Geografia 5. ročníka Príroda Zeme

Planéta Zem Zemeguľa

Predstavy o našej Zemi v dávnej minulosti Ľudia si najprv mysleli, že Zem je plochá. Jej okraj umiestnili niekde do rozbúreného oceánu.

Predstavy o našej Zemi v dávnej minulosti V predstavách ľudí sa Zem stále viac zaobľovala. Na chrbte ju niesli rôzne bytosti, napríklad korytnačka.

Predstavy o našej Zemi v dávnej minulosti Nakoniec ľudia dospeli k názoru, že Zem je guľatá. Jej povrch tvorí súš a voda. Celková rozloha je 510 mil. km2, z toho súš tvorí 149 mil. km2 a voda 361 km2.

Rozmery našej Zeme

Zem vo vesmíre

Hviezdy Najjasnejšie telesá na nočnej oblohe. Najbližšia naša hviezda je Slnko. Hviezdy patria do väčších sústav – galaxií. Naša galaxia sa volá Mliečna cesta NAŠE SLNKO

Planéty Planéty obiehajú okolo Slnka, ktoré spolu vytvárajú slnečnú sústavu. Je ich spolu 8. Planéty nevyžarujú vlastné svetlo. Každá planéta má inú veľkosť, povrch a teplotu. www.astroportál .sk

Fyzikálne vlastnosti planét Slnečnej sústavy Planéta Rovníkový priemer Hmotnosť (Zem = 1)* Hustota [kg.m3] Gravitačné zrýchlenie na povrchu [m.s-2] [km] (Zem = 1) Merkúr 4 879 0,38 0,055 3 5 427 3,7 Venuša 12 104 0,95 0,815 5 243 8,9 Zem 12 756 1,000 5 515 9,8 Mars 6 794 0,53 0,107 3 933 Jupiter 142 984 11,176 317,83 1326 23,1 Saturn 120 536 9,422 95,159 687 9,0 Urán 51 118 4,00 14,536 1270 8,7 Neptún 49 528 3,87 17,147 1638 11,0 Pluto 2 300 0,18 0,002 1 1960 0,6

Parametre dráh planét Slnečnej sústavy Planéta Str. vzdialenosť od Slnka Výstrednosť dráhy Sklon dráhy k ekliptike [°] Obežná doba   [106 km] [AU] Dni Tropické roky Merkúr 57,91 0,387 10 0,2056 7,00 87,969 2 0,240 85 Venuša 108,21 0,723 33 0,0067 3,39 224,700 8 0,615 21 Zem 149,60 1,000 00 0,0167 0,00 365,256 36 1,000 04 Mars 227,92 1,523 64 0,0935 1,85 686,979 7 1,880 89 Jupiter 778,57 5,202 52 0,0489 1,30 4 332,589 11,862 2 Saturn 1 433,53 9,548 17 0,0565 2,49 10 759,22 29,457 8 Urán 2 872,46 19,287 10 0,0457 0,77 30 685,4 84,014 Neptún 4 495,06 30,245 53 0,0113 1,77 60 189 164,79

Porovnanie dĺžky dňa na planétach Slnečnej sústavy Doba rotácie (hviezdny deň) Stredná dĺžka slnečného dňa Sklon rovníka k rovine obežnej dráhy Merkúr 58d 15h 30min 175d 22h 31min 0,01° Venuša 243d 00h 30min 116d 18h 177,36° Zem 23h 56min 04,10s 24h 00min 00,00s 23,45° Mars 24h 37min 22,66s 24h 39min 35,24s 25,19° Jupiter 9h 55min 30s 9h 55min 33s 3,13° Saturn 10h 39min 26,73° Urán 17h 14min 97,77° Neptún 16h 07min 28,32°

Merkúr Je k Slnku najbližšie. Okolo Slnka obehne za 88 dní. Je pomenovaný podľa rímskeho boha poslov. Teploty sa pohybujú od +400oC po -200oC Povrch tvoria krátery, planiny a údolia.

Venuša Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy. Okolo Slnka obehne raz za 225 dní. Je to najpomalšie rotujúca planéta. Teplota sa pohybuje okolo 440oC .

Zem Jediná planéta, na ktorej vznikol život. Oceány tvoria 71% povrchu Zeme. Zem je teleso s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave.

Mars Pomenovaný podľa rímskeho boha vojny. Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. Nachádza sa tu najväčší vulkán Slnečnej sústavy Olympus Mons s výškou 21 183m.

Jupiter Je pomenovaný po vládcovi rímskych bohov. Je to najväčšia planéta. Jeden obeh okolo Slnka trvá 12 rokov. Okolo Jupitera obieha 61 mesiacov.

Saturn Saturn je po Jupiteri druhá najväčšia planéta. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera). . Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom, (1659).

Urán Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies, ktorý sa zrodil bez otca z matky zeme Gaie Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty

Neptún V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy

Pluto Pluto je väčšinou najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia V súčasnosti sa stále viac presadzuje názor, že Pluto s Charonom nie je regulárnou planétou.

Ostatné telesá slnečnej sústavy Kométy planétky Mesiace Meteoridy

Zem sa pohybuje Zem vykonáva dva základné pohyby: a/ otáča sa okolo vlastnej osi b/ obieha okolo Slnka

Otáčanie Zeme okolo vlastnej osi Zem sa otáča okolo vlastnej osi zo západu na východ Jedno otočenie trvá 23 ho. 56 min. 3 sek. (24 hodín) = jeden deň Otáčanie spôsobuje striedanie dňa a noci

Príslnie 3.1. (perihélium) Obeh Zeme okolo Slnka Jarná rovnodennosť Letný slnovrat Zrýchlený pohyb Slnko Príslnie 3.1. (perihélium) Odslnie 2.7. (afélium) Spomalený pohyb Zimný slnovrat Jesenná rovnodennosť

Obeh Zeme okolo Slnka Jeden obeh trvá 365 dní 5 hodín 48 minút 45,7 sekúnd Zem obieha po elipsovitej dráhe - orbite Zem je k Slnku najbližšie 3.1.a najďalej 2.7. Pohybuje sa proti smeru hodinových ručičiek.

Príčina striedania štyroch ročných období Sklon zemskej osi Zemská os zviera s rovinou obežnej dráhy 66,5ºC Udržuje stále rovnaký smer, približne k Polárke

Letný slnovrat

Zimný slnovrat

Slnovraty Zimný slnovrat je astronomický termín pre okamih, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Kozorožca. Zimný slnovrat nastáva 21. decembra, pričom jeho presný čas sa môže mierne meniť. Letný slnovrat je jav, kedy Slnko vrcholí v nadhlavníku na obratníku Raka. Je pomenovaný podľa ročného obdobia, ktoré spôsobuje na severnej pologuli. Letný slnovrat nastáva 21. júna, kedy je deň na severnej pologuli najdlhší.

Jarná a jesenná rovnodennosť

Rovnodennosť Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih keď, slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo 20. marca a jesenná 23. septembra, pričom ich presný čas sa môže mierne meniť.

Na záver V prezentácií boli použité materiály z týchto webových stránok: www.astroportal.sk www.vesmir.sk