Jupiter

Jupiter- najväčšia planéta slnečnej sústavy Jupiter- najväčšia planéta slnečnej sústavy. Ním začína séria veľkých planét, ktoré sú v mnohom odlišné od vnútorných planét. Rovníkový priemer Jupitera je 143 000 km, stredná vzdialenosť od Slnka je 779 000 000 km. Obežný čas Jupitera okolo Slnka je 11 rokov a 86 dní. Doba otočenia okolo vlastnej osi je 9 hodín 50 minút a 30 sekúnd. Orbitálna rýchlosť planéty je 13,1 km/s. Ovzdušie Jupitera je zložené prevažne z dusíka, vodíka a hélia. Pretože atmosféra je pomerne silne stlačená je obsiahnutý v nej metán CH4 v kvapalnom stave. Čpavok je zľadovatený. Jeden z názorov tvrdil, že Jupiter nemá vlastnú teplotu a že je celý ochladený na teplotu všade rovnakú. Táto teplota je na povrchu -150°C. Pevná časť planéty sa skladá len z ľadu H2O, z ľadu kysličníka uhličitého a z kryštálov N2O3.

Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt Na oblohe je pozorovateľný po väčšinu roka ako veľmi nápadný objekt. V priemere je štvrtým najjasnejším objektom na oblohe (po Slnku, Mesiaci a Venuši). Je to najrýchlejšie rotujúca planéta. Jupiter nemá pevný povrch v tom zmysle ako planéty zemského typu. Smerom do stredu planéty teplota a tlak postupne rastú. Vo veľkých hĺbkach, kde je tlak už dostatočne veľký, prechádza prostredie z plynného na kvapalné. V samom strede planéty sa nachádza pravdepodobne len relatívne malé pevné jadro. Jupiter vyžaruje asi dva a pol krát viac energie ako prijíma od Slnka. Preto teplota smerom k stredu planéty stúpa rýchlejšie ako keby žiadnu energiu nevyžaroval. Vrchné vrstvy oblakov majú okolo mínus 145 °C. V hlbších vrstvách atmosféry, kde dosahuje tlak 1000 hPa (ako na Zemi) je okolo mínus 110 °C.

Europa Io Ganymedes Kallisto

Galielove mesiace Prvé pozorovania možno uskutočnil v novembri 1609 Simon Marius. Svoj objav však publikoval až v roku 1614 v práci Mundus Iovialis . Galileo Galilei ich po prvýkrát pozoroval 7. januára 1610 a považoval ich najprv za hviezdy. Po čase ale zistil, že nejde o hviezdy, ale o telesá obiehajúce okolo Jupitera. Svoj objav publikoval v knihe Sidereus Nuncius. Tento objav mal pre astronómiu veľký význam, pretože preukázal, že existujú nebeské telesá, ktoré neobiehajú okolo Zeme a zároveň znamenal veľkú podporu pre uznanie heliocentrického systému. Galileo Galilei pôvodne nazýval tieto mesiace podľa svojich mecenášov Medičejské planéty a označoval ich rímskými číslicami I.-IV. Toto označenie sa používalo do konca 19. storočia. Viedlo však k častým zmätkom. Preto bolo prijaté pomenovanie, ktoré navrhol Simon Marius na doporučenie Johannesa Keplera

Viditeľný povrch Jupitera, čiže horná vrstva oblačnosti, má charakteristický vzhľad. Striedajú sa na ňom svetlejšie a tmavšie pásy. Okrem toho sa tam vyskytuje mnoho oválnych útvarov, z ktorých najznámejšia a najstabilnejšia je Veľká červená škvrna, ktorá sa tam nachádza už určite viac ako 300 rokov. Svojimi rozmermi presahuje Zem, pričom jej veľkosť sa môže v priebehu času meniť. Smerom k pólom planéty sa pásová štruktúra postupne stráca. V atmosfére dochádza aj k početným elektrickým výbojom. Jupiter má veľmi silné magnetické pole, ktoré svojou intenzitou prevyšuje magnetické polia všetkých ostatných planét slnečnej sústavy. V polárnych oblastiach boli pozorované polárne žiare, jav známy aj na Zemi. Jupiter obklopuje nevýrazný prstenec z prachu a plynu. Keby ste sa k nemu blížili v kozmickej lodi z jeho osvetlenej strany, zrejme by ste si ho ani nevšimli, ale stal by sa viditeľným vtedy, keby sa nachádzal medzi Slnkom a pozorovateľom.

Na mesiaci Jupitera Io sú aktívne sopky. jf Pomer veľkosti Jupitera a Zeme. Obežné dráhy mesiacov Jupitera.

Jupiter v číslach Rovníkový priemer:142 984 km Hmotnosť (Zem=1):317,94 Dĺžka dňa:9 h 50 m Dĺžka roka:11,86 r Počet mesiacov: 61 Rýchlosť: 59 ,6 km/h

Zdroje: Matej Papík: Základy matematického zemepisu Simon Adams: Svet vedy a techniky Svetozar Mydlo: Rozum do vrecka www.astroportal.sk www.vikipedia.sk www.gliphweb.com www.morgenster.com www.xtec.es www.universe-rewiew.ca Spracoval: Milan Duda 05.A 2006