulácii Spoluhlásky: šumy, vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku členia podľa viacerých kritérií (artikulačný orgán, miesta alebo pôvodu artikulácie, účasti hlasu /nosovej dutiny, trvania, sluchového dojmu/

Samohlásky samohláskové skupiny vyslovujeme splývavo: pousilovať, zaiskriť ä – len vo vysokom štýle, obyčajné e základ slabík = slabikotvorná funkcia dlhé samohlásky – vyslovujeme dvojnásobne dlhšie členenie: krátke: a, ä, e, i /y, o, u dlhé: á, é, í, ó, ú

Samohlásky Dvojhlásky spojenie dvoch samohláskových prvkov v 1 slabike majú slabikotvornú funkciu vyslovujú vždy v jednej slabike (trie-da), u cudzích slov, nejde o dvojhlásky, 2 samohlásky vedľa seba (demokraci – a, morfológi - a) prvá hláska = tlmená, druhá = výraznejšia ia, ie, iu, ô chyby vo výslovnosti: [čjerni, paňju / poljá, vjém / či –a, ňi – e / paňú, robá / kvoň, kvóň / móžem ]

Spoluhlásky členenie podľa a) vplyvu na pravopis i-y (mäkké – tvrdé – obojaké ) b) účasti hlasiviek pri artikulácii (znelé /neznelé) tvrdé: d t n l k g h ch mäkké: ď ť ň ľ c č š dz dž ž j obojaké: b m p r s v z f Znelé párové: b,d,ď,g,dz,dž,z,ž,h,v Neznelé párové: p,t, ť, k, c, č, s, š,ch,f Znelé nepárové/zvučné: m,n,ň,l,ľ,ĺ,r,ŕ,j

Znelostná asimilácia Znelé spoluhlásky – hlasivky tu kmitajú Neznelé – bez účasti hlasiviek   ZA = spodobovanie spoluhlások prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti: Na začiatku slova: vták, včela vo vnútri slova --- pred príponou, napr. žabka --- v predpone, napr. rozplakala sa na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. dub padol na konci slova pred prestávkou, napr. príď!

Znelostná asimilácia Z + N = 2 neznelé /nadpis, z fľaše, loď pláva, rozsadiť/ N + Z = 2 znelé /prosba, s ružou, plot z dreva/   N + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska /s očami, s otcom, ku kráľovi/ VÝNIMKA – pred osobnými zámenami - spodobovaním nie je: od otcov

Slabika Najmenšia zvuková jednotka reči , ktorá je nositeľom aj prozodických vlastností /prízvuk, kvantita, melódia/ Základom slabiky je samohláska- teda samohlásky majú slabikotvornú funkciu /aj dvojhlásky/, zo spoluhlások sú slabikotvorné len r,ŕ,l,ĺ V slovách sa striedajú krátke a dlhé slabiky podľa pravidla o rytmickom krátení: v slovenčine

Intonačné prostriedky/ prozodické vlastnosti reči Úspešnosť komunikácie zabezpečuje okrem jazykovo-kompozičnej stránky prejavu aj správna artikulácia- výslovnosť hlások v prúde reči Správna artikulácia- prejav kultúrnosti a kultivovanosti Intonácia- komplexný zvukový prejav, jeho zložky vznikajú moduláciou artikulačného prúdu /hlasu

Intonačné prostriedky/ prozodické vlastnosti reči Časová modulácia: kvantita, pauza, tempo, rytmus Silová modulácia: prízvuk, dôraz / emfáza-citový dôraz/, intenzita /sila/ Tónová modulácia: melódia, hlasový register /farba a výška hlasu/

Výslovnostné štýly NEUTRÁLNY: základná a najčastejšia podoba spisovnej výslovnosti, pri vopred pripravených textoch, publicistický a administratívny štýl, oficiálny styk VYSOKÝ: pri interpretácii umeleckých textov, kde to vyžaduje „slovník“ autora; pri slávnostných prejavoch, starostlivá výslovnosť, nie však strojená, vyumelkovaná, písmenková NIŽŠÍ: v súkromnom styku, v priateľskom, neformálnom kontakte, výslovnosť je uvoľnená, výskyt odchýlok od spisovnej výslovnosti

Štylistické využitie hlások Slová, pri ktorých si uvedomujeme hláskové zloženie: obsahujú spoluhláskové skupiny, ktoré sa ťažko vyslovujú (pri písanom texte si to neuvedomujeme)- stn-, -stl-,-zdn-, -dštvrtk- V nižšom štýle sa vypúšťa t,d: [besstarossní], [prázni] Zvukomalebnosť: ľubozvučné usporiadanie- eufónia neľubozvučné- kakofónia  Zhluk určitých hlások vytvára sluchový dojem- náladu, atmosféru

Štylistické využitie hlások Opakovacie figúry: anafora- opakovanie slova na začiatku verša/strofy, epifora- opakovanie slova na konci verša/ strofy, epanastrofa- kombinácia, refrén- opakovanie verša/ strofy Aliterácia- hromadenie slov s rovnakými začiatočnými hláskami, paronomázia – hromadenie slov s rovnakými začiatočnými slabikami /SZ, zvukosled- kombinácia Rým- zvuková zhoda slabík na konci verša

LACO NOVOMESKÝ Slnce na vodách --- Klin výšin syčí šípy bystriny, džezuje žvatlavý džavot riav, krok gondol klokoce tokom potokov pod plotom topoľov a balád balvany valia vlny valného Dunaja: hujaja, do mora, hujaja.