prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

Prezentace na téma: "prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc."— Transkript prezentace:

1 prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.
Rod substantív prof. PaedDr. Jana Kesselová, CSc.

2 Tézy prednášky Rod ako typ zhody Silné rodové prípony Prirodzený rod
úloha silných rodových prípon Prirodzený rod Produktivita prechyľovania Rodovo osihotené pomenovania

3 ... Ako zistiť pohlavie mačky?
Položíte na zem a zľahka kopnete do zadočku. Ak sa rozbehla, je to mačka. Ak sa rozbehol je to kocúr. -0

4 Rod ako typ zhody Rod je najcharakteristickejšou kategóriou substantív, ale nemožno ho v úplnosti definovať len v rámci substantív.

5 Rod ako typ zhody Úlohou rodu je manifestovať slovnodruhové zväzky substantív: s adjektívami, resp. adjektiváliami za novým domom; popri novej ulici; k novému autu so slovesami v préterite pribehol kocúr, pribehla mačka Rod je typ zhody substantív s adjektívami, s adjektiváliami,

6 Podľa čoho určíme rod? brífing Ikea rogalo editoriál tablet Camea
zorbing smartfón

7 Podľa čoho určíme rod? Brífing-0 Ike-a rogal-o editoriál-0 tablet-0
Came-a zorbing-0 smartfón-0

8 Silná rodová koncovka vo vývine reči
tatík : tatík-om, strom-om, sloník-om, domček-om, motýlik-om, macík-om, televízor-om, banánik-om, šalátik-om, nož-om, most-om, chvost-om, krém-om, mam-a : mam-ou, tetou, Jankou, babou, vežou, vodou, lyžicou, vidličkou, vareškou, zásterou, aut-o : autom, očkom, slnkom, maslom, mäskom, mliečkom, kladivkom, kolieskom, lepidlom, lietadlom, *vypadávatkom

9 Silné rodové prípony Typické (reprezentatívne) pádové prípony v základnom tvare (N sing.), ktoré má väčšina substantív istého rodu, nazývame silné rodové prípony. Silné rodové prípony: maskulína − nulová prípona (dom-0); feminína − prípona -a (riek-a, ilúzi-a, Ike-a); neutrá − prípony -o, -e, -ie (koles-o, vrec-e, tŕn-ie).

10 Úloha silných rodových prípon
Úlohu silných rodových prípon vidieť: pri preberaní slov z iného jazyka index-0, brífing-0, Bil-a, Ike-a, rogal-o, Edusch-o pri osvojovaní si rodu substantív dieťaťom.

11 mesto dub mesta duba mestu dubu o meste dube mestom dubom mestá ženy miest-0 žien-0 mestám ženám m mestách ženách mestami ženami

12 dub duba dubu o dube dubom mesto mestá mesta miest-0 mestu mestám
o meste mestách mestom mestami ženy žien-0 ženám o ženách ženami stredný rod leží uprostred maskulín a feminín singulárom sa zbližuje s maskulínami plurálom sa zbližuje s feminínami

13 Doplňte pomenovania žien
bača maratónec lakomec miláčik rojko

14 Prirodzený rod Sémantické jadro kategórie rodu v slovenčine predstavuje prirodzený rod, t. j. rozlišovanie živých bytostí podľa pohlavia. V slovenčine sa toto rozlišovanie uskutočňuje dvojako: pomocou heteronymných dvojíc (mama − otec, brat − sestra, zať − nevesta), pomocou prechyľovania (klient − klientka).

15 Produktivita prechyľovania
V slovenčine možno hovoriť o takmer absolútnej kategoriálnej produktivite prechyľovania. Feminatívnosť je potenciálnou súčasťou pomenovaní osôb. Realizuje sa, ak vznikne komunikačná potreba (bača − bačovka, maratónec − maratónkyňa, ombudsman − ombudsmanka).

16 Rodovo osihotené pomenovania
Kategóriu prirodzeného rodu nenarúšajú rodovo osihotené pomenovania jedným tvarom podstatného mena sa pomenúvajú obe pohlavia rodovo nediferencované hodnotiace pomenovania (kapacita, miláčik, rojko); rodovo nediferencované všeobecné pomenovania (osoba, človek, bytosť).

17 záver Rod v slovenčine je konštituovaný takto:
formálne: silné rodové koncovky odrazovo: prirodzený rod syntakticky: kategória zhody

18 Aký rod majú nasledujúce substantíva?
obyčaj, srieň, inovať, výzbroj, výstroj pištoľ, garáž, spúšť, Paríž, Břeclav, Chrudim, Postupim

19 Literatúra Furdík, J.: Gramatický rod a zhoda v slovenčine a maďarčine. In: Z konfrontácie maďarčiny a slovenčiny. Bratislava: SPN 1977, s. 21 − 60. Morfológia slovenského jazyka. Red.: J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo Veda SAV 1966, s. 61− 68. Miko, J.: Rod, číslo a pád podstatných mien. Bratislava: Vydavateľstvo SAV s.