prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. Rod substantív prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

Tézy prednášky Rod ako typ zhody Silné rodové prípony Prirodzený rod úloha silných rodových prípon Prirodzený rod Produktivita prechyľovania Rodovo osihotené pomenovania

... Ako zistiť pohlavie mačky? Položíte na zem a zľahka kopnete do zadočku. Ak sa rozbehla, je to mačka. Ak sa rozbehol -- je to kocúr. -0

Rod ako typ zhody Rod je najcharakteristickejšou kategóriou substantív, ale nemožno ho v úplnosti definovať len v rámci substantív.

Rod ako typ zhody Úlohou rodu je manifestovať slovnodruhové zväzky substantív: s adjektívami, resp. adjektiváliami za novým domom; popri novej ulici; k novému autu so slovesami v préterite pribehol kocúr, pribehla mačka Rod je typ zhody substantív s adjektívami, s adjektiváliami,

Podľa čoho určíme rod? brífing Ikea rogalo editoriál tablet Camea zorbing smartfón

Podľa čoho určíme rod? Brífing-0 Ike-a rogal-o editoriál-0 tablet-0 Came-a zorbing-0 smartfón-0

Silná rodová koncovka vo vývine reči tatík : tatík-om, strom-om, sloník-om, domček-om, motýlik-om, macík-om, televízor-om, banánik-om, šalátik-om, nož-om, most-om, chvost-om, krém-om, mam-a : mam-ou, tetou, Jankou, babou, vežou, vodou, lyžicou, vidličkou, vareškou, zásterou, aut-o : autom, očkom, slnkom, maslom, mäskom, mliečkom, kladivkom, kolieskom, lepidlom, lietadlom, *vypadávatkom

Silné rodové prípony Typické (reprezentatívne) pádové prípony v základnom tvare (N sing.), ktoré má väčšina substantív istého rodu, nazývame silné rodové prípony. Silné rodové prípony: maskulína − nulová prípona (dom-0); feminína − prípona -a (riek-a, ilúzi-a, Ike-a); neutrá − prípony -o, -e, -ie (koles-o, vrec-e, tŕn-ie).

Úloha silných rodových prípon Úlohu silných rodových prípon vidieť: pri preberaní slov z iného jazyka index-0, brífing-0, Bil-a, Ike-a, rogal-o, Edusch-o pri osvojovaní si rodu substantív dieťaťom.

mesto dub mesta duba mestu dubu o meste dube mestom dubom mestá ženy miest-0 žien-0 mestám ženám m mestách ženách mestami ženami

dub duba dubu o dube dubom mesto mestá mesta miest-0 mestu mestám o meste mestách mestom mestami ženy žien-0 ženám o ženách ženami stredný rod leží uprostred maskulín a feminín singulárom sa zbližuje s maskulínami plurálom sa zbližuje s feminínami

Doplňte pomenovania žien bača maratónec lakomec miláčik rojko

Prirodzený rod Sémantické jadro kategórie rodu v slovenčine predstavuje prirodzený rod, t. j. rozlišovanie živých bytostí podľa pohlavia. V slovenčine sa toto rozlišovanie uskutočňuje dvojako: pomocou heteronymných dvojíc (mama − otec, brat − sestra, zať − nevesta), pomocou prechyľovania (klient − klientka).

Produktivita prechyľovania V slovenčine možno hovoriť o takmer absolútnej kategoriálnej produktivite prechyľovania. Feminatívnosť je potenciálnou súčasťou pomenovaní osôb. Realizuje sa, ak vznikne komunikačná potreba (bača − bačovka, maratónec − maratónkyňa, ombudsman − ombudsmanka).

Rodovo osihotené pomenovania Kategóriu prirodzeného rodu nenarúšajú rodovo osihotené pomenovania jedným tvarom podstatného mena sa pomenúvajú obe pohlavia rodovo nediferencované hodnotiace pomenovania (kapacita, miláčik, rojko); rodovo nediferencované všeobecné pomenovania (osoba, človek, bytosť).

záver Rod v slovenčine je konštituovaný takto: formálne: silné rodové koncovky odrazovo: prirodzený rod syntakticky: kategória zhody

Aký rod majú nasledujúce substantíva? obyčaj, srieň, inovať, výzbroj, výstroj pištoľ, garáž, spúšť, Paríž, Břeclav, Chrudim, Postupim

Literatúra Furdík, J.: Gramatický rod a zhoda v slovenčine a maďarčine. In: Z konfrontácie maďarčiny a slovenčiny. Bratislava: SPN 1977, s. 21 − 60. Morfológia slovenského jazyka. Red.: J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo Veda SAV 1966, s. 61− 68. Miko, J.: Rod, číslo a pád podstatných mien. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1962. 192 s.