Skladobná rovina jazyka

Prezentace na téma: "Skladobná rovina jazyka"— Transkript prezentace:

1 Skladobná rovina jazyka
Syntax

2 Syntaktická rovina jazyka
Prostriedky a pravidlá , prostredníctvom ktorých sa realizuje spájanie slov- skladanie do slovných spojení, viet a textov Jazykovedná disciplína pre sklady a vety = syntax, pre spájanie viet do textov = nadvetná/ textová syntax Základné jednotky: vetný člen,sklad(syntagma) Veta, súvetie polovetná konštrukcia a text

3 Vetný člen Slovo vo vete, ktoré vstupuje do vzťahu s inými slovami vo vete a vytvára s nimi sklad – syntagmu Syntagma je významová a gramatická jednotka, vstupovať do nej teda môžu len plnovýznamové slová !! Citoslovcia môžu byť v špeciálnych prípadoch vetným členom: prísudkom, podmetom, predmetom Neplnovýznamové slová majú významo pre celkový význam vety

4 Rozdelenie vetných členov
Základné: v dvojčlennej vete prísudok- slovesný, neslovesný (menný, slovesno-menný, citoslovný) Podmet- vyjadrený, nevyjadrený v jednočlennej vete: * Vetný základ: slovesný / neslovesný

5 Rozdelenie vetných členov
Rozvíjajúce vetné členy: 3. predmet: priamy (bez predložky v A), nepriamy 4. Príslovkové určenie: M,Č,S,P 5. prívlastok: zhodný, nezhodný 6. Doplnok: podmetový, predmetový ( píšeme ho vo vete bez čiarky, odpovedá na otázku: Aký je/čo robí, keď sa deje hlavný dej vety) 7. prístavok: vysvetľovací, zužovací, zhrňujúci

6 Sklad- syntagma Najjednoduchšia syntaktická konštrukcia
Spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, sú obsahovo a gramaticky zviazané Za sklady nepovažujemeobsahovo nezmyselné slovné spojenia Každú vetu možno rozčleniť na sklady

7 Významová a gramatická stránka skladu
Významová: slová v skladoch sú spojené významom, rozlišujeme  prisudzovací ( podmet- prísudok), určovací ( nadradený a podradený vetný člen), priraďovací ( dva rovnocenné vedľajšie vetné členy) Gramatická- čím sú slová zviazané po gramatickej stránke  ZHODA (podmet-prísudok, podst. meno a zhodný prívlastok), VÄZBA (nadrad. a podrad. Vetný člen, určený je len pád), PRIMKÝNANIE (subst. – nezh.prívlastok, sloveso a prísl. určenie, viacnás. vetný člen, subst.- sloveso a doplnok.

8 Veta a delenie viet Základná jednotka komunikácie, vyjadruje ucelenú myšlienku, zvukovo a gramaticky usporiadaný celok Delenie podľa: Zloženia: jednoduchá ( holá/rozvitá)/ súvetie Členitosti:jednočlenná(slovesná/neslovesná)/ dvojčlenná (úplná/neúplná); súvetie: priraďovacie/podraďovacie Obsahu/ modálnosti: oznamovacia, rozkazovacia, opytovacia (zisťovacia, doplňovacia), želacia

9 Modálnosť výpovede V každej vete okrem vecného je obsahu vyjadrený aj vzťah autora k platnosti výpovede, osobné stanovisko modálnosť výpovede Postojová- základná, viaže sa na celú vetu, vyjadruje sa gramaticky a intonáciou (nezainteresované konštatovanie, otázka, výzva, podnet, želanie= všetky typy viet podľa modálnosti) Istotná- istota, pochybnosť o celej vete alebo jej časti Vôľová- možnosť al. nevyhnutnosť deja- modálne slovesá musieť, chcieť, môcť, smieť, mať, al. príslovkami možno, hodno, netreba...

10 Súvetia Jednoduché (min. 2 prísudky)/ zložené (3 a viac prísudkov)
Priraďovacie: 2 rovnocenné vety: zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie, dôvodové, dôsledkové Podraďovacie: spojenie hlavnej a vedľ. Vety, ktorá nahrádza vetný člen: VV- prísudková, podmetová, prívlastková, predmetová, príslovková, doplnková

11 Slovosled V slovenčine môže byť usporiadanie slov vo vete variabilné, no nie je celkom voľné Uplatňujú sa 3 činitele: Významový činiteľ Gramatický rytmický Na rozdiel napr. od nemčiny a angličtiny, kde je slovosled pevný, gramatický

12 1. významový činiteľ Základný slovosledný činiteľ v SJ
Poradím slov sa odstupňuje ich význam / na začiatku menej dôležité, na konci najdôležitejšie/ Opiera sa o kontext  kontextový činiteľ Začiatok- východisko, koniec- jadro výpovede Východisko- tá časť, ktorá nadväzuje na predchádzajúcu výpoveď Jadro- nová informácia Medzi východiskom a jadrom- tranzitná časť Poradie môže byť objektívne V-J / subjektívne J-V

13 2. gramatický činiteľ Určuje dodržiavanie niektorých pravidiel radenia slov vo vete/ vetnom sklade Vnútri slovenskej vety je ustálená najmä poloha zhodného prívlastku a nadradeného podstatného mena v určovacom sklade Narušenie tohto poradia- za štylisticky príznakové- v umeleckom texte- zaplače stonom tichým - v náučnom texte bezpríznakovo v odborných termínoch- kyselina sírová

14 3. Rytmický činiteľ Uplatňuje sa pri polohe príkloniek
Sú to slová bez vlastného prízvuku, ktoré nasledujú za slovom s prízvukom- tvoria jeden zvukový celok Krátke tvary zámen- mi, ma,mu, si, ma, ťa, ho, sa; a tvary pom. slovesa byť Iba ak ich chceme zdôrazniť- dopredu – ale dlhý tvar Ak je vo vete viac príkloniek- sú pohromade

15 Odchýlky od vetnej stavby expresívne syntaktické konštrukcie
V spontánnych ústnych prejavoch, pre rýchlosť, pre nedostatok času spracovať myšlienku do slov Sú expresívne – majú narušenú pravidelnú vetnú štruktúru V hovorovej reči, umeleckých textoch, vo vecných textoch len ELIPSA Apoziopéza- nedokončená výpoveď, elipsa- výpustka, vytýčený vetný člen, pripojený vetný člen, parentéza- vsuvka

16 Elipsa Neúplná výpoveď , vzniká vypustením niektorej časti výpovede- známej z kontextu alebo zo situácie: Mne kofolu. Dva do Popradu. – situačná elipsa Na výber sú tri druhy jedál. Z nich si môžeme vybrať. – kontextová elipsa

17 Parentéza- vsuvka Vyjadruje autorov postoj k obsahu výpovede, spresňuje Prerušuje súvislý prúd reči, jej prítomnosť nie je nevyhnutná, je to vlastne akýsi sprievodný komentár Vyčlenená pomlčkami , čiarkami / pauzou, melódiou a tempom/ Ty si, ako vidím, už rozhodnutá.

18 Polovetné konštrukcie
Prechodné tvary medzi jednoduchou vetou a súvetím Majú nevyjadrený (skrytý) prisudzovací sklad Využívajú sa v nich neurčité slovesné tvary (prechodník, príčastie, neurčitok), plnia funkciu doplnku, voľného prívlastku alebo príslovkového určenia V jednej časti zmeníme určitý slovesný tvar za neurčitý

19 Polovetné konštrukcie
Chodil po izbe a pospevoval si.  Chodil po izbe spievajúc. ( prechodník) Žiaci, ktorí ovládajú pravopis, sa neboja diktátov. Žiaci ovládajúci pravopis sa neboja diktátov. ( činné príčastie prítomné) Išli sme na ples, aby sme sa zabavili. Išli sme na ples zabaviť sa. (neurčitok)