Margaréta Marcinčinová Hormóny

Hormonálna regulácia regulačné mechanizmy: zabezpečujú homeostázu organizmu umožňujú organizmu primerane odpovedať na podnety vonkajšieho a vnútorného prostredia, a tak sa adaptovať na meniace životné podmienky u jednobunkových živočíchov je regulácia zabezpečená prostredníctvom zmeny aktivity enzýmov v cytoplazme a v bunkových štruktúrach mnohobunkové živočíchy majú reguláciu pod kontrolou regulačných mechanizmov: nervové (dráždivé) mechanizmy hormonálne (látkové) mechanizmy imunitné (obranné) mechanizmy

Hormonálna regulácia hormóny sú vysokoúčinné organické látky, kt. chemickou cestou prenášajú informácie zabezpečujú a ovplyvňujú riadenie organizmu (hlavne metabolizmu, rastu, rozmnožovania a vývinu) podmienkou účinku je špecifická väzba na cieľovú bunku odpoveď orgánov na zvýšenie hladiny hormónov je veľmi pomalá

Receptory Pôsobenie hormónov je závislé na ich detekcii bunkou – bunkovými receptormi, ktoré následne spustia kaskádu sekundárnych reakcií, ktoré vedú až k reakciám typickým pre daný hormón. Hormóny pôsobia prednostne na skupiny buniek s vyššou citlivosťou na daný podnet

Rastlinné hormóny fytohormóny Od živočíšnych sa odlišujú menšou špecifickosťou – každý z hormónov má širšiu paletu účinkov a niektoré z fyziologických účinkov vznikajú len kombináciou viacerých hormónov Auxíny – zúčastňujú sa všetkých rastových regulácií v rastlinnom vývoji; nie je v rastline rovnomerne rozmiestnený – prevažná časť vzniká v rastovom vrchole a je roznášaná postupne do celého tela kyselina indol-3-octová (IAA - z anglického Indole Acetic Acid) – obr.

Živočíšne hormóny Riadi rozmnožovanie, rast, regeneráciu, zvliekanie kože, zmenu sfarbenia, ale aj osmoreguláciu a metabolizmus a činnosť srdca Základom hormonálnej regulácie pri bezstavovcoch je neurosekrécia – vylučovanie hormónov nervovými bunkami Stavovce majú hormonálnu reguláciu rovnakú ako človek, len na rôznom stupni vývoja, s drobnými obmenami špecifickými pre ten-ktorý druh

Hormóny z chemického hľadiska glykoproteíny – folitropín, tyreotropín, luteinizačný hormón aminokyselinové – adrenalín peptidové – adenokortikotropný hormón, somatotropný hormón, prolaktín steroidné – estrogény, androgény, kortikosteroidy

Hormonálna sústava človeka tvoria sa v žľazách s vnútorným vylučovaním alebo tkanivách sú prenášané telovými tekutinami (najmä krvou), mozgovomiechovým mokom alebo prostredníctvom nervov k bunkám cieľových orgánov

Endokrinné žľazy HYPOTALAMUS vazopresín, oxytocín, liberíny, statíny HYPOFÝZA somatotropný h., prolaktín, tyreotropný h., adenokortikotropný j., folikulostimulačný h., luteinizačný h., melanotropín EPIFÝZA melatonín (obr.1) ŠTÍTNA ŽĽAZA tyroxín (obr.2), trijódtyronín, kalcitonín PRIŠTÍTNE TELIESKA parathormón 1 2

Endokrinné žľazy TÝMUS tymokrescín PANKREAS inzulín (obr.1), glukagón NADOBLIČKY glukokortikoidy – kortizol, mineralokortikoidy - aldosterón, testosterón, estrogén, adrenalín, noradrenalín VAJEČNÍKY estrogén (obr.2), progesterón MATERNICA relaxín SEMENNÍKY testosterón (obr.3) 1 2 3

Tkanivové hormóny gastrín, sekretín, motilín, renín, erytropoetín, dopamín, histamín, serotonín, endorfíny, enkefalíny

rastliny - bezstavovce - stavovce fytohormóny neurosekrécia exokrinné zľazy endokrinné žľazy

Zdroje http://www.gsurba.sk/pk/bio/texty/hormony.pdf http://cs.wikipedia.org/wiki/Hormon Hormonálna regulácia človeka (biológia)