Otvárame vedeckú konferenciu Vážení prítomní, vítam Vás na vedeckej konferencii venovanej nášmu materinskému slovenskému jazyku. Cieľom nášho stretnutia je zoznámiť sa s dejinami vývinu nášho jazyka. Program konferencie zostavili sme s referátov jazykovedcov – žiakov, odborníkov na jednotlivé témy. Referáty sme rozdelili podľa obsahu do skupín: Sťahovanie Slovanov, Slovanské jazyky, Vývin slovenského jazyka, Oblasti, v ktorých žijú Slovania. Referáty odznejú v priebehu dnešného a zajtrajšieho dňa, a to presne podľa programu, ktorý dostal každý účastník konferencie. Po odznení referátov bude diskusia. Konferenciu sledujú predstavitelia médií. Želám všetkým účastníkom úspešnú prácu.

Nadovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč. Je zamat a je meč Nadovšetko miluj rodný jazyk, svoju reč. Je zamat a je meč. Nevhodný dotyk nech ju nepokazí. So slovami hovor, iba ked ste sami. Vyberaj ich ako drahokamy. Nie kazdé je také, ako včera. Ustavične hľadaj slová pravdivé a nové. Zavrhni nezrozumiteľné, aj tie, čo rodia nudu. Ber slová priamo z dielne konštruktéra: z ľudu. Miroslav Válek

Sťahovanie Slovanov Pred viac ako 1600 rokmi sa začalo veľké sťahovanie národov. V tomto období aj starí Slovania, predkovia Slovákov, ako i Srbov a iných slovanských národov, našli svoj domov, v ktorom žijú aj dnes. Vtedy žili v kmeňoch. Budovali si malé domčeky, obrábali polia a boli pohanmi – verili vo viacerých bohov. Aby sa mohli ľahšie brániť ich kmene sa spájali.Tak vznikla Samova ríša. Slovania okrem dedín budovali i veľké hradiská, kde sa počas vojny bránili. Postupne vytvorili štát – Veľkú Moravu. Knieža Rastislav, vládca Veľkej Moravy, prijal kresťanstvo. Najmocnejším vládcom Veľkej Moravy bol Svätopluk. Ovládol mnohé kraje a vytvoril veľkú ríšu. Po jeho smrti ríša postupne zoslabla a zanikla.

Slovania a slovanské jazyky Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky. Po slovensky dnes hovorí vyše 5 milionov ľudí. Jej prajazykom je praslovanský jazyk, ktorý sa najprv rozštiepil na 2 skupiny: severnú, z ktorej sa postupne vyvinuli východné a západné slovanské jazyky južnú, z ktorej sa vyvinuli južné slovanské jazyky. Slovanské jazyky sa delia na: východoslovanské: ruský, ukrajinský, bieloruský južnoslovanské: starosloviensky, srbský, chorvátsky, slovinský, macedonsky, bulharský západoslovanské: poľský, český, slovenský, horno a dolno lužicko-srbský, polabský Praslovanský jazyk existoval iba niekoľko storočí, z neho sa nezachovali žiadne písomné pamiatky. Jeho rozpad na jednotlivé skupiny uskutočnil sa do 10.storočia.

Matica slovenská Prvá celonárodná kultúrna inštitúcia Slovákov vznikla v auguste 1863 (na 1000-te výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu). Od svojho vzniku až do násilného zatvorenia uhorskou vládou roku 1875 bola jedinou celoslovenskou kultúrnou ustanovizňou. Plnila funkciu vedeckého spolku a vydávala aj prvý slovenský vedecký časopis Letopis Matice slovenskej. Organizovala kultúrno-osvetovú činnost, vydávala knihy a kalendáre. Položila základy národnej vedy, knihovníctva, múzejníctva a archívnictva. Stala sa symbolom národa a jeho existencie. Predsedom bol katolícky biskup Stefan Moyzes a prvým podpredsedom Karol Kuzmány.

Anton Bernolák Pre každý národ sú dôležité osobnosti, vzdelaní ľudia, ktorí majú záujem o ľud, jeho reč, kultúrne a hospodárske pozdvihnutie. Máme vaľa predkov, ktorí sa o to snažili. Najvýznamnejšie osobnosti, ktoré sa zaslúžili o reč a národné uvedomenie slovenského národa sú nám vzorom. V poslednej tretine 18. st. Rástlo národné povedomie a s ním i potreba zaviesť spisovný jazyk. Na túto významnú úlohu sa podujal katolícky kňaz Anton Bernolák (1762-1813). Základ tohto jazyka, nazývaneho bernolákovčina, tvorilo zápaslovenské nárečie. V jazyku Bernolák zaviedol fonetický pravopis (Píš, ako počuješ).

Ľudovít Štúr Další vývoj na Slovensku pokračoval a dospel až k dohode o uzákonení slovenčiny ako spisovného jazyka v roku 1843 na fare v Hlbokom. O uzákonenie spisovnej slovečiny sa zaslúžil najmä Ludovít Stúr /1815-1856/. V novej spisovnej slovečine použil tieť princíp fonetického pravopisu. Nový jazyk prijala s nadšením najmä mládež a v roku 1844 vyšli v ňom i prvé publikácie.

Veľká Morava Niektorí kmeňoví náčelníci postupne ovládali stále väčšie oblasti a tak vznikli prvé štáty. Na juhozápadnom Slovensku začiatkom 9. st. Prvým kniežaťom sa stal Pribina, ktorý sídlil v Nitre. Preto sa oblasť v ktorej panoval nazýva Nitrianske kniežatstvo. V tom istom období bolo v susedstve Moravské kniežatstvo, kde vládol Mojmír, ktorý porazil Pribinu a tak vznikla Veľká Morava. Po Mojmírovi kniežaťom sa stal Rastislav. Knieža Rastislav prijal kresťanstvo. Preto na Veľkú Moravu pozval bratov Konštantína a Metoda. Vytvorili nové písmo – hlaholiku a do staroslovienčiny preložili rôzne náboženské spisy a zákony. Na Veľkej Morave založili školu a šírili kresťanstvo a vzdelanosť. Tak sa naší predkovia a všetci Slovania zaradili medzi civilizované a kultúrne národy vtedajšieho sveta.

Spisovný jazyk a nárečia Národný jazyk Slovákov tvoria popri spisovnej slovenčine aj územné nárečia. Spisovná slovenčina je vypracovaná, štylistický rôznorodá a kodifikovaná forma národného jazyka. Používa sa v literatúre, v masových komunikačných prostriedkoch a vo verejnom styku. Spisovná slovenčina je štátnym jazykom Slovenskej republiky. Slovenské nárečia sú z hľadiska územnej členitosti veľmi pestré. Vyvinuli sa prirodzene a sú pokračovaním starších foriem domáceho jazyka na našom území. Používajú sa v súkromnom styku.

Sťahovanie Slovákov Slováci obyčajne ťažko opúšťajú starootcovský domov, ale za tykých ťažkých podmienok aké vtedy boli na Slovensku, mnohí, ked sa naskytla príležitosť volili si radšej žiť v cudzom kraji, ale pokojnejšie a nie v takej, až neznesiteľnej biede. Ked sa im naskytla možnosť nového lepšieho domova, opustili kraje svojich predkov a skoro z celého Slovenska, zvlášť z krajov evanjelických, húfami odchádzali na Dolnú zem. Tu zastáli, tu zostali a už vyše 200 rokov spolunažívajú s ostatnými príslušníkmi národov a národností v Srbsku. Snažiac sa pri tom zachovať svoj jazyk, svoje zvyky, folklor, jedným slovom svoju slovenskú identitu, čo sa im zateraz darí.