MESIAC (základné údaje) stredná vzdialenosť Zem – Mesiac: 384 000 km Mesiac je náš jediný prirodzený satelit a je to nebeské teleso najbližšie k Zemi. Svetlo preletí vzdialenosť od Mesiaca na Zem za niečo viac jako 1 sekundu, preto sa nám zdá na oblohe veľký. Je však pomerne malý. Mesiac nesvieti vlastným svetlom (vo viditeľnej oblasti spektra), ale odráža svetlo zo Slnka. Na mesačnom povrchu vidíme aj voľnými očami tmavé "moria" a svetlé planiny. Na južnej pologuli je vidieť najvýraznejší kráter Tycho s rozbiehajúcimi sa svetlými lúčmi (typickými pre mladé krátery), v oblasti morí východnej pologule aj voľnými očami vidíme kráter Kopernik, ktorého priemer je približne 100 km. stredná vzdialenosť Zem – Mesiac: 384 000 km priemer Mesiaca: 3 476 km hmotnosť Mesiaca: 1/81 hmotnosti Země úniková rýchlosť na Mesiaci: 2,4 km/s

Mesiac nastavuje Zemi vždy iba jednu stranu (viazaná rotácia). V roku 1609- prvá mapa Mesiaca, urobená z pozorovaní ďalekohľadom bola nakreslená THOMASOM HARRITOVOM (1560 - 1621) Odvrátenú stranu Mesiaca ľudstvo nevidelo až do éry kozmických letov: V roku 1959- sonda Luna 3 prvýkrát odfotografovala odvrátenú stranu Mesiaca; veľmi podrobné mapy Mesiaca boli urobené v rámci programu Apollo a ďalších.

Mesačné Fázy Striedanie mesačných fáz vzniká v dôsledku toho, že Slnko osvetľuje vždy inú časť mesačného povrchu. Ako sa mení poloha Mesiaca voči Slnku a Zemi, mení sa vzhľad Mesiaca ako ho vidíme z povrchu Zeme. Nov: k Zemi je natočená tmavá strana a Mesiac nie je zo Zeme viditeľný s výnimkou prípadu, kedy leží presne na priamke prechádzajúcej Slnkom a Zemou; vtedy pozorujeme zatmenie Slnka. Prvá štvrť: Mesiac sa objaví na západe ako tenký žiarivý kosáčik. Zo dňa na deň Mesiac dorastá (pamätáme si podľa toho, že vyzerá ako písmeno D) a posúva sa na východ. V prvej štvrti je vidieť polovica pologule Mesiaca. Spln: osvetlená je celá privrátená pologuľa Mesiaca. Svieti po celú noc, pretože je presne oproti Slnku. Posledná štvrť: Mesiac cúva a je v tvare „C“- na rannej oblohe, smeruje opäť až k novu, ktorý je začiatkom nového cyklu fáz. Medzi dvoma novmi uplynie takmer 29,5 dňa, hovoríme tomu lunácia.

siderická obežná doba- udáva ako dlho trvá skutočný obeh Mesiaca o 360° voči vzdialeným hviezdam synodická obežná doba- udáva čas, za ktorý sa teleso dostane do rovnakej polohy voči pohybujúcej sa Zemi a Slnku (zdroju žiarivej energie, vďaka ktorému teleso na pozemskej oblohe môžeme pozorovať) Siderický (hviezdny) mesiac- doba obehu Mesiaca okolo Zeme vzhľadom ku hviezdam. Jeho trvanie je 27d 07h 43m 11,54s = 27,321 66 stredných slnečných dní. Synodický mesiac- je doba, ktorá uplynie od novu k najbližšiemu nasledujúcemu novu (všeobecne doba vystriedania fáz Mesiaca). Za jeden siderický mesiac Zem obehne okolo Slnka uhol asi 26,9° - pri pozorovaní zo Zeme to pozorujeme tak, že Slnko sa posunie o ten istý uhol po ekliptike smerom na východ, prejde približne jedno znamenie. Mesiac sa teda musí posunúť o ten istý uhol 26,9° okolo Zeme, aby sme na Zemi pozorovali rovnakú fázu. Dĺžka synodického mesiaca je 29d 12h 44m 02,8s - 29,530 59 stredných slnečných dní.

ZATMENIE MESIACA Zatmenie môže nastať, keď je Mesiac vo fáze splnu. Zatmenie Mesiaca však nepozorujeme pri každom splne, pretože dráha Mesiaca je mierne sklonená a tak Mesiac jednoducho prejde ponad, alebo popod Slnko a zatmenie nenastane. Aby sme mohli pozorovať zatmenie, musí byť Mesiac zároveň v blízkosti jedného z uzlov svojej dráhy okolo Zeme. Vzdialenosť od uzla nesmie byť pritom väčšia ako 16,2° (úplné zatmenie Mesiaca je na obrázku nižšie pod číslom 11, čiastočné zatmenia sú v prípadoch 10 a 12). Zatmenie nastáva pri vstupe Mesiaca na svojej dráhe okolo Zeme do zemského tieňa. Vrchol kužeľa zemského tieňa, geometricky ohraničeného vonkajšími dotyčnicami Slnka a Zeme siaha do vzdialenosti 215 polomerov Zeme, pričom Mesiac obieha okolo Zeme vo vzdialenosti 60 polomerov Zeme. V strednej vzdialenosti Mesiaca je priemer kužeľa tieňa Zeme približne 9 300 km (takmer trojnásobok priemeru Mesiaca). Zatmenia Mesiaca môžeme pozorovať odvšadiaľ, kde je práve Mesiac nad obzorom.

Úplné zatmenie Mesiaca nastáva, keď sa celý Mesiac vnorí do tieňa Zeme. - trvá maximálne 1 hodinu 44 minút Čiastočné zatmenie Mesiaca iba jeho časť vstúpi do tieňa Zeme. môže trvať najviac 3 hodiny 49 minút Polotieňové zatmenie Mesiaca Mesiac prechádza iba polotieňom Zeme, ohraničeným vnútornými dotyčnicami Slnka a Zeme. Keďže slnečné svetlo je v polotieni Zeme iba nepatrne zoslabené, polotieňové zatmenia Mesiaca sa vizuálne nepozorujú, a preto sa ani do štatistiky zatmení nezapočítavajú trvá 5 hodn 57 minút.

Zatmenie Mesiaca možno pozorovať vizuálne Zatmenie Mesiaca možno pozorovať vizuálne. Ďalekohľadom sa obyčajne pozoruje vstup mesačných kráterov do tieňa. Zatmenie sa začína dotykom mesačného kotúča s hranicou tieňa Zeme. Túto hranicu premieta zemská atmosféra. Rozptyl a lom svetla v zemskej atmosfére spôsobuje, že Mesiac je aj po úplnom vnorení sa do tieňa Zeme čiastočne osvetlený. Slabá žiara Mesiaca počas úplného zatmenia sa nazýva popolavý svit. Tmavosť každého zatmenia Mesiaca je rôzna, pretože závisí na stave atmosféry Zeme. Veľmi tmavé zatmenia bývajú napríklad po výbuchu veľkých sopiek, keď je vzdušný obal Zeme "zaprášený" popolčekom zo sopky. Relatívnu tmavosť zatmení hodnotí Danjonova škála: L=0 - Veľmi tmavé zatmenie, Mesiac takmer nevidno. L=1 - Tmavé zatmenie šedej, alebo hnedej farby, detaily sú ťažko rozlíšiteľné. L=2 - Temne červené sfarbenie tieňa, hlavne v strede. Pri okrajoch pomerne svetlé. L=3 - Jasne červený tieň, pri okraji prechádza farba do žltej. L=4 - Veľmi svetlý, až ružový tieň. Okrajové oblasti majú modrastý nádych.

Vzhľadom na to, že zatmenie Mesiaca podobne ako zatmenie Slnka nastáva vtedy, keď sú Mesiac a Slnko zoradené na priamke v blízkosti uzla dráhy Mesiaca, aj frekvencia zatmení Mesiaca sa opakuje s periódou saros. Za toto obdobie nastáva 28 zatmení Mesiaca, z ktorých je asi polovica úplných. V jednom roku môžu nastať najviac 3 zatmenia Mesiaca.

V júli 1969 sa vydala prvá kozmická loď s ľudskou posádkou na Mesiac – Apollo 11. Posádku tvorili Neil Armstrong, Edwin „Buzz” Aldrin a Michael Collins. Na obežnú dráhu kozmickú loď Apollo vyniesla raketa Saturn 5. Bola to najsilnejšia raketa aká bola kedy postavená. Loď Apollo sa skladala z lunárneho, služobného a veliteľského modulu. Po vynesení na obežnú dráhu 2 krát obletela Zem. Vtedy sa s pomocou zvyšnej časti rakety Saturn 5 odpojila od obežnej dráhy Zeme a nasmerovala smerom na Mesiac. Let trval 3 dni. PRVÝ ČLOVEK NA MESIACI

PRVÝ ČLOVEK NA MESIACI Potom sa loď Apollo naviedla na lunárnu obežnú dráhu. Lunárny modul sa odpojil od orbitálneho a s pomocou vlastného motoru mäkko pristál. Onedlho vystúpil po schodoch na mesačný povrch Neil Armstrong a povedal : „ Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo. “ Potom strávil spolu s Edwinom Aldrinom 22 hodín na Mesiaci, z toho 2 a pol mimo modul. Túto ich „prechádzku“ sledovala asi miliarda ľudí na celom svete. Pri návrate sa lunárny modul vzniesol z povrchu Mesiaca a dopravil kozmonautov do orbitálneho modulu na obežnej dráhe. Nepotrebný lunárny modul bol odhodený a zvyšok lode namieril k Zemi. Nad Zemou sa loď rozpojila a  veliteľský modul dopadol do mora na padákoch. Kozmonauti boli 3 dni držaní v karanténe.

ZDROJE: http://astroportal.sk/sol_syst/mesiac.html http://www.studentske.sk/text/?sk=../ostatne/Lety_do_vesmiru.html

KONIEC Barbora Rešovská 05.A