Veľké zemepisné objavy Vypracovala: Mgr.Gabriela Gubová PhD.

Veda a technika Vďaka pozorovaniam vedci začali Zem chápať inak ako cirkev Zem je okrúhla a je súčasťou Slnečnej sústavy Cirkev- Zem je rovná platňa a center vesmíru Vedci- Mikuláš Koperník, Galileo Galilei,Isaac Newton, Johannes Kepler, Giordano Bruno Ďalekohľad, kompas, astrolab, plachetnice, mapy

Toscanelliho mapa sveta Technické vynálezy kompas astrolab Toscanelliho mapa sveta plachetnica

Portugalské objavné plavby Objavné plavby začali dobytím mesta Ceuta v Stredomorí Časté pirátske plavby- objav Azorských a Kapvedských ostrovov 60. rokoch 15.st skúmali územie dnešnej Nigérie a Ghany Objavovanie pobrežia Afriky na seba zobral princ Henrich známy ako Moreplavec Dovoz korenia, zlata a slonoviny

Príčiny zámorských objavov Rýchla tovarová výroba- potrebné nové odbytiská pre výrobky Potrebné nové zdroje surovín- drahých kovov predovšetkým zlata a striebra, korenín, hodvábu Obchod s Čínou a Indiou prevzali turecký obchodníci po dobytí Carihradu Talianske mestá Benátky a Janov hľadali nové cesty na Východ Stretli sa záujmy Talianov, Portugalcov a Kastílie

Bartolomeo Diaz 1487-1488 plavba k južnému cípu Afriky Návrat domov do Lisabonu pre vzburu posádky Portugalsky kráľ južný cíp Afriky nazval Mys dobrej nádeje - videl v ňom nádej v úspešné doplávanie do Indie

Vasco da Gama 1498- prvý okolo Afriky doplával do Indie do mesta Calicut Položil základy portugalskej koloniálnej ríše Vymenovaný za vicekráľa Indie

Cesta do Indie

Španieli preberajú plavby Kastília z konkurenčných dôvodov súhlasí s námornými plavbami Kráľovský pár Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky finančne podporia Krištofa Kolumba V roku 1492 na objavnú cestu poslali tri lode Santa Mariu, Pintu a Niñu

Kristofer Kolumbus Pôvodom Janovčan Preskúmal Toscanelliho mapy a na ich základe sa rozhodol vydať na cestu smerom na západ 12. októbra pristal pri Bahamskom ostrove- nazval ho San Salvador Bol guvernérom španielskych kolónií a cely život veril, že našiel cestu do Indie Domorodcov pomenoval Indiáni Juhoamerický štát dnes nesie jeho meno- Kolumbia

Kolumbove cesty Prvá plavba – 1492 – 1493 - San Salvador, Kuba, Haity 1493- 1496 - územie dnešnej Jamajky a Dominikánskej republiky 1498-1500 - územie dnešného Trinidad a Tobago, Portoriko 1502- 1504 - územie dnešného Martiniku, Nikaraguy, Kostariky a Panamy

Kolumbove lode a podpis

Amerigo Vespucci „Nový svet“ navštívil v rokoch 1498-1499 a 15O1-1502 V správach podal názor, že ide o nový kontinent. Seba pokladal za objaviteľa nemecký kozmograf Matthias Ringmann nový kontinent nazval AMERIKOU- „zemou Amerigovou“ Názov sa udomácnil až v 17. storočí

Objav Tichého oceánu 1513 Tichý oceán prvý videl Vasco Nunez de Balboa Prešiel cez Panamskú šiju, ale táto cesta neuspokojila potreby a možnosti prechodu k tomuto oceánu

Fernão Magalhães Portugalec v španielskych službách Plavba okolo sveta 1519- 1521 Oboplával Ameriku, Afriku a vrátil sa do Európy. Odišiel s piatimi loďami a vrátil sa iba s jednou a 18 námorníkmi On sám prišiel o život na Filipínach Dokázal, že Zem je guľatá Časť južnej Ameriky nazval Ohňová zem -videli ohne domorodcov, pre pokojnosť mora oceán, cez ktorý prešiel, nazvalTichý oceán a na počesť princa Filipa II., syna Karola V. ostrovy pomenoval Filipiny

Magelanová cesta okolo sveta

Vikingovia v Severnej Amerike Asi 5OO rokov skôr ako Kolumbus, Vikingovia zo Škandinávie objavili východné pobrežie Ameriky- nazvali ho Vinland Utvorili si na priestore Newfoundlandu a Labradoru svoje prvé osady Leif Erikson- Erik Červený podľa legendy sa plavil z Grónska, osady však zanikli skôr ako sa stali dôkazom, že Kolumbus nebol prvý, čo dosiahol pobrežie Ameriky.

Angličania v Severnej Amerike V mene anglického kráľa Henricha VII. hľadať cestu do Indie sa vydal John Cabot v roku 1497. Išiel na západ ako aj Kolumbus, ale severnejšie Pristal niekde na území štátu Main alebo Nového Škótska Anglicko stratilo záujem o objavy, lebo nepriniesli očakávané poklady. Vrátili sa sem až v 16.st. a v roku 1606 založili kolóniu Jamestown vo Virginii pod vedením Johna Smitha

Francúzi v Severnej Amerike V mene francúzskeho kráľa hľadať cestu do Činy cez Atlantik sa vydal Jacques Cartier v roku 1534 Prišiel po Newfoundland a pokračoval do zálivu SV. Vavrinca. Pristal na polostrove Gaspé a nazval ho Nové Francúzsko Kanada nesie meno podľa vládcu huronského náčelníka

Austrália Holandský moreplavec Tasman v roku 1642 oboplával Austráliu a odhalil pritom Nový Zeland Jeho meno dnes nesie územie- Tasmánia Austrália bola posledný odhalený kontinent

Rozdelenie koloniálnej ríše Podľa zmluvy v Tordesillas z roku 1494 Španieli a Portugalci si rozdelili koloniálne panstvo Demarkačná čiara tiahla Atlantickým oceánom Územia na východ patrili Portugálsku a na západ Španielsku Brazília je preto jediná krajina latinskej Ameriky hovoriaca portugalčinou

Domorodé národy – Aztékovia, Inkovia, Mayovia Mali bohatú kultúru a tradíciu Hlavné mesto ríše Inkov- Cusco - Machupicchu je od roku 1983 na zozname UNESCO ako „Kulturná a prírodná pamiatka“ Inkovia ovládali územia dnešného Peru, Ekvádoru, západnej Bolívie, severného Chile a severozápadnej Argentíny. Mayovia vládli v rovnakom období ako Rimania, ich ríšu si podmanili Toltéci a Aztéci, žijú podnes. Asi 1345- 1530 – Aztécka civilizácia. Prišli do Mexika zo severu a založili tu mesto Tenochtitlán.

Conquistadori -Risa Inkov Ríšu Inkov a hlavné mesto Cuzco v roku 1533 a celé dnešné územie Peru pre občiansku vojnu medzi Huascarom (vládol v južnom Peru) a Atahualpom (vládol v Ekvádore) dobyl španiel Francisco Pizarro.

Cuzco a Machupicchu

Ríša Aztékov Aztékovia po vylodení dobyvateľov verili, že ide o bohov z pradávnych legiend. Úctivo ich privítali a odovzdali im dary. Európania boli nenasytní, chceli všetko bohatstvo pre seba a preto zaútočili na bezbranných Aztékov. Španiel Hernán Cortéz dobyl v rokoch 1519-1521 Mexiko, ríšu Aztékov a ich hlavné mesto Tenochtitlán.

Ríša Aztékov

Ríša Mayov Asi v roku 1200 Mayov porazili Toltéci. Prevzali ich architektúru, umenie a náboženstvo a neskôr odovzdali tieto znalosti Aztékom. Ich bohatstvo spočívalo na pestovaní poľnohospodárskych plodín, najmä kukurice. Mali vlastnú abecedu a presnejší kalendár a presný matematický systém

Dôsledky zemepisných objavov- pozitívne Objavenie nového kontinentu Zdokonalenie mnohých technických vynálezov, lodí, máp... Objavenie nových kultúr, národov Veľké bohatstvo pre európske štáty v zlate, striebre,... Nové plodiny: kukurica, zemiaky, kakao, lamy, morky... Rozmach hospodárstva: poľnohospodárstva, obchodu, baníctva... Výskum nových území, ktorý trvá dodnes

Negatívne aspekty zemepisných objavov Zničenie kultúr domorodých národov Násilné pokresťančovanie domorodých národov Lúpenie veľkého bohatstva domorodých národov- pirátstvo a hľadanie pokladov- El Dorado Vysoká smrteľnosť domorodcov na choroby z Európy Prevážanie černochov z Afriky do Ameriky a začiatok otroctva černochov

Zemepisné objavy a kolónie