Daňové priznanie PO a UZ za zdaňovacie obdobie 2017 Ing. Vladimír Ozimý

Účtovná závierka

Zatrieďovanie (§ 2 ods. 5) Do veľkostných kritérii sa zatrieďujú: Obchodné spoločnosti Pozemkové spoločenstvo Družstvo Fyzická osoba účtujúca v PU Do veľkostný kritérií sa netriedia UJ účtujúce v IFRS a subjekty verejného záujmu. Subjektom verejného záujmu sa rozumie účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, zdravotná poisťovňa, správcovská spoločnosť, pobočka zahraničnej správcovskej spoločnosti, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, Burza cenných papierov, Centrálny depozitár cenných papierov, obchodník s cennými papiermi, platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania, dôchodkový fond, pobočka zahraničnej finančnej inštitúcie a účtovná jednotka uvedená v § 17a ods. 2 (obchodná spoločnosť účtujúca v IFRS).

Veľkostné skupiny ÚJ Podmienky podľa § 2 ods. 5 – 8 ZoÚ: Podmienka Mikro účtovná jednotka Malá účtovná jednotka Veľká účtovná jednotka Celková suma majetku ≤ 350 000 € 350 000 € < M ≤ 4 000 000 € > 4 000 000 € Čistý obrat ≤ 700 000 € 700 000 € < O ≤ 8 000 000 € > 8 000 000 € Priemerný prepočet zamestnancov ≤ 10 10 < ZC ≤ 50 > 50

Základné kritéria (§ 2 ZoU) Posudzuje sa splnenie dvoch z troch podmienok pre jednotlivú veľkostnú kategóriu Posudzuje sa predchádzajúce a účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka, pričom sa posudzuje len celé účtovné obdobie (12 mesiacov). ÚJ ktorá vstúpi do konkurzu alebo likvidácie nemení svoje zatriedenie Zmena zatriedenia sa vykoná vždy k prvému dňu nasledujúceho účtovného obdobia po splnení veľkostných kritérii za dve po sebe nasledujúce účtovné obdobia (§ 2 ods. 10) Účtovná jednotka ktorá môže byť mikroúčtovnou jednotkou sa môže rozhodnúť účtovať ako malá účtovná jednotka V čase vzniku sa zatrieďuje UJ podľa vlastného rozhodnutia a zotrvá v zatriedení aj bezprostredne nasledujúce účtovné obdobie. Tá ktorá nespĺňa definíciu veľkostných kritérii, účtuje ako malá účtovná jednotka. Ak pri zrušení bez likvidácie účtovná jednotka, ktorá sa stane právnym nástupcom zanikajúcej právnickej osoby (ďalej len „nástupnícka účtovná jednotka“), nie je novovzniknutou účtovnou jednotkou, je povinná k rozhodnému dňu opätovne prehodnotiť svoje zatriedenie do veľkostných skupín a zohľadniť veľkosť majetku a priemerný prepočítaný počet zamestnancov, ktoré prevzala od zanikajúcej účtovnej jednotky ( od 1.1.2018)

Definícia kritérii Majetok - Celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3 (v ocenení netto na r. 1 po úprave o opravné položky a oprávky) Čistý obrat - do čistého obratu zahŕňajú výnosy dosahované z predaja výrobkov, tovarov a služieb po odpočítaní zliav. Do čistého obratu sa zahŕňajú aj iné výnosy po odpočítaní zliav tej účtovnej jednotky, ktorej predmetom činnosti je dosahovanie iných výnosov ako sú výnosy z predaja výrobkov, tovarov a služieb. Priemerný počet zamestnancov - v zmysle vyhlášky Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, spravodajské jednotky poskytujú štatistickému úradu údaje o priemernom prepočítanom počte zamestnancov vo štvrťročnom výkaze o práci „Práca 2-04“. Metodické vysvetlivky k obsahu výkazu upravujú postup na výpočet priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, ktorý použije účtovná jednotka aj pre účely účtovníctva.

Účtovná závierka (§ 17 ZoU) Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí (tzv. úvodná strana) obsahuje tieto súčasti: a) súvahu, b) výkaz ziskov a strát, c) poznámky. Účtovná závierka má svoj štruktúrovaný vzor na webovom sídle FRSR. Poznámky sú vymedzené textovo a vypĺňa sa iba tá časť, pre ktorú má účtovná jednotka náplň. Opatrenia na zostavenie účtovnej závierky MUJ – č. MF/15464/2013-74 (doplnené opatrením MF/18008/2014-74) Malá účtovná jednotka - č. MF/23378/2014-74 (doplnené opatrením č. MF/19927/2015-74) Veľká účtovná jednotka – č. MF/23377/2014-74 (doplnené opatrením č. MF/19926/2015-74)

Zostavenie verzus schválenie UZ V praxi treba rozlišovať zostavenie a schválenie účtovnej závierky. Zostavenie rieši § 17 ods. 5 ZoU. Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 34 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov).

Zostavenie verzus schválenie UZ Schválenie Od 1.1.2018 je upravený § 40 Obchodného zákonníka – Akciová spoločnosť, jednoduchá spoločnosť na akcie, spoločnosť s ručením obmedzeným, družstvo a štátny podnik sú povinné predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento orgán schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa riadna individuálna účtovná závierka a mimoriadna individuálna účtovná závierka zostavuje. Iná zapísaná osoba má tieto povinnosti, len ak jej to ukladá osobitný predpis. Ak osobitný zákon (zákon o účtovníctve § 19) zapísanej osobe ukladá povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom, ukladá sa do zbierky listín účtovná závierka overená audítorom spolu s audítorskou správou, menom, bydliskom fyzickej osoby alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom právnickej osoby a s evidenčným číslom zápisu overujúceho audítora v zozname audítorov. Ak sa do zbierky listín ukladá neoverená účtovná závierka, postupuje účtovná jednotka podľa osobitného predpisu. Ak je audítorom právnická osoba, uvádza sa aj meno a bydlisko fyzických osôb, ktoré za audítora vykonali audit. Ak osobitný zákon zapísanej osobe ukladá povinnosť vyhotoviť výročnú správu a táto výročná správa obsahuje účtovnú závierku overenú audítorom, účtovná závierka môže byť uložená ako súčasť výročnej správy. Uloženie do zbierky listín je splnené uložením do RUZ ( § 40 ods. 4)

Lehota na predloženie na schválenie UZ (§ 40 Obch. Z) Ustanovenie zákona na ukladanie do zbierky listín na nevzťahuje na účtovné závierky, ktoré sa ukladajú do Registra účtovných závierok, týmto je povinnosť splnená. Takže účtovná jednotka nemusí súčasne ukladať aj do zbierky listín aj do registra. Stačí ak sa uloží UZ v súlade so zákonom do RUZ a je splnená podmienka aj do Zbierky listín. Problém v praxi spočíva v tom, že zákon č. 431/2002 z. z. o účtovníctve nerieši problém neschválenia účtovnej závierky vo väzbe na Zbierku listín ako takú. Od 1.1.2018 § 40 už nedáva definíciu lehoty na uloženie neschválenej UZ – definuje, že by sa mala ukladať do 9 mesiacov ak iný právny predpis nedefinuje inú lehotu ( napr. ZoU). Stále však nie je dotiahnutý prvok § 9 ods. 6 zákona 530/2003 Z. z. - Pri predkladaní listín uvedených v § 3 ods. 1 písm. g) je zapísaná fyzická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene zapísanej právnickej osoby, povinná spolu s listinami predložiť písomné vyhlásenie, či predkladané listiny príslušný orgán schválil, alebo neschválil.

Zverejnenie v RUZ (§23a) Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Týmito osobitnými predpismi sú: § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch (do 15.4. - auditovaná), § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. neziskových organizáciach (do 15.4. - auditovaná), zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (v lehote na podanie DP).

Právny nástupca ( § 23a ods. 3) OD 1.1.2018 - Dokumenty podľa § 23 ods. 2 ukladá do registra za zanikajúcu účtovnú jednotku nástupnícka účtovná jednotka; do dňa účinkov splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia ich môže uložiť zanikajúca účtovná jednotka.

Zverejnenie v RUZ (§23a) Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku, ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky ustanoví ministerstvo opatrením. Opatrenie vyhlasuje ministerstvo oznámením o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia individuálnej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (zákon o neinvestičných fondoch) Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyhotovenia konsolidovanej výročnej správy, je povinná uložiť riadnu konsolidovanú výročnú správu a mimoriadnu konsolidovanú výročnú správu v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa tieto konsolidované výročné správy vyhotovujú. Ukladané výročné správy nemusia obsahovať účtovnú závierku a správu audítora, ak tieto dokumenty sú už osobitne uložené v registri.

ustanovenie o schválení UZ(§ 23a ods. 7) Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. Od 1.1.2018 sa práve zľaďuje ustanovenie § 40 Obchodného zákonníka a § 23a ods. 7 ZoU

Zverejnenie v RUZ (§ 23b) Účtovná závierka sa doručuje daňovému úradu. Dokumenty prevedené do elektronickej podoby postúpi daňový úrad v elektronickej podobe prostredníctvom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky prevádzkovateľovi registra bez zbytočného odkladu najneskôr do 40 kalendárnych dní od ich doručenia alebo od odstránenia nedostatkov. Doručením dokumentov daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa má za to, že účtovná jednotka si splnila povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov. Ak účtovná jednotka neuložila dokumenty podľa § 23 ods. 2, neuložila ich v správnej podobe podľa § 23a ods. 2, doručené podanie bolo podané na nesprávnom vzore, neobsahuje náležitosti alebo súčasti podľa druhej vety alebo odseku 3 a účtovná jednotka chyby neodstránila v lehotách podľa § 23a ods. 3 a 4, daňový úrad ju vyzve na odstránenie nedostatkov v ním určenej lehote a poučí ju o následkoch spojených s ich neodstránením. Doručením dokumentov podľa § 23 ods. 2 daňovému úradu alebo do elektronickej podateľne podľa odseku 3, alebo prostredníctvom systému štátnej pokladnice sa povinnosť uloženia a zverejnenia dokumentov účtovnou jednotkou považuje za splnenú. Ak účtovná jednotka nedostatky podľa odseku 1 alebo odseku 3 v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej daňovým úradom vo výzve na odstránenie nedostatkov, považuje sa takto doručené podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného doručenia podania. Ak účtovná jednotka nevyhovie výzve daňového úradu na odstránenie nedostatkov v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa podanie dokumentov podľa § 23 ods. 2 za nedoručené.

Lehota na podanie účtovnej závierky Lehota na podanie daňového priznania je stanovená v § 49 ZDP. Základná lehota je ustanovená v ods. 2 – do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (musíme teda poznať čo je naše zdaňovacie obdobie). Lehotu na podanie daňového priznania je možné predĺžiť a to: a) O tri mesiace na základe oznámenia podaného do konca lehoty na podanie daňového priznania (netreba súhlas). daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Predĺžiť lehotu oznámením nie je možné u daňovníkov v konkurze a v likvidácii.

Lehota na podanie UZ b) o najviac šesť mesiacov, ak súčasťou daňového priznania je aj zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa § 155 (pokuta) a § 156 (sankčný úrok) zákona o správe daní a poplatkov. Zdroj príjmu zo zdrojov v zahraničí pri službách podľa výkladu FR SR je dosiahnutý vtedy ak sa služba fyzicky poskytuje na území iného štátu.

Oznámenie od 1.1.2018 Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP sa bude podávať na štrukturovanom vzore zverejnenom na webovom sídle FRSR

Lehota na podanie UZ c) Daňovníkovi v konkurze alebo v likvidácii (nie až za zdaňovacie obdobie v konkurze a likvidácii, ale v čase podania ak je v konkurze alebo likvidácii) môže byť lehota predĺžená len na základe žiadosti podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Túto lehotu je možné predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Oprava chýb v UZ a zaslanie novej UZ V zmysle zákona o účtovníctve je potrebné rozlišovať aké chyby účtovná jednotka opätovným podaním účtovnej závierky opravuje. Jedná sa o nasledovné skupiny opráv: 1. oprava nesprávností vo všeobecných náležitostiach podľa § 17 ods. 2 písm. a) a b) zákona o účtovníctve (ďalej len „všeobecné náležitosti“)  – v tomto prípade je účtovná jednotka povinná opraviť chyby vo všeobecných náležitostiach, či už na základe výzvy správcu dane na opravu nesprávností vo všeobecných náležitostiach alebo z vlastného podnetu ešte pred postúpením dokumentov správcovi registra účtovných závierok (ďalej len RÚZ“). Ide o nové elektronické podanie účtovnej závierky.  2. opravy chýb vyplývajúcich z nesprávne vedeného  účtovníctva – podľa § 16 ods. 9  zákona o účtovníctve po zostavení účtovnej závierky účtovná jednotka nemôže otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou ustanovenou v § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve. Podľa tohto ustanovenia do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva. Ak účtovná jednotka v zmysle cit. ustanovenia znovu otvorí účtovné knihy,  podľa § 23a ods. 6 zákona o účtovníctve  uloží do registra účtovných závierok novú schválenú účtovnú závierku najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia. Jedná sa o nové elektronické podanie účtovnej závierky.  Upozorňujeme, že v tomto prípade  musí byť opätovne podaná účtovná závierka už schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky.

Oprava chýb v UZ a zaslanie novej UZ 3. oprava chýb, ktoré vznikli pri zostavovaní účtovnej závierky napríklad z nepozornosti (nejde o chyby uvedené vyššie) – tieto chyby je účtovná jednotka povinná opraviť v súlade s § 34 zákona o účtovníctve pred doručením účtovnej závierky na daňový úrad.  Ak účtovná jednotka doručí prostredníctvom elektronickej podateľne FR SR „chybnú“ účtovnú závierku a rozhodne sa následne chyby opraviť, môže uložiť do RÚZ „novú“ účtovnú závierku, ktorá sa v zmysle § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve považuje za účtovnú závierku  zostavenú z vlastného podnetu. Ide o nové elektronické podanie účtovnej závierky.

Nové sankcie a riziká (§38) Závažný správny delikt je 38 ods. 1 písm. a) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 - Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 - Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 alebo zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa § 17a. V prípadoch podľa § 22 a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo (ďalej len „konsolidovaný celok"), ako konsolidovanú účtovnú závierku. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. § 38 ods. 1 písm. n - porušila ustanovenie § 11 ods. 3. (Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.)

Výška sankcie Daňový úrad pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. n) uloží pokutu do výšky 3 000 000 eur a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia. Výška pokuty sa v tomto prípade neodvíja od hodnoty majetku. Teda správca dane bude posudzovať rozsah a dĺžku protiprávneho konania. Podľa § 58 zákona č. 455/1991 Z. z. platí, že osoba, ktorej sa živnostenské oprávnenie zrušilo z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo d) alebo v odseku 2 písm. a), teda aj zo závažných dôvodov na návrh nejakého orgánu, môže ohlásiť živnosť najskôr po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o zrušení živnostenského oprávnenia.

Uzavretie účtovných kníh

Kedy sa uzatvárajú účtovné knihy Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy a) ku dňu zániku v prípadoch, ktoré ustanovuje osobitný predpis ( napr. zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch), b) k poslednému dňu účtovného obdobia (kalendárny rok, hospodársky rok), c) ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu (zlúčenie, splynutie, rozdelenie), d) ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie alebo deň účinnosti vyhlásenia konkurzu. e)  ku dňu predchádzajúcemu dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou. (od 1.1.2018)

Otvorenie účtovných kníh, ktoré boli už uzavreté (§16) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7)

Čo je spojené s uzatváraním kníh Kontrola účtov (syntetické a analytické) Inventarizácia (inventarizačné rozdiely a ich zúčtovanie) Zúčtovanie kurzových rozdielov (majetok a záväzok v cudzej mene) Zúčtovanie dane (bližšie pri daňovej licencii)

Uzavretie účtov (702,710) MD 702 – KUS DAL MD 710 – KUV DAL KZ Účty aktív KZ Účty pasív KZ účty nákladov KZ účty výnosov strata zisk Predkontačné zápisy: 702/Aktíva Pasíva/702 710/náklady Výnosy/710

Oprava chýb minulých účtovných období

Čo je oprava Opravou chyby minulých účtovných období sa rozumie zaznamenanie účtovného prípadu v bežnom účtovnom období, ktorý sa ale vecne a časovo viaže k predchádzajúcim účtovným obdobiam Chyba môže byť Významná – účtuje sa na ťarchu alebo v prospech účtov 428 a 429 Nevýznamná – účtuje sa ako bežný účtovný prípad do nákladov alebo výnosov Významnosť si určuje každá účtovná jednotka sama vo svojom vnútornom predpise

Daňový pohľad Ak ide o opravu chýb minulých účtovných období a táto chyba má vplyv na výsledok hospodárenia a základ dane potom sa táto chyba vysporiada následovne: Podá sa dodatočné daňové priznanie ak chyba má za následok zvýšenie daňovej povinnosti alebo zníženie daňovej straty. Ide o nezaúčtovanie zdaniteľného príjmu alebo zaúčtovanie vyššieho daňového výdavku Zahrnie sa v bežnom účtovnom období ako oprava podľa § 17 ods. 29 ZDP, ak v minulosti nezaúčtovanie nákladu resp. zaúčtovanie vyššieho výnosu malo za následok zvýšenie výsledku hospodárenia a tým aj základu dane. Oprava môže mať Priamy vplyv na základ dane (ak ide o nevýznamnú opravu) Nepriamy vplyv na základ dane (ak ide o významnú opravu) a táto skutočnosť sa musí upraviť v daňovom priznaní na r. 290 Informácia: § 17 ods. 29 ZDP nebráni podať daňovníkovi aj DDP ak je to pre neho výhodnejšie a teda neuplatní sa toto ustanovenie ale § 17 ods. 15 ZDP. Ak sa ale uplatní § 17 ods. 29 ZDP dodatočné daňové priznanie sa nepodáva. § 17 ods. 29 ZDP je možné uplatniť len za zdaňovacie obdobie za ktoré nezaniklo právvo vyrúbiť daň

Povinnosti viažuce sa na podanie DP

Kto je povinný podať DP (§ 41) Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49. (to znamená, že každá právnická osoba je povinná podať DP). Zákon ustanovuje výnimky kedy táto povinnosť nevzniká ale týka sa to výlučne len neziskového sektora, čo znamená, že obchodné spoločnosti alebo organizačné zložky zahraničných osôb sú povinné vždy podať DP bez ohľadu na to ako príjmy resp. výdavky dosahovali. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43. Občianske združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a členské príspevky. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemusia podať daňové priznanie, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, len príjmy oslobodené od dane (§13). Rovnako nemusí podať daňové priznanie daňovník, ak má príjmy (výnosy) z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam a príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43.

Kto podáva daňové priznanie Za štandardného daňovníka podáva daňové priznanie sám daňovník alebo jeho zástupca (napr. štatutár, splnomocnená osoba) Za spoločnosť v likvidácii podáva daňové priznanie štatutár Za spoločnosť v konkurze správca konkurznej podstaty Za spoločnosť ktorá zaniká s právnym nástupcom je to právny nástupca

Zdaňovacie obdobie (§ 41) Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok alebo hospodársky rok – spôsob prechodu na hospodársky rok určuje § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2. Kratším zdaňovacím obdobím môže byť aj prípad vstupu daňovníka do likvidácie alebo konkurzu, kedy zdaňovacie obdobie končí dňom ktorý predchádza tomuto dňu, prípadne zamietnutie vyhlásenia konkurzu súdom. Kratším zdaňovacím obdobím môže byť aj zánik bez likvidácie s právnym nástupcom, kedy daňové priznanie je povinný podať právny nástupca.

Zdaňovacie obdobie (§ 41) Dlhším zdaňovacím obdobím je obdobie počas likvidácie alebo konkurzu, ak doba likvidácie alebo konkurzu je dlhšia ako 12 mesiacov. Ak konkurz nebol zrušený alebo likvidácia skončená do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz. Ak konkurz nebol zrušený do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz, je až do zrušenia konkurzu zdaňovacím obdobím kalendárny rok (väzba na § 14 zákona - Ak zdaňovacie obdobie je dlhšie ako kalendárny rok alebo presahuje koniec kalendárneho roka, celkový základ dane sa rovná súčtu jednotlivých základov dane vypočítaných za jednotlivé kalendárne roky alebo obdobie kratšie ako kalendárny rok. Tento základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie alebo konkurzu. ).

Vyhlásenie konkurzu a vstup do likvidácie (vplyv na účtovné a zdaňovacie obdobie) V prípade že spoločnosť je v likvidácii a vstúpi počas likvidácie do konkurzu, končí sa zdaňovacie obdobie dňom ktorý predchádza dňu vyhlásenia konkurzu (§ 41). Z pohľadu účtovníctva sa do § 16 dopĺňa práve táto zmena do § 16 ods. 7 ZoU od 1.1.2018. V prípade, že spoločnosť po skončení konkurzu vstúpi do likvidácie postupuje sa podľa § 41 zákona o dani z príjmov: a) začne likvidácia (model konkurz-likvidácia), zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa podľa pravidiel likvidácie (viď slide vyššie), b) pokračuje v likvidácii (model likvidácia – konkurz – likvidácia), zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii sa začína dňom nasledujúcim po skončení konkurzu a končí sa 31. decembra roka, v ktorom sa skončil konkurz. Následne je jeho zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí sa toto zdaňovacie obdobie dňom skončenia likvidácie.

Zmena právnej formy a vplyv na zdaňovacie obdobie Pri zmene právnej formy daňovníka sa končí zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu zápisu zmeny do obchodného registra. Nové zdaňovacie obdobie sa začína dňom zápisu zmeny do obchodného registra a trvá do dňa, keď by sa skončilo zdaňovacie obdobie daňovníka, ak by k zmene právnej formy nedošlo. V týchto prípadoch sa ku dňu predchádzajúcemu dňu zápisu zmeny do obchodného registra zostavuje účtovná závierka podľa osobitného predpisu.Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zmenu právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť alebo na družstvo, akciovej spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na družstvo, jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť, alebo družstva na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo na akciovú spoločnosť.

Prepojenie na zákon o účtovníctve Od 1.1.2018 sa dopĺňa nový princíp otvárania a uzavretia účtovných kníh a to v prípade, že zmena právnej formy ma za následok uplatňovania iných postupov účtovania (opatrení). Preto sa mení a dopĺňa § 16 ZoU a to UJ otvorí účtovné knihy ku dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou (§ 16 ods. 1 písm. d). UJ uzavrie účtovného knihy ku dňu, ktorý predchádza dňu zmeny právnej formy na právnu formu s inou rámcovou účtovou osnovou ( § 16 ods. 4 písm. e)

Špecifické situácie pri skončení podnikania Obchodné spoločnosti môžu zaniknúť Právnym nástupníctvom Likvidáciou Bez právneho nástupcu a likvidácie Problém je v praxi ako sa vysporiadať s obdobím, ktoré nastáva po skončení likvidácie do dňa výmazu z ORSR Problém je v praxi ako sa vysporiadať s obdobím, ktoré nastáva po výmaze z ORSR bez právneho nástupcu.

Lehota na podanie DP (§49) a účtovnej závierky Lehota na podanie daňového priznania je stanovená v § 49 ZDP. Základná lehota je ustanovená v ods. 2 – do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (musíme teda poznať čo je naše zdaňovacie obdobie). Zaujimavosťou je ak končí zdaňovacie obdobie v priebehu zdaňovacieho obdobia, teda ak sa skončí ZO 15.9.2017, lehota na podanie DP je do 31.12.2017 Lehotu na podanie daňového priznania je možné predĺžiť a to: a) O tri mesiace na základe oznámenia podaného do konca lehoty na podanie daňového priznania (netreba súhlas). daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná. Predĺžiť lehotu oznámením nie je možné u daňovníkov v konkurze a v likvidácii.

Lehota na podanie DP (§49) b) o najviac šesť mesiacov, ak súčasťou daňového priznania je aj zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí. Daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa § 155 (pokuta) a § 156 (sankčný úrok) zákona o správe daní a poplatkov. Zdroj príjmu zo zdrojov v zahraničí pri službách podľa výkladu FR SR je dosiahnutý vtedy ak sa služba fyzicky poskytuje na území iného štátu.

Lehota na podanie DP (§49) Od 1.1.2018 sa má zaviesť predpísaná (štruktúrovaná) forma vzoru na podanie oznámenia o predĺžení lehoty na podanie DP ( § 49 ods. 3 písm. a) a b)) Vzor bude uverejnený na webovom sídle FRSR, teda www.financnasprava.sk

Lehota na podanie DP (§49) c) Daňovníkovi v konkurze alebo v likvidácii (nie až za zdaňovacie obdobie v konkurze a likvidácii, ale v čase podania ak je v konkurze alebo likvidácii) môže byť lehota predĺžená len na základe žiadosti podanej príslušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. Túto lehotu je možné predĺžiť najviac o tri kalendárne mesiace. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.

Podanie DP a stála prevádzkareň Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo nemá na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, je povinný podať daňové priznanie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň. Ak daňovník, ktorý zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky, má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, alebo má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku,136ae) je povinný podať daňové priznanie v lehote podľa odseku 2.

Podanie DP a stála prevádzkareň  Ak vznikne stála prevádzkareň daňovníka podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca tretieho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stála prevádzkareň. Postup podľa prvej vety neuplatní daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) tretí bod], ktorý má na území Slovenskej republiky organizačnú zložku.

Daňové priznanie PO Opatrenia Ministerstva financií č. MF/016161/2017-721 Vzor je momentálne v schvalovacom procese a mal by sa použiť na podanie DP za zdaňovacie obdobie, pri ktorom posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie po 31. decembra 2017. Takto definované usmernenie je zlé z dôvodu, že ak lehota na podanie DP začne plynúť pred 1.1.2017, a daňovník sa rozhodne podať DP do konca roku 2017 potom musí použiť tlačivo platné do 31.12.2017, napriek tomu že posledný deň na podanie nastane po 31.12.2017.

Dodatočné daňové priznanie Dodatočné daňové priznanie sa riadi § 16 zákona o správe daní a poplatkov. Daňovník je povinný podať DDP ak daňová povinnosť sa opravou zvyšuje alebo daňová strata sa opravou znižuje Daňovník má právo na podanie DDP, ak sa opravou daňová povinnosť znižuje alebo sa daňová strata zvyšuje Lehota na podanie DP ak je povinný podať je do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci kedy došlo k zisteniam skutočností, ktoré vedú k oprave ZD. Táto povinnosť plynie do dňa kedy zanikne právo vyrúbiť daň ( §69 zákona o správe daní a poplatkov)

Zánik práva vyrúbiť daň (§69) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov  po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov

Zánik práva vyrúbiť daň (§69) Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov,1) plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov1) možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie  protokolu z daňovej kontroly,  protokolu o určení dane podľa pomôcok. Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

Elektronická komunikácia ( § 13 a § 14) Od 1.1.2018 sú povinné elektronicky komunikvať všetky právnické osoby zapísané v ORSR ( § 14 Daňového poriadku) OD 1.7. 2018 budú musieť komunikovať elektronicky všetky FO podnikatelia Od 1.1.2018 PO nebudú môcť uzavrieť dohodu so správcom, len FO podnikatelia Elektronicky možno doručovať len cez elektronickú podateľňu finančného riaditeľstva podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu na webovom sídle FR SR (napr. tlačivá platné pre DPH – daňové priznanie, súhrnný výkaz, kontrolný výkaz). Ďalšie podania možno elektronicky doručovať aj cez ústredný portál verejnej správy podľa podmienok zákona č.305/2013 Z.z. o e- Govermente čo vyplýva z § 13 ods. 5 zákona Doručovanie bude povinné elektronicky aj prostredníctvom zástupcov týchto subjetkov.

Základné sankcie - § 154 a § 155 zákona o správe daní a poplatkov Oneskorené podanie daňového priznania -  od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt 4 násobok ECB minimálne 15 % p.a. Úrok z omeškania za oneskorenú platbu. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote (správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur). Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. 

Zaúčtovanie dane

Zaúčtovanie DANE Daň z príjmov je súčasťou nákladov účtovnej jednotky a účtuje sa na účtoch účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty. Pri dani z príjmov sa osobitne účtuje: daň z príjmov splatná za bežné účtovné obdobie a zdaňovacie obdobie daň z príjmov odložená do budúcich účtovných období a zdaňovacích období

Zaúčtovanie DANE Výsledok hospodárenia pred zdanením sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. Za účelom zisenia ZD sa VH upraví o položky, ktoré nie sú súčasťou ZD (pripočítateľné / odpočítateľné položky)

Zaúčtovanie DANE Ak v účtovnom období vznikne v jednej činnosti kladný základ dane a v druhej činnosti záporný základ dane, ale za účtovnú jednotku je vytvorený celkový kladný základ dane, účtuje sa splatná daň z príjmov za činnosť, v ktorej je kladný základ dane, buď na ťarchu účtu 591 – Splatná daň z príjmov z bežnej činnosti so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov.

Zaúčtovanie DANE Účtovanie o odloženej dani z príjmov sa vzťahuje na účtovné jednotky, ktoré majú povinnosť podľa § 19 ZoÚ a o odloženej dani z príjmov účtujú aj po zániku povinnosti podľa § 19 ZoÚ. V ostatných účtovných jednotkách sa o odloženej dani z príjmov môže účtovať podľa rozhodnutia účtovnej jednotky.

Výška daňovej licencie Daňová licencia Daňovník Výška daňovej licencie Nie je platiteľom DPH k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 € 480 € Je platiteľom DPH k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 € 960 € S ročným obratom viac ako 500 000 € 2 880 € S priemerným evidenčným počtom zamestnancov vo FO so zdravotným postihnutím za zdaňovacie obdobie min. 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo FO Obrat neprevyšujúci 500 000 € Obrat vyšší ako 500 000 € 240 € 1 440 €

Daňová licencia Účtovanie daňovej licencie: Text Suma Predkontácia MD Predpis dane vo výške daňovej licencie v sume 960 € 591 341 Platba dane z bankového účtu vo výške daňovej licencie 221

Daňová licencia Účtovanie daňovej licencie: Ide o iné aktívum v podobe potenciálnej mož- nosti znížiť si splatnú daň z príjmov v budúcich 3 zdaňovacích obdobiach (nutnosť zohľadnenia započítateľnej sumy daňovej licencie na podsúvahovej evidencii) Ide o dočasný rozdiel, ktorý je považovaný za odpočítateľný dočasný rozdiel a v zmysle § 10 ods. 6 písm. c) PÚ je nutné zvážiť zaúčtovanie odloženej daňovej pohľadávky

Daňová licencia Od 1.1.2018 novelou zákona č. 595-ú2003 Z. z. o dani z príjmov sa ruší platenie daňovej licencie § 52zk - Ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31. decembra 2017 a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018. Ak daňovník zaplatil za zdaňovacie obdobia končiace v rokoch 2015 až 2017 a pri zdaňovacom obdobím, ktorým je hospodársky rok, končiace v rokoch 2015 až 2018, daňovú licenciu podľa § 46b v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok podľa § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017 na zápočet kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní sa uplatňuje aj po 31. decembri 2017 v súlade s § 46b ods. 5 v znení účinnom do 31. decembra 2017.“.

Preddavky daň z príjmov PO (r. 1110)

Hranica pre platenie preddavkov (§ 42) Daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 16 600 eur, je povinný platiť, počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, mesačné preddavky na daň vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca príslušného mesiaca. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Hranica pre platenie preddavkov (§ 42) Daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom období presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka a ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Daň za predchádzajúce ZO Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.

Kto neplatí preddavky DzP Daňovník nepresahujúci daň 2500 eur za zdaňovacie obdobie (neprihliada sa na to či ide o celé zdaňovacie obdobie alebo kratšie zdaňovacie obdobie) Daňovník v likvidácii alebo v konkurze v zdaňovacom období  Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná v lehote na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozdelením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol.

Preddavky a zánik bez likvidácie a zmena právnej formy Daňovník, ktorý počas roka a) zmenil právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, b) vznikol splynutím, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníkov zaniknutých splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkov, c) sa zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane 1. daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, 2. daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu, d) vznikol rozdelením, platí preddavky na daň v pomernej výške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, zodpovedajúcej pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého daňovníkom vzniknutým rozdelením.

Obdobie na platenie preddavkov Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. 

Podiely na zisku po 1.1. 2017

Podiely na zisku vyplácané spoločníkovi FO po 1.1.2017 Zdaňovacie obdobie Daň z príjmov Sadzba zdravotného poistenia Fyzická osoba Pred rokom 2003 Zrážková daň 7 % 0 % rezident Nerezident (zohľadnenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia) Roky 2004 až 2010 Nie je predmetom dane Rezident, nerezident Roky 2011 a 2012 10% (5% - invalid) Rezident, nerezident – zdravotné poistenie platí len ten kto je poistený v SR Roky 2013-2016 14 % Rok 2017 a neskôr Rezident a nerezident zo zmluvného štátu Zrážková daň 35 % Nerezident z nezmluvného štátu

Osobitný základ dane ( § 51e) Ak plynie podiel na zisku FO zo zahraničia potom sa zahrnie tento príjem do osobitného základu dane v daňovom priznaní Zdaňovacie obdobie Daň z príjmov Zdravotné poistenie Fyzická osoba Pred 1.1.2003 7 % 0 % Rezident Roky 2004 - 2010 Roky 2010,2011 10 % (5 %) Roky 2013 - 2016 0% 14 % rezident Roky 2017 a neskôr Rezident – podiel zo zmluvného štátu 35 % Rezident – podiel na zisku z nezmluvného štátu

Podiely na zisku vyplácané spoločníkovi PO po 1.1.2017 Zdaňovacie obdobie Daň z príjmov Poznámka Pred rokom 2003 Uplatňuje sa ustanovenie § 52 ods. 24 Ak plynie zo zdrojov v zahraničí ( § 52zi ods. 6 písm. b) Ak plynie do zahraničia, pričom ak je povinnosť vykonať zrážku dane uplatní sa sadzba 19 % ak zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neurčuje nižšiu sadzbu ( § 52zi ods. 7 písm. b) Roky 2004 až 2016 Nie je predmetom dane v SR Bez ohľadu na to či plynie zo zahraničia alebo sa vypláca do zahraničia Rok 2017 a neskôr Vyplácaný rezidentovi a spoločníkovi zo zmluvného štátu, rovnako ak aj plynie zo zahraničia pričom ide o zmluvný štát Zrážková daň 35 % Vyplácané do zahraničia spoločníkovi z nezmluvného štátu. Rovnako to platí aj opačne ak sa vypláca z nezmluvného štátu rezidentovi SR.

Ostatné kapitálové fondy od 1.1.2018

Vklad spoločníka Podľa princípov účtovania ide o vklad do ostatných kapitálových vkladov Treba si dávať pozor na to že síce z účtovného hľadiska sa oceňuje dar reálnou hodnotou (§ 25 ods. 1 písm d) tak v prípade daňového hľadiska môže byť dar ocenený Reálnou hodnotou (musí byť znalecký posudok) (§ 25 ods. 1 písm. c) Obstarávacou cenou ak nie je naplnená podmienka oslobodenia podľa § 9 (§ 25 ods. 1 písm. a) Zostatková cena ak bol majetok predtým v obchodnom majetku u darcu (§ 25 ods. 1 písm. f) P.č. Text Suma (RH) MD D 1. Dar spoločníka do spoločnosti 10 000 eur 0xx(1xx) 413

Tvorba ostatných kapitálových fondov a ich čerpanie po 1.1.2018 Zavádza sa pojem kapitálový fond do Obchodného zákonníka ako aj daňového zákona V zákone 513/1991 Z. z. (Obchodný zákonník) sa dopĺňa nové ustanovenie § 217a. Toto ustanovenie platí tak pre s.r.o ako a.s.. Spoločnosť môže vytvoriť kapitálový fond z príspevkov akcionárov (spoločníkov). Vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov musí byť upravené v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov za trvania spoločnosti, musí ho schváliť valné zhromaždenie. Na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia.

Vyplatenie z kapitálových fondov Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia. Kapitálový fond z príspevkov nemožno použiť na prerozdelenie, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov dostala do krízy.

Vyplatenie kapitálových fondov Ak sa spoločnosť rozhodne vyplatiť kapitálové fondy (413) tak najneskôr 60 dní vopred sa musí zverejniť oznámenie o výške jeho prerozdelenia. Ak sa porušia podmienky pri vyplatení, nastáva ručenie štatutárnym orgánom (uplatní sa princíp § 67 ods. 2 a 3) – Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom vyplatenia fondov sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť. Ide o ručenie voči spoločnosti a veriteľom. Akcionár (spoločník) nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov , ak preukáže, že plnenie prijal dobromyseľne.

Účtovné hľadisko (413) Na základe splatenia príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov sa účtuje v obchodnej spoločnosti a u spoločníka alebo akcionára vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov podľa osobitného predpisu. V účtovníctve spoločníka alebo akcionára sa splatené príspevky do kapitálového fondu z príspevkov účtujú ako súčasť ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

Daňové hľadisko vyplatenia kapitálových fondov § 8 ods. 1 písm. s (FO) - príjmy z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. § 8 ods. 5 písm. g (FO) – výdavkom je suma splateného príspevku, k príjmu podľa odseku 1 písm. s); suma splateného príspevku prevyšujúca príjem podľa odseku 1 písm. s) v tom zdaňovacom období, v ktorom plynul tento príjem, sa môže uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom, ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku

Daňové hľadisko vyplatenia kapitálových fondov Rovnaký princíp sa definuje aj v § 17 ods. 41 u FO podnikateľa - Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal

Daňové hľadisko vyplatenia kapitálových fondov (PU) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje. Spoločnosť z ktorej sa vypláca kapitálový fond nemá takáto vyplatenie daňovým výdavkom (§ 21 ods. 2 písm. d)