Regionálne recepty D.Hudžíková 8.A

Regióny Abov Spiš Zemplín Gemer

Abov Obec: Ďurkov – Podlubky Poblubky bola sezónna polievka z čias dozrievania prvej kapusty. I keď sa napríklad v Ďurkove varila pomerne často, nepatrila medzi najvyhľadávanejšie a zvyklo sa hovoriť, že podlubky je jedlo pre chudobných.  Suroviny: - kapustné listy - zemiaky - smotana - mlieko - hladká múka - vajce (môže byť a nemusí, lebo sa hovorilo, že „vajce ľepši predac na jarmoku“) Postup: Spodné listy z mladej kapusty odoberieme, ešte keď je kapusta v zemi tak, aby sme ju nepoškodili a mohla rásť ďalej. Listy umyjeme, nasekáme na drobno a obvaríme. Po uvarení to scedíme, voda sa vyleje.  Smotanu vlejeme do trochy mlieka, môžeme do toho udrieť jedno celé vajce a dosypeme múku. Zmes poriadne vyšľaháme, aby v nej neboli žiadne hrudky. Ak je zmes veľmi hustá, môžeme ju zriediť vodou. Týmto získame tzv. habarku.  Väčšiu časť mlieka prevaríme, odstavíme z ohňa, vlejeme habarku a ešte raz uvedieme do krátkeho varu. Potom dosypeme uvarené nasekané kapustné listy a môžeme podávať s chlebom.

Obec Košický Klečenov- Nálečník Recept je v mnohom podobný iným jedlám zo surových zemiakov, no pridanie údenej šunky a opraženej cibuľke dáva tomuto jedlu typickú chuť, ktorá je vlastná oblasti Košického Klečenova. Suroviny: - surové zemiaky - údená šunka - soľ - mleté čierne korenie - na lyžici masti spenené dve hlávky cibule a osem strúčikov cesnaku - 1 až 2 vajcia - múka  Postup: Surové zemiaky sa nastrúhajú na jemno a zmiešajú s ostatnými prísadami. Údená šunka sa nakrája na drobné kúsky a spenená cibuľa sa nechá trochu vychladnúť. Múky treba pridať málo, len aby cesto držalo pokope. Domáci vravia, že ide o jedlo zo zemiakov, nie z múky. Takto vytvorená masa sa na tenko natrie na masťou vymastený plech/pekáč, vrch sa potrie roztopeným maslom a pečie sa vo vyhriatej rúre do chrumkava a zlatohneda. Ak v kuchyni nemáme práve údenú šunku, môžeme ju nahradiť na kúsky pokrájanými škvarkami. Kvôli vôni a chuti sa pridáva aj za hrsť čerstvej, na drobno nakrájanej majoránky alebo za kávovú lyžičku sušenej. 

Iné recepty Ruskov: Čerstvá bravčovina s kyslou kapustou Slanec: Zajačia polievka Slanská Huta: Polievka na žatvu Zádiel: Barania polievka Veľkonočné recepty: ( mojej babky) Hŕstková polievka Čeregy

Spiš Obec:Gelnica-Bryndzová nátierka Predstava, že sa v minulosti domáce gazdiné zapodievali výrobou rôznych nátierok, je pomerne mylná. Zvyčajne sa bryndza natrela rovno na chlieb, obložila cibuľou a jedlo sa. Výnimkou však bola jar a takzvaná májová bryndza, ktorá sa vnímala ako najchutnejšia. V danom čase bola naviac poruke aj zelená cibuľka. Robiť nátierku však môžete aj z klasickej cibule a bryndze kedykoľvek.  Suroviny: - hrudka masla - hrudka bryndze - (zelená) cibuľka - soľ Cibuľku nakrájame úplne nadrobno a vložíme do misky s hrudkou masla. Poriadne premiešame a postupne pridávame bryndzu. Pomer masla a bryndze je individuálny, niekto má rád nátierku viac maslovú, iný viac bryndzovú. Optimálne by mal byť zachovaný pomer aspoň jedna k jednej. (Dnes sa zvykne pridávať aj pár kvapiek olivového oleja, aby sa dala nátierka vyšľahať do peny.) Po poriadnom premiešaní ochutnáme. Niekedy je dostatočne slaná samotná bryndza a prisoliť netreba. Ak je chuť nevýrazná, pridáme štipku soli a opäť premiešame. (V súčasnosti niekto pridáva aj štipku mletej sladkej papriky.) Natierame na chlieb, zvyčajne sa to zapíjalo čerstvým mliekom.

Obec:Markušovce: Grejzupa Táto polievka bola hotovou lahôdkou a varila sa v čase zabíjačiek. Verilo sa najmä na jej posilňovacie účinky na organizmus, teda podávala sa (ak bolo dostatok mäsa) aj ľuďom, ktorí boli značne vysilení nejakou chorobou. Vraj to vždy pomohlo. V podstate ide o hustý mäsový vývar, ktorý sa robil troma spôsobmi. Jaternicová grejzupa Keď sa po zabíjačke obváral čerstvý surový bôčik a pečeň na výrobu jaterníc, vývar sa zlial a pridala sa doň časť uvareného mäsa. Mäso sa varilo aj niekoľko hodín prikryté minimom vody, aby bol vývar najhustejší. V Markušovciach do hrnca zvykli pri prvom vare doliať aj za hrnček čerstvej bravčovej krvi. Keď sa voda odparila, vždy sa trochu prilialo a nechalo opäť vrieť. Solilo sa a korenilo až nakoniec. 

Iné recepty Gelnica: Bryndzaky Gelnica: Kuľaša alebo dufka Gelnica: Polievka z kyslého mlieka

Zemplín Obec:Čerhov: Fazuľa na husto Nasledujúci recept na hustú fazuľu sa líši od fazuľovej polievky, ktorej prípravu sme opísali pri mapovaní Malej Tŕne najmä tým, že sa do nej pridával cesnak a juška, tiež sa varila na husto, až v nej stála lyžica. Suroviny: - tarkastá fazuľa (za poriadnu hrsť na jedného stravníka) - 1 – 1,5 kg zemiaky - soľ - mletá červená paprika - masť na zápražku - 1 hlávka cibule - 4 – 5 strúčikov cesnaku - šťava z kyslej kapusty (juška) - voda Postup: Fazuľu deň vopred namočíme do studenej vody. Ráno z nej vodu zlejeme, fazuľu vsypeme do hrnca, v ktorom ju budeme variť a pridáme čistú studenú vodu. Vody musí byť toľko, že jej hladina bude na tri prsty nad vrstvou fazule.  Až je fazuľa do polovice uvarená, osolíme ju, pridáme trochu mletého korenia, popučené strúčiky cesnaku a očistené, na menšie kocky nakrájané surové zemiaky. Polievku necháme prevariť a stíšime plyn, alebo stiahneme hrniec na kraj pece. Ďalej sa má variť pomaly, no stále. Medzitým urobíme zápražku z lyžice masti, na drobno pokrájanej cibule a mletej červenej papriky. Papriku prisýpame do nie rozhorúčenej masti, aby nezhorkla. Za stáleho miešania ju trochu opražíme a podlejeme horúcim nálevom z polievkového hrnca. Kým ju však nalejeme do hrnca, popučíme (na hrubšie rozmixujeme) fazuľu a zemiaky. Potom nalejeme zápražku a necháme raz prejsť varom spolu so šťavou z kyslej kapusty. Tej pridáme toľko, ako kyslastú hustú fazuľu máme radi. Takto pripravené jedlo sa podávalo s chlebom.

Obec:Krásnovce: Bandurky na kvašno s fazuľu Tradičné suroviny zemiaky a kyslú kapustu, mali v komore všetky rodiny. Tvorili základ bežného jedla chudobných i tých majetnejších. Gazdinky rady bežnú stravu spestrovali malými obmenami. V tomto recepte pridali fazuľu.  Suroviny: - zemiaky - fazuľa - kyslá smotana - vajce - hladká múka - cibuľa - bobkový list - soľ - maslo - červená paprika Fazuľu preberieme a na niekoľko hodín, najlepšie cez noc, namočíme. Potom ju uvaríme v čistej vode takmer do mäkka. Pridáme očistené zemiaky nakrájané na kocky, bobkový list, soľ a spolu povaríme kým zemiaky a fazuľa nezmäknú. Nakoniec zahustíme smotanou, v ktorej sme rozmiešali vajce a hladkú múku. Pridáme zápražku pripravenú z cibule popraženej na masle, múky a červenej papriky.

Iné Recepty: Čerhov: Jablčník Choňkovce: Jucha Lastomír: Plnené zemiakové karbonátky Malá Tŕňa: Fazuľová polievka (paszuj leves)

Gemer Obec:Hrhov: Halászlé Halászlé je azda najznámejšia polievka maďarskej kuchyne. Toto obľúbené jedlo však v minulosti nebolo až natoľko rozšírené, ako je tomu dnes. Problémom boli najmä suroviny, pretože mäso rýb rýchlo podlieha skaze a ľudia nemali toľko času rybárčiť. I keď sa za najlepšiu rybu na halászlé považuje kapor, prípadne kombinácia viacerých rybích druhov, v minulosti sa varila z toho, čo sa podarilo chytiť. V blízkosti Hrhova tečie rieka Turňa, kde žili najmä pstruhy.  Recept má mnoho variant, ktoré sa líšia najmä množstvom pridávaných surovín. Všeobecne platilo, že čím viac mäsa, tým lepšia chuť.  Mimoriadne dôležité je najmä správne dávkovanie korenín, čo je opäť individuálne podľa gusta stravníka, takže v každej rodine sa to robilo trochu inak. Vždy to však bolo halászlé.

Obec:Hrhov: Hovädzí jazyk z polievky Hovädzina v minulosti nepatrila medzi bežné pokrmy na vidieku. Kravy sa chovali najmä na mlieko, volky ťahali vozy a pluhy. Keď mal niekto kravu na mäso, zvyčajne ju predal na bitúnok. Vyhľadávanou pochúťkou bol však hovädzí jazyk. Ten sa niekedy údil ako šunka, alebo sa jedol čerstvý a varený, pričom popri uvarenom jazyku ešte vznikla polievka. Suroviny: -         1 až 2 hovädzie jazyky -         2 zelery -         2 až 3 mrkvy -         1 až 2 petržleny -         3 až 5 gramov zemiakov  -         1 cibuľa -         voda -         soľ  -         horčica   Postup: Pred spracovaním jazyk poriadne umyjeme, môžeme na to použiť jemnú kefku. Do hrnca s vodou vložíme celý jazyk. Zeler, mrkvu, petržlen a cibuľu pokrájame na drobné kúsky a prisypeme do vody. Všetko dáme variť aspoň na dve, lepšie na tri hodiny. Približne pol hodiny pred ukončením varenia pridáme nakrájané zemiaky. Po odstavení z ohňa jazyk vyberieme a vložíme do studenej vody. Tým síce stratí svoju teplotu, ale je to dôležité, pretože ešte pred podávaním ho musíme očistiť – zlúpať jeho kožu. Tá sa inak lúpe ťažšie, schladenie v studenej vode to výrazne zjednoduší. Olúpaný jazyk pokrájame na plátky a podávame s cibuľou alebo horčicou. Vznikne nám aj chutná polievka.

Iné Recepty: Viacej receptov TU Hrhov: Cigánska gója Hrhov, okres Rožňava: Gója patrí medzi tradičné jedlá, ktoré si v minulosti robievali najmä Rómovia. Sú to vlastne jaternice bez mäsa, ktoré nahrádzajú zemiaky. To, čo bolo kedysi jedlo chudobných, dnes môže pre turistov predstavovať zaujímavú miestnu špecialitu. Škoda len, že góju neponúka žiadna reštaurácia. Rozšírená pritom bola nielen na Gemeri, ale takmer na celom Slovensku.  Viacej receptov TU

Ďakujem za pozornosť