Chudoba v SR a životné podmienky nízkopríjmových domácností Medzinárodná konferencia pod záštitou ministerky práce a sociálnych vecí ČR, Friedrich Ebert Stiftung, ČMKOS Chudoba a úroveň miezd Praha 10. novembra 2015 JUDr. Mária Svoreňová, KOZ SR, LLA

Rôzne definície chudoby Definícia EÚ: národná hranica rizika chudoby je hodnota 60% mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu domácnosti (Relative monetary poverty). Absolútna chudoba – mať menej ako je objektívne stanovené absolútne minimum (napr. podľa SB 1,90 $/deň), Relatívna chudoba – mať menej ako ostatní v spoločnosti (t. j. 60 % mediánu), Subjektívna chudoba – pocit, že nemám dosť na zabezpečenie základných potrieb. V EÚ sa najviac používa na meranie chudoby metóda „relative monetary poverty“ - EUROSTAT.

Regionálne rozdiely v riziku chudoby, nezamestnanosti (v %) a čistom mesačnom príjme (v euro), SR, rok 2012 Podiel populácie Podiel dlhodobo Čistý priemer mesač. Okres pod hr.chudoby nezam. na nezam. príjem na 1 člena dom. Slovenská republika 13,2 53,6 366,3 Bratislavský kraj 6,3 33,8 468,5 Trnavský kraj 10,6 39,43 384,6 Trenčiansky kraj 8,3 44,4 371,0 Nitriansky kraj 15,9 50,2 352,2 Žilinský kraj 12,7 49,96 367,0 Banskobystrický kr. 15,6 61,8 352,0 Prešovský kraj 19,9 61,1 327,7 Košický kraj 13,5 60,8 333,8

Miera rizika chudoby podľa ekonomickej aktivity 2014, zdroj: EU SILC

Podiel populácie pod hranicou chudoby vyjadrenou ako 60 % a 70 % ekvivalentného mediánového príjmu v rôznych typoch domácností SR, 2013; zdroj: Eurostat Posunutím hranice o 10 % podiel chudobnej populácie rastie vo všetkých typoch domácností. Takmer polovica domácností s 3 a viac deťmi má príjem nižší ako 70 % mediánu. Deti vyrastajúce s jedným rodičom: 41 % Deti v domácnostiach s dvomi dospelými a 3 a viac deťmi: 40 %

Podiel populácie neschopnej čeliť rôznym druhom ekonomickej núdze podľa príjmových skupín domácností Zdroj: EU SILC 2012

Poberatelia dávok v hmotnej núdzi V roku 2015 poberalo dávky v hmotnej núdzi 138 880 osôb, medziročne klesol počet o 35 314. (zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny). V roku 2013 bolo na dávky v hmotnej núdzi odkázaných 356 102 osôb. Najvyšší počet odkázaných na dávky v hmotnej núdzi podľa krajov: Prešovský, Košický a Banskobystrický. Najviac poberateľov je z okresov Revúca, Rimavská Sobota, Rožňava a Kežmarok. Najmenej poberateľov je v bratislavských okresoch (0,33 až 0,74 %, napr. Senec).

Počet a podiel obyvateľov odkázaných na dávky v hmotnej núdzi v krajoch SR, 2013, zdroj:ÚPSVR Poberatelia DvHN Podiel osôb v HN Okres +spoloč.posudz. z počtu obyv. v % Slovenská rep. 356 102 6,58 (5,4 mil.) Košický kraj 87 557 11,03 Prešovský kraj 89 307 10,93 Banskobystrický kraj 71 565 10,87 Nitriansky kraj 40 426 5,87 Žilinský kraj 24 961 3,62 Trnavský kraj 19 066 3,43 Trenčiansky kraj 16 846 2,84 Bratislavský kraj 6 374 1,04

rok 2012 Celkový počet občanov v hmotnej núdzi k 31.12. 2012 bol 354 917 (6,6 % obyvateľov SR) >16 % aj v Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava a Sabinov. Obyvatelia s dávkami v hmotnej núdzi tvoria menej ako 1 % vo všetkých okresoch Bratislava, Senec a Pezinok.

Výdavky na dávky v hmotnej núdzi, 2012 V roku 2012 bolo na DHN+príspevky vyplatené 269,993 mil. €. Zdroj: ŠÚ SR

Výdavky na sociálne dávky na účel soc. vylúčenie v SR v mil Výdavky na sociálne dávky na účel soc. vylúčenie v SR v mil. Eur a v % HDP, 1995-2011, ŠÚ SR % HDP: 0,53 (2006) - 1,47 (2011) 2011 zloženie: odstupné (30,1%), PD (29,7%), DvN (28,2%) Zdroj: ŠÚ SR

Miera chudoby v EÚ

Populácia pod národnou úrovňou chudoby v nových členských štátoch EU Zdroj: World Development Indicators, 2015 Štát Rok 2011 % populácie Rok 2012 Rumunsko 22,6 22,4 Bulharsko 21,2 21,0 Lotyšsko 19,2 19,4 Litva 18,6 20,6 Estónsko 17,5 Poľsko 17,1 17,3 Maďarsko 14,0 14,3 Slovinsko 13,5 14,5 Slovenská republika 13,2 12,8 Česká republika 9,6 8,6

Ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením, % populácie; Ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením, % populácie;*priemerná čistá mzda v euro, rok 2014 a výdavky na sociálnu ochranu ako % z HDP, rok 2012; zdroj: Eurostat Štát % pop. Mzda* % HDP Rumunsko 40,2 345,56 15,6 Belgicko 21,2 2 232,85 30,8 Bulharsko 40,1 324,89 17,4 Nemecko 20,6 2 315,20 29,6 Grécko 36,0 1 262,05 31,2 Slovinsko 20,4 993,80 25,4 Lotyšsko 32,7 379,22 14,0 Rakúsko 19,2 2 320,24 30,2 Maďarsko 31,1 532,08 21,8 Francúzsko 18,6 2 223,89 34,2 Chorvátsko 29,3 755,21 21,1 Slovensko 18,4 664,77 Španielsko 29,2 1 679,21 25,9 Dánsko 17,8 3 041,08 34,6 Taliansko 28,1 1 736,18 Fínsko 17,3 2 479,56 Portugalsko 27,5 1 056,92 26,9 Švédsko 16,9 2 825,57 30,4 Litva 27,3 496,23 16,5 Holandsko 2 793,73 33,3 Poľsko 24,7 634,49 18,1 Česká republika 14,8 725,92 20,8 Veľká Británia 24,1 2 810,26 Nórsko 13,5 3 850,41 25,0 EU 15   2 258,68 EU 28  16,9 29,8

Paradox nízkeho podielu chudobných v chudobnejších členských štátoch EÚ Chudobnou a sociálnym vylúčením je na Slovensku a v nových ČŠ EÚ ohrozený menší podiel obyvateľstva ako je priemer EÚ-28. Máme menej chudobných ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia? Paradox nízkeho podielu chudobných v EÚ 11: „sploštená“ príjmová štruktúra - ak príjem mediánovej domácnosti je nízky, hranica chudoby je taká nízka, že sa pod ňu dostane iba malý počet domácností. Korektné porovnanie – parita kúpnych štandardov (PPS).(?) Hranica chudoby v PPS (2012, v euro): Nemecko 11 398, Francúzsko 11 217, VB 10 582, Slovensko 5 744, ČR 6 109, Rakúsko 12 300, Cyprus 11 429, Chorvátsko 4 425, Slovinsko 8 475, Taliansko 9 210, Rumunsko 2 106. Hranica rizika chudoby v starých ČŠ je v PPS vyššia ako mediánový príjem v SR a nových ČŠ. Z toho vyplýva, že domácnosti SR (nových ČŠ) s príjmom na úrovni mediánu nemajú ani takú možnosť zabezpečiť si živobytie ako ľudia pod hranicou chudoby v rozvinutejších členských štátoch (Kusá, 2013). Ale z používanej metodiky merania chudoby v EÚ to nevyplýva.

Ďakujem za pozornosť!