Psychológia športu Mgr. Katarína Jurgová Tréneri III triedy

Prezentace na téma: "Psychológia športu Mgr. Katarína Jurgová Tréneri III triedy"— Transkript prezentace:

1 Psychológia športu Mgr. Katarína Jurgová Tréneri III triedy
mali by poznať informatívne všetky oblasti psychológie športu, ako a kedy sa poznatky dajú využiť poznať pojmy a definíce preto by mali vedieť odpovedať na otázky v závere každej kapitoly Tréneri II. triedy mali by ísť hlbšie do jednotlivých oblastí vedieť uvádzať príklady k jednotlivým oblastiam vedieť o psychologických veciach diskutovať Tréneri I. triedy: mali by vedieť psychologické veci používať v každodennej rutine mali by si vedieť poradiť v zložitých a ťažkých prípadoch a situáciách preto nielen samoštúdium ale aj vypracovanie štúdie/ prípadu

2 Psychológia športu - história
1879 – Vilhelm Wundt 1. psychodiagnostické laboratórium 1896 – obnovenie tradície novovekých OH (Baron Pierre de Cubertin) 1898 – Norman Triplett – 1. pokus v Soc. Ps a v Ps športu („sociálna facilitácia“) Psychológia bola v spoločnosti vždy v rôznych formách. Ako súčasť náboženstva, filozofie, lekárskej vedy, fyzikálneho výskumu a pod. Cieľom vždy bola snaha vysvetliť konanie človeka. Šporotová psychológia sa sformovala ako aplikovaná disciplína vznikom ISSP (Feruccio Antonelli) Význam čsl. psychológie najmä v osobnosti prof. Vaněka, oficiálny člen výpravy na LOH 1968 v Mexiku FEPSAC založený vo Vitteli 1969, prof .Macák viceprezident SŠPS založená po 10. kongrese v Prahe 1999, má v súčasnosti ca 20 členov Slovenská tradícia vychádza z čsl. – kedy boli tabuľkové miesta na SVŠ, ŠŠ a Duklách. LOH Atémy 2004 – spolupráca s kanoistami, džudistami a strelcami – najúspešnejšie športy 2 2

3 Psychológia športu - história
1925 – Coleman Griffith – 1. športové výskumné laboratórium („zakladateľ PsTvŠ“) 1986 – USA – Ps.športu ako samostatný odbor Ps. (Americká psychologická spoločnosť) Psychológia bola v spoločnosti vždy v rôznych formách. Ako súčasť náboženstva, filozofie, lekárskej vedy, fyzikálneho výskumu a pod. Cieľom vždy bola snaha vysvetliť konanie človeka. Šporotová psychológia sa sformovala ako aplikovaná disciplína vznikom ISSP (Feruccio Antonelli) Význam čsl. psychológie najmä v osobnosti prof. Vaněka, oficiálny člen výpravy na LOH 1968 v Mexiku FEPSAC založený vo Vitteli 1969, prof .Macák viceprezident SŠPS založená po 10. kongrese v Prahe 1999, má v súčasnosti ca 20 členov Slovenská tradícia vychádza z čsl. – kedy boli tabuľkové miesta na SVŠ, ŠŠ a Duklách. LOH Atémy 2004 – spolupráca s kanoistami, džudistami a strelcami – najúspešnejšie športy 3 3

4 Psychológia športu - história
ISSP (1965) (International Society of Sport psychology) – kongresy, časopisy, networking FEPSAC (1969) 24 krajín, kongresy, časopisy, networking SŠPS (2000) kolektívne členstvo vo FEPSAC Psychológia bola v spoločnosti vždy v rôznych formách. Ako súčasť náboženstva, filozofie, lekárskej vedy, fyzikálneho výskumu a pod. Cieľom vždy bola snaha vysvetliť konanie človeka. Šporotová psychológia sa sformovala ako aplikovaná disciplína vznikom ISSP (Feruccio Antonelli) Význam čsl. psychológie najmä v osobnosti prof. Vaněka, oficiálny člen výpravy na LOH 1968 v Mexiku FEPSAC založený vo Vitteli 1969, prof .Macák viceprezident SŠPS založená po 10. kongrese v Prahe 1999, má v súčasnosti ca 20 členov Slovenská tradícia vychádza z čsl. – kedy boli tabuľkové miesta na SVŠ, ŠŠ a Duklách. LOH Atémy 2004 – spolupráca s kanoistami, džudistami a strelcami – najúspešnejšie športy

5 Témy športovej psychológie
osobnosť športovca osobnosť trénera výkonová motivácia komunikácia myslenie v športe kaučovanie emócie v športe tímový šport koncentrácia v športe psychológia tréningu predštartová príprava psychická regenerácia psychika v súťaži mentálny tréning (PST)

6 Kedy využiť psychológiu v športe?
športovec podáva horšie výkony v súťaži než na tréningu dlhodobý pokles formy alebo časté zranenia športovec si neverí v súťaži nedokáže sa poriadne sústrediť nezvláda svoje emócie (napríklad strach alebo hnev) komunikačné problémy vo vzťahu tréner-športovec nevhodný prístup rodičov Podiel významu psychiky rastie ak: - je súťaž vyrovnaná - súperi sa dobre poznajú výkon prebieh pod veľkým tlakom (vnútorné alebo vonkajšie očakávania) ak do hry vstupujú neočakávané faktory a zmeny (napr časté prerušenia) Do psychologickej práce by mali byť spravidla zahrnutí aj tréneri, pretože: majú najväčší vplyv na svojho zverenca niektoré psychologické úlohy dokážu sami zvládnuť z psychologickej spolupráce sa môžu mnoho naučiť Podľa nášho prieskumu 110 prevažne profesionálnych trénerov je podieľ psychiky na výkone od 20-90% (priemer 57,5%) väčšina opýtaných trénerov už nejako spolupracovala s psychológmi a táto spolupráca bola hodnotená zväčša ako úspešná (61%) alebo čiastočne úspešná (29%) obvykle išlo o krátkodobú spoluprácu, hlavnou prekážkou je neustále cestovanie na súťaže, turnaje a sústredenia 85% trénerov žiadalo systematickejší kontakt s psychológom

7 Štruktúra osobnosti Model osobnosti (Martens) sociálne role
prirodzené prejavy Okolo 50 defincií osobnosti Pre šport vhodná definícia podľa Martensa, rozdelenie osobnosti na 3 vrstvy Osobnosť športovca je špecifická, nie je typická pre normálneho človeka. Ego-orientácia vychádza z podstaty vrcholového športu – plné zameranie na seba. pre trénerov II. triedy Poznať obranné mechanizmy ego-orientácie (projekcia, racionalizácia, bagatelizácia, vytesnenie, prenos a proti-prenos) Poznať problémové typy: nechce trénovať, náchylný na zranenie, uzavretý, egocentrický, depresívny, nevie víťaziť Pravidelná práca na sebe je nevyhnutná – vedieť zaujať odstup a zhodnotiť svoju prácu, hľadať cestu ďalej to nie je len tréningový plán... (denník trénera) Systém práce: a) intuitívny typ b) plánovitý typ Štýl a komunikácia: a) permisívny, demokratický b) direktívny, autoritatívny pre I. triedu Uviesť aspoň jeden typ problémového športovca a navrhnúť spôsob ako ho zvládať jadro osobnosti

8 Osobnosť v športe Osobnosť športovca Osobnosť trénera
zvýšená ego - orientácia udržiavanie sebadôvery (obranné mechanizmy) problémové druhy správania v športe (typológia) Osobnosť trénera optimálne vlastnosti pre trénerskú prácu sústavná systematická práca na sebe Okolo 50 defincií osobnosti,. Pre šport vhodná definícia podľa Martensa, ktorý rozdeľuje osobnosť na 3 vrstvy (viď slide) Osobnosť vrcholového športovca je špecifická, nie je typická pre normálneho človeka. Prevažuje ego-orientácia, zameranie na seba, čo vychádza z podstaty vrcholového športu. pre trénerov II. triedy Pravidelná práca na sebe je nevyhnutná – vedieť zaujať odstup a zhodnotiť svoju prácu, hľadať cestu ďalej to nie je len tréningový plán... (denník trénera) Systém práce: a) intuitívny typ b) plánovitý typ Štýl a komunikácia: a) permisívny, demokratický b) direktívny, autoritatívny pre I. triedu Uviesť aspoň jeden typ problémového športovca a navrhnúť spôsob ako ho zvládať

9 Typológie osobnosti a výkon
stabilita sangvinik: rýchly, silný, vyrovnaný otvorený rýchly nábeh, dlhá špička rýchlo regeneruje flegmatik: pomalý, vyrovnaný, silný uzavretý pomalý nábeh, dlhá špička pomaly regeneruje sangvinik flegmatik extraverzia introverzia cholerik: rýchly, silný, nevyrovnaný otvorený rýchly nábeh, krátka špička rýchlo regeneruje melancholik: pomalý, nevyrovnaný, slabý uzavretý pomalý nábeh, krátka špička pomaly regeneruje všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) cholerik melancholik labilita Galénos, Hippokrates, Eysenck

10 Typológie osobnosti a výkon
sangvinik – vyznačuje sa silou, vyrovnanosťou a pohyblivosťou procesov vyššej nervovej činnosti, je primerane živý a dráždivý, citové stavy vznikajú u neho rýchlo a ľahko, cholerik – vyznačuje sa silnými citovými reakciami so zníženou schopnosťou tlmiť ich, je charakteristický nevyrovnanosťou vzruchu a útlmu, s prevládajúcim vzruchom, flegmatik – vyznačuje sa pomaly vznikajúcimi a navonok málo prejavujúcimi sa citmi, je to typ silný, vyrovnaný, ale málo pohyblivý, melancholik – vyznačuje sa pomalým priebehom citov, ktoré však majú značnú intenzitu a trvajú dlho, procesy vzruchu a útlmu prebiehajú slabo. všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) Všeobecná charakteristika... 10 10

11 Typológie osobnosti a výkon
všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) Neuropsychologický model aktivačného ohlasu – L. Sabol 11 11

12 Typológie osobnosti a výkon
sangvinik – potrebuje poriadnu záťaž na vyvolanie ohlasu organizmu, regeneračná fáza je krátka a krátke je aj pôsobenie superkompenzačného efektu, cholerik – stačí malá tréningová záťaž, napätie rýchlo vybehne, ale rýchlo sa vracia dolu, stačí krátka regeneračná fáza a už sa dostavuje krátky superkompenzačný efekt. Tento typ je vhodný pre viacfázový, nie príliš intenzívny tréning, flegmatik – potrebuje na vyvolanie ohlasu masívnu tréningovú záťaž, dlhú regeneráciu a takisto superkompenzačný efekt trvá dlhšie. Psychologicky sa títo športovci prejavujú ako ťažkopádni, mávajú prívlastok „drevorubači“, viacfázový tréning u nich vyvoláva výrazný vzostup výkonnosti, ich výhodou je, že lepšie znášajú tréningovú monotóniu. melancholik – nepotrebuje veľkú tréningovú záťaž, naopak potrebuje dlhú regeneráciu a superkompenzačný efekt je tu veľmi dlhý. Sú to citliví, elegantní športovci, nepotrebujú veľa trénovať. všetci tréneri: súvislosť povahy a prejavov v športe zaťaženie v tréningu zapracovanie do výkonu reagovanie v záťaži regenerácia typológia a psychodynamický model osobnosti v športe (Sabol) Individualizácia tréningovej záťaže – superkompenzácia... 12 12

13 Typológie osobnosti a výkon
somatotonik na záťaž reaguje typicky svalovým napätím a nadmerným úsilím (príliš tlačí na pílu) somatotonik cerebrotonik na záťaž reaguje typicky myšlienkovým chaosom a dezorientáciou (chaos v hlave) viscerotonik na záťaž reaguje typicky pasivitou a zažívacími ťažkosťami (bolí ma brucho, a pod) cerebrotonik viscerotonik tréneri II. a I. triedy: osobnostné črty podľa telesnej konštitúcie spôsob reagovana v záťaži reagovanie na stres „svalmi“ reagovanie „hlavou“ reagovanie „vnútorne“ podobné je to pre typy atletický, astenický, pyknický Kretschmer

14 Motivácia Motivácia je proces usmerňovania, udržiavania a energetizácie správania, ktorý vychádza primárne z biologických zdrojov. Motív je pohnútka alebo príčina ľudskej činnosti a konania a je zameraný na uspokojenie určitej potreby. Má cieľ, intenzitu a trvalosť a pramení z vedomých a podvedomých podnetov. Hartl a Hartlová

15 Zložky motivácie potreby hodnoty postoje
systém presvedčení (belief-system) motivácia a pozitívne myslenie (bojovať „proti“ a bojovať „za“) všetci tréneri: - čo je hodnotový systém (viac prostredie) význam rodiny a prostredia potreby (viac genetiky, je to individuálne) hierarchia potrieb (Maslowova pyramída) fyziologické bezpečia lásky a spolunáležitosti ocenenia a vlastnej hodnoty sebarealizácie poznania vyššie humánne (estetické, mravné a pod) systém presvedčení (potrieb a hodnôt) je „dopravným prostriedkom“ motivácie človeka pozitívna a negatívna motivácia

16 Maslowova pyramída potrieb
seba- realizácia p. sebaúcty potreba rešpektu potreba príslušnosti všetci tréneri: - čo je hodnotový systém (viac prostredie) význam rodiny a prostredia potreby (viac genetiky, je to individuálne) hierarchia potrieb (Maslowova pyramída) fyziologické bezpečia lásky a spolunáležitosti ocenenia a vlastnej hodnoty sebarealizácie poznania vyššie humánne (estetické, mravné a pod) systém presvedčení (potrieb a hodnôt) je „dopravným prostriedkom“ motivácie človeka pozitívna a negatívna motivácia potreba bezpečia potreba indiv. prežitia (jedlo a pitie) Abraham Maslow

17 Špecifické potreby v športe
potreba súťaženia potreba sebazdokonaľovania potreba sebaprekonávania potreba životného štýlu potreba napätia a tlaku p. zvýraznenia sexuality potreba predvádzať sa potreba nezávislosti a individuality p. byť členom družstva potreba osobného statusu všetci tréneri: - čo je hodnotový systém (viac prostredie) význam rodiny a prostredia potreby (viac genetiky, je to individuálne) hierarchia potrieb (Maslowova pyramída) fyziologické bezpečia lásky a spolunáležitosti ocenenia a vlastnej hodnoty sebarealizácie poznania vyššie humánne (estetické, mravné a pod) systém presvedčení (potrieb a hodnôt) je „dopravným prostriedkom“ motivácie človeka pozitívna a negatívna motivácia Gauron, 1984

18 Odporúčania začínajúcim trénerom (1)
začať pracovať pod skúseným trénerom naučiť sa pracovať tímovo viesť si trénerský denník spolupracovať primerane s rodičmi určiť rozsah práce a stanoviť ciele (pracovná zmluva) oddeliť sa od „psychiky pretekára“ spoznať typ športovca Len tréneri III triedy:

19 Odporúčania začínajúcim trénerom (2)
primerane motivovať seba a svojich zverencov správne komunikovať pozitívne myslieť ostať so športovcom po prehre neustále sa učiť a zdokonaľovať byť trpezlivý poznať možnosti využitia príbuzných odborov zdokonaľovať sa v „trénerskej psychológii“