Prírodné látky Lipidy.

Prezentace na téma: "Prírodné látky Lipidy."— Transkript prezentace:

1 Prírodné látky Lipidy

2 Vlastnosti a význam tukov
Tuky sú tuhé látky, pretože ich mastné kyseliny neobsahujú (alebo len veľmi málo) dvojité väzby. Čím je obsah dvojitých väzieb vo zvyškoch mastných kyselín vyšší, klesá u nich teplota topenia, a vtedy sú to kvapalné oleje. Čisté tuky sú bezfarebné látky bez chuti a zápachu. Nevýhodou nenasýtených karboxylových kyselín je, že na vzduchu sa dvojité väzby oxidujú kyslíkom, dlhé reťazce sa štiepia na nižšie aldehydy a ketóny, ktoré zapáchajú. Tento proces sa nazýva žltnutie alebo starnutie lipidov. Účinnou ochranou pred starnutím je stužovanie tukov.

3 Stužovanie tukov Katalytickou hydrogenáciou sa z olejov môžu pripraviť tuhé látky – stužovanie tukov. Reakcia prebieha pod tlakom, pôsobením vodíka a za prítomnosti práškového niklu ako katalyzátora. Nastáva adícia vodíka na dvojité väzby nenasýtených karboxylových kyselín, pričom sa premieňajú na nasýtené kyseliny. Stužené tuky majú v porovnaní s olejmi niektoré výhodnejšie vlastnosti : sú stálejšie proti žltnutiu, nemajú nepríjemný zápach, ktorý majú niektoré oleje.

4 Nenasýtené karboxylové kyseliny sa ale musia nachádzať v potrave, lebo ľudský organizmus nie je schopný ich syntetizovať. Takéto látky nazývame esenciálne (nevyhnutné). Preto obsah nenasýtených karboxylových kyselín rastlinných tukov (olejov) je meradlom ich biologickej hodnoty.

5 Hydrolýza tukov, mydlá Hydrolýzou acylglycerolov sa štiepi esterová väzba, pričom sa uvoľnujú molekuly karboxylových kyselín a glycerol. Hydrolýzu možno uskutočniť pomocou silných minerálnych kyselín (1) aj alkalických hydroxidou (2). Pôsobením hyroxidu sodného NaOH alebo draselného KOH na acylglyceroly vnikajú mydlá. Preto sa alkalická hydrolýza nazýva zmydeľňovanie.

6 Mydlá Mydlá sú sodné alebo draselné soli vyšších karboxylových kyselín. Hydrolýzou s NaOH dostaneme tzv. suché sodné mydlá (tuhé) – používajú sa ako čistiace alebo pracie prostriedky. Hydrolýzou s KOH dostaneme - mazľavé draselné mydlá – používajú sa na prípravu dezinfekčných prostriedkov.

7 rozpustenie tuku micela v roztoku mydla

8 Vosky Druhá skupina jednoduchých lipidov sú vosky.
Sú to estery vyšších karboxylových kyselín a vyšších jednosýtnych alkoholov, najčastejšie týchto : sú nepolárne a chemicky stabilné látky vosky sa vyskytujú v živočíšnych a rastlinných bunkách v rastlinách tvoria ochranné povlaky a chránia rastlinu pred vysychaním, nachádzajú sa najmä v tropických rastlinách u živočíchov sa vyskytujú vo vlasoch, vlne a v kožušine v živote zo živočíšnych voskov sa používa najmä včelí vosk a lanolín = vosk z ovčej vlny ( krémy v kozmetike obsahujú v hojnej miere lanolín ) cetylalkohol C16 H33 OH stearylalkohol C18 H37 OH myricylalkohol C30 H61 OH

9 Zložité lipidy Od jednoduchých lipidov s líšia tým, že v molekule majú okrem karboxylovej kyseliny a alkoholu ešte ďaľšiu zložku: Fosfolipidy – obsahujú estericky viazanú kyselinu fosforečnú, Glykolipidy – majú sacharidovú zložku – glukózu alebo galaktózu Môžu obsahovať aj ďalšie zložky: kolamín, cholín, aminokyselinu serín

10 Fosfolipidy - nazývajú sa tiež fosfatidy
sú estery glycerolu alebo sfingozínu s mastnými kyselinami vo svojej molekule obsahujú alkohol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogenfosforečnú a ďalšie zložky ako napr. aminokyselinu serín, alebo aminoalkoholy etanolamín a cholín ( teda obsahujú polárnu časť ) serín : CH2 – CH – COOH OH NH2 etanolamín CH2 – CH2 OH NH2 etanolamín = kolamín obsahujú aj fosfoesterovú väzbu

11 Štruktúra fosfolipidu (fosfatidicholín)

12 Glykolipidy : - majú vo svojej molekule okrem alkoholu a mastnej kyseliny aj sacharidovú zložku, najčastejšie glukózu a galaktózu ( chemicky tieto cukry patria medzi aldohexózy ) glykolipidy na rozdiel od fosfolipidov neobsahujú kyselinu trihydrogenfosforečnú, miesto nej obsahujú sacharidovú zložku vyskytujú sa v slezine, bunkových membránach, pečeni, ľadvinách a v žĺtku veľké množstvo sa nachádza v plodoch sóje. glukóza galaktóza

13 Vlastnosti a význam Vyskytujú sa vo všetkých rastlinných aj živočíšnych bunkách, najmä v biologicky najaktívnejších tkanivách a orgánoch – v mozgu, v mieche, v srdci. Sú dôležitou zložkou bunkových membrán – zabezpečujú heterogénnosť prostredia v bunke. Molekuly zložitých lipidov majú polárnu (hydrofilnú) aj nepolárnu (hydrofóbnu – lipoidnú) časť.

14 Ďakujem za pozornosť Vypracovala : Katarína Krchňáková