Fyziológia živočíchov Úvodná prednáška

1. Predmet a rozdelenie FŽ základná biologická disciplína, skúma funkcie organizmov, ich ontogenetický a fylogenetický vývoj, ich reguláciu, koor- dináciu vnútri organizmu a integráciu s vonkajším prostredím vychádza z poznatkov anatómie, biochémie, biofyziky, cy- tológie a histológie. Využíva poznatky kybernetiky a bioniky. FŽ sa delí na: a) všeobecná fyziológia: vývinová a porovnáva- cia fyziológia b) špeciálna fyziológia : lekárska (normálna a patologická fyz. človeka), fyz. výživy, fyz. telesnej práce a športu, gravitačná fyziológia, letecká a kozmická fyz., neurofyziológia, en- dokrinológia, atď.

2. Hlavné funkčné systémy organizmu Obehový systém (funkcie krvi a lymfy, práca srdca a ciev) Respiračný systém (procesy dýchania, činnosť pľúc) Tráviaci systém (mechanizmus a chemizmus trávenia, vstre- bávanie živín) Vylučovací systém (činnosť obličiek) Nervový systém (funkcie nervov, mozgu a miechy) Endokrinný systém (žľazy s vnútorným vylučovaním) Reprodukčný systém (činnosť pohlavných žliaz a funkcie pohlavných orgánov) Imunitný systém (funkcie sleziny, bielych krviniek, lymfa- tických uzlín) Oporný systém (fyz. kostí a chrupaviek) Pohybový systém (kostrové a hladké svaly) Zmyslové orgány (zrak, sluch, čuch, chuť, somestetické re- ceptory)

3. História FŽ Starovek : vývoj FŽ ako súčasť medicíny Hippokrates (460-370 pr.n.l.) – „prvý moderný lekár“ Herofilos z Chalkedonu (335 – 280) – zakladateľ ale- xandrijskej lekárskej školy, mozog ako nástroj duše, pitvy, rozlíšil nervy od ciev, popísal mozgové blany Galenos z Pergamonu (129 – 200 n.l.): teória štyroch telesných štiav, srdce je zdrojom tepla, pečeň tvorí krv, vyše 500 medicínskych pojednaní Avicena (Ibn Sina) (980 – 1037): dielo „Chánon me- dicíny“, rozpracovanie ideí Galena a Hippokrata

William Harvey (1578-1657) - „otec fyziológie“, objaviteľ krvného obehu

Alphonso Borelli (1608-1689) - štúdie o pohybe, základom kontrakcie svalu sú svalové vlákna, dielo „De motu animalium“

Antonius van Leeuwenhoek ( 1632-1723) - popis červených krviniek a spermií

Marcello Malphigi (1628-1694) popis erytrocytov, dokázal existenciu vlásočníc, mikroskopická anatómia obličiek, pečene a sleziny

Holandský anatóm R. de Graaf (1641-1673): objav folikulov vo vaječníku, význam pankreatickej šťavy a žlče. Anglický lekár R.Lower : prvá trensfúzia krvi medzi dvoma živo- číchmi Francúzsky lekár J.B.Denis (1640-1704) : prvá úspešná transfúzia krvi u človeka (objav krvných skupín u človeka : až Karl Land- steiner r.1900)

Antoine Lavoisier (1743-1794) izoloval kyslík, dýchanie je spaľovanie pomocou kyslíka, vzniká pri tom C02, kalorimetria

A. von Haller (1708 – 1777) dráždivosť ako všeobecná vlastnosť živej hmoty zakladateľ experimentálnej psychológie

Luigi Galvani (1737 – 1798) elektrická stimulácia svalu žaby vedie ku kontrakcii

Galvaniho pokus

Lazzaro Spalanzani (1729-1799) úloha žalúdočnej šťavy pri trávení oplodnenie u nižších živočíchov fyziológia krvného obehu

Jan Evangelista Purkyně (1787-1869) bunková teória fyziológia zraku, prevodného systému myokardu, - mikroskop. technika, daktyloskopia

Claude Bernard (1813-1879) sacharidový metabolizmus, autonómny nervový systém, úloha pečene a pankreasu, curare, vsokonstrikcia teória stálosti „milieu interieur“

Walter Cannon (1867-1945) zaviedol termín „homeostáza používal x-lúče k štúdiu pohybov GI-traktu objav sympatínu (látka podobná adrenalínu) mechanizmy vedenie nerv. vzruchu dielo „The wisdom of the body“ (1939)

E.H.Weber a K.Fechner (19.stor.): zákonitosti zmyslo- vého vnímania (psychofyzika), objav sympatického a parasympatického účinku na srdce Ilja Mečnikov: mechanizmus fagocytózy Paul Ehrlich: teória tvorby protilátok G.R.Minot : príčiny zhubnej anémie V.M.Bayliss a E.Starling : objav hormónu sekretínu

Ivan Petrovič Pavlov (1849-1936) objav podmienených a nepodmienených reflexov, teória učenia Nobelova cena za fyziológiu (1904)

Charles Scott Sherrington (1857-1952) -teória reflexov, objav synapsií - “otec modernej neurofyziológie“

J.Axelrod, U. von Euler, B.Katz : biofyzikálny mechanizmus vzniku a vedenia nervových vzruchov (Nobelova cena r.1970)

4. Vnútorné prostredie organizmu Požiadavka stálosti prostredia obklopujúce bunky mnohobunkového prostredia – evolučná „spomienka“ na vznik života v mori ? Stálosť prostredia : zloženie morskej vody (NaCl : KCl : CaCl = 12 : 2 : 2) vnútorné prostredie (12 : 2 : 1) Zabezpečenie stálosti – najmä obehový, dýchací a vy- lučovací systém. Homeostatické mechanizmy : spätnoväzobné regulačné obvody s negatívnou spätnou väzbou. Vyrovnávajú odchýlky od „nastavených“ hodnôt

Čo tvorí vnútorné prostredie organizmu ? Základné oddiely telesných tekutín: Intracelulárna tekutina (60 % tekutín) Extracelulárna tekutina (40 % tekutín) a) intersticiálna tekutina (80 %) b) krvná plazma (20 %)