Vápenec
Charakteristika Vápenec je sedimentárna hornina tvoriaca spolu s dolomitom štyri pätiny všetkých sedimentov na povrchu Zeme. V prevažnej miere (nad 80 %) je zložená z uhličitanu vápenatého (CaCO3) či už vo forme kalcitu, alebo aragonitu.
Vznik a vzhľad Ako prímesi sa vyskytujú dolomit siderit, kremeň, ílové minerály , a úlomky skamenelín. Čisté vápence sú biele. Chemicky čistý organodetrický nespevnený kalový vápenec sa nazýva krieda. Rôzne prímesi ich zafarbujú do šeda, červena (oxidy železa), najmä ak sú vystavené zvetrávaniu.
Výskyt a náleziská Vápence sú veľmi rozšírené po celom svete, vo všetkých geologických formáciách. Väčšina súčasných vápencov sa tvorí v tropickom, alebo v subtropickom pásme. Na Slovensku sa vápence vyskytujú vo viacerých pohoriach, kde často tvoria celé masívy. Sú prevažne druhohorného veku (triasové, jurské a kriedové).
Využitie Vápenec sa využíva na výrobu vápna, cementu, používa sa pri výrobe cukru, železa. Často ho môžeme vidieť ako obkladový kameň.
Vplyv na živ. prostredie Po nahromadení väčšieho množstva karbonátového sedimentu alebo v dôsledku prekrytia inými sedimentami dochádza ku kompakcii (spevneniu) vápencových vrstiev. Podieľa sa na tom rôznou mierou mechanické stesnanie zŕn v štruktúre, ktoré vedie k usporiadaniu zŕn približne paralelne s vrstevnatosťou. Chemická kompakcia má za následok rozpúšťanie v miestach dotykov zŕn, pri čom vznikajú rôzne stylolity (sutúry) a mikrostylolity
Zaujímavosti Kras je názov pre územie tvorené vápencami, kde došlo vplyvom eróznych činiteľov k odstráneniu zvetralinového plášťa a obnaženiu skalných masívov. Vplyvom chemického zvetrávania tu dochádza k narúšaniu pôvodnej geologickej stavby a vytvoreniu typyckých útvarov pre kras. Tieto sa delia na primárne a sekundárne.
Ochtinská Aragonitova jaskyňa
Otázky na záver! 1. Akú má vápenec značku? 2. V akých masívoch druhorného veku sa vyskytuje Vápenec? 3X 3.Stručne vysvetlite čo je to KRAS!
Ďakujeme za pozornosť Ondrej Straka a Terézia Majtánová. Informácie boli čerpané z : www.wikipedia.sk , www.oskole.sk