Jazyková komunikácia Jazyk ľudí je najdokonalejší prostriedok komunikácie. Má tieto funkcie: dorozumievacia (komunikatívna) je nástrojom myslenia (pomenúvacia funkcia) je nástrojom poznania (poznávacia funkcia) je nástrojom na vyjadrenie emócií a vôle (expresívna funkcia)

Jazyková komunikácia Komunikácia ( z lat. communicare – dorozumievať sa, oznamovať) Komunikácia je prenos obrazu informácie medzi účastníkmi komunikácie (komunikantmi) v istej komunikačnej situácii pomocou spoločného systému znakov.

Informácia (text, rečový prejav) - je myšlienkový obsah, ktorý odosielateľ oznamuje prijímateľovi, má rôznu podobu – od jednoduchej správy až po komplikované literárne dielo. Každá informácia sa odohráva v komunikačnej situácii, na ktorú sa môžeme pýtať otázkami: * Kto? (autor) * Čo? (obsah) * Komu? (adresát) * Prečo? (cieľ/účel) * Ako? (štýl) * Kde? (prostredie)

Jazyk ako systém jazykových znalostí existuje len v našej mysli, je to súhrn pravidiel, na základe ktorých vzniká reč Reč je realizácia abstraktného jazykového systému v konkrétnom jazykovom prejave v komunikácii, je to vonkajšia – hovorená alebo písaná – podoba jazyka. „Jazyk je návod, reč je praktické použitie jazyka v komunikácii. Jazyk je ako recept v kuchárskej knihe, reč je hotové jedlo, ktoré skutočný majster pripraví nielen presne podľa receptu, ale aj tak, že jedlo podráždi všetky zmyslové orgány človeka“ (O. Škvareninová)

Druhy komunikácie

Verbálna (slovná) komunikácia: realizuje sa pomocou jazykových prostriedkov, napr. morfologických, lexikálnych. verbálna komunikácia je ústna alebo písomná Neverbálna (neslovná) komunikácia: realizuje sa pomocou nejazykových prostriedkov – mimikou a gestami. človeka až 5-krát častejšie presvedčia neverbálne než verbálne prostriedky (sklopené oči, červeň líc, priveľká vzdialenosť medzi hovoriacimi)

Nepriama komunikácia: obaja účastníci sú v priamom kontakte, spätnou väzbou zisťujú, či informácii toho druhého porozumeli správne. je často spontánna, nepripravená, nevyžaduje sa prísne dodržiavanie spisovnej normy. Nepriama komunikácia: - účastníci komunikácie nie sú v tej istej chvíli na tom istom mieste, dorozumievajú sa nepriamo, sprostredkovane (napr. list). Chýba bezprostredná spätná väzba, a preto dochádza k nedorozumeniam. Súčasný vývoj techniky (SMS, MMS, internet, čet/chat) odstraňuje nevýhody priamej komunikácie.

Oficiálna komunikácia: Bežná komunikácia: odohráva sa v súkromnej sfére účastníci často využívajú nespisovné slová, slangové výrazy, rodinné slová, nedokončené vety, bohatú modalitu viet (napr. rozkazovacie, opytovacie, nedokončené vety) Vzdialenosť medzi účastníkmi býva malá Oficiálna komunikácia: realizuje sa vo verejnej sfére (úrady) prísne dodržiava spisovný jazyk, zdvorilostné formulky, spoločenský odstup, kancelarizmy

Monologická komunikácia: hovorí iba jeden človek chýba verbálna spätná väzba komunikačné roly sa v priebehu komunikácie nestriedajú Dialogická komunikácia: komunikujú najmenej dvaja účastníci komunikačné roly sa striedajú reč jednej osoby môžu ešte pred ukončením prerušiť druhý účastník komunikácie, funguje spätná väzba

Asertívna komunikácia: realizuje sa s využitím asertívnych postupov autor si cení seba samého ako osobnosť, presadzuje svoj názor alebo postoj, ale zároveň neuráža a toleruje iných komunikantov. Devalvujúca komunikácia: nezdvorilá často sprevádzaná agresivitou Efektívna komunikácia: realizuje sa spoluprácou oboch účastníkov, ktorí sa snažia byť navzájom ústretoví (empatický), využíva spätnú väzbu.