Slnečná sústava Fyzika 9. Ročník ZŠ

Slnečná sústava Vesmír a slnečná sústava Ako vznikla slnečná sústava Slnko – vládca slnečnej sústavy Obiehajúce planéty : Merkúr a Venuša Modrá planéta Zem Červená planéta Mars Jupiter a Saturn Vonkajšie planéty ( Urán, Neptún, Pluto) Nebeskí tuláci

Vesmír a slnečná sústava Slnko a jeho planéty sú známe ako slnečná sústava, ktorá je súčasťou zoskupenia miliónov hviezd a planét nazvaných galaxia Galaxia je skupina miliónov hviezd Naša galaxia má tvar špirály a volá sa Mliečna dráha Doteraz bolo objavených asi 6000 miliónov galaxií, ktoré tvoria vesmír

Ako vznikla slnečná sústava Pred piatimi miliardami rokov bola slnečná sústava pravdepodobne iba rotujúci plynoprachový mrak Postupne sa stred mraku skondenzoval do protohviezdy, z ktorej sa zmršťovaním vytvorilo Slnko Zo Slnka vznikli planéty s malým tuhým jadrom – Jupiter, Saturn, Urán a Neptún Kamenné planéty – Merkúr, Venuša, Zem a Mars – vznikli tak, že sa materiál zhlukoval do tuhých objektov

Slnko – vládca slnečnej sústavy Slnko je obrovská guľa plynov – tri štvrtiny vodíka a jedna štvrtina hélia Nesmierny tlak v strede Slnka núti atómy vodíka zlučovať sa v jadrovej reakcii, ktorá zvyšuje teplotu jadra na 15 miliónov stupňov Celzia Miesta, ktoré sú tmavšie, nazývajú sa slnečné škvrny a maximum ich výskytu sa opakuje každých 11 rokov Je to jediná hviezda zo všetkých miliárd hviezd, ktorá má svoju vlastnú „rodinu“ planét

Obiehajúce planéty Všetky planéty okrem Pluta obiehajú okolo Slnka rovnakým smerom v takmer rovnakej rovine Dráha Pluta v určitých obdobiach je pri Slnku bližšie než Neptún Čím je planéta ďalej od Slnka, tým je jej obežná dráha dlhšia V 17. storočí astronóm Johannes Kepler zistil, že dráhy planét nie sú ideálne kružnice, ale elipsy

Merkúr a Venuša Planéty medzi Zemou a Slnkom Merkúr Druhá najmenšia planéta Pohybuje sa vo vesmíre veľmi rýchlo Podobá sa pustej krajine s krátermi, pohoriami a údoliami Nemá atmosféru, takže jej teplota je od -180 do 400 stupňov Celzia Venuša Najhorúcejšia zo všetkých planét Má žiarivo oranžovú oblohu, ktorú pretínajú záblesky bleskov Otáča sa veľmi pomaly okolo svojej osi opačným smerom ako iné planéty

Modrá planéta Zem Veľká belasá guľa pokrytá rozvírenými oblakmi, pod ktorými sa skrývajú kontinenty a pohoria Dve tretiny jej povrchu pokrýva voda vo forme oceánov, morí, jazier a riek Život na našej planéte existuje len vďaka slnečnému svetlu a teplu, bez ktorých by Zem bola studená, tmavá a mŕtva

Mars - Červená planéta Sfarbuje ju červenkastý prach rozptýlený po obrovských plochách Povrch je posiaty krátermi, roklinami a obrovskými vulkánmi Je veľmi studený a možno obsahuje vodu okrem tej, ktorá je viazaná v polárnych ľadových čiapočkách Má menšiu hustotu ako Zem

Jupiter a Saturn Najväčšie planéty slnečnej sústavy Jupiter Obrovská kvapalná guľa, na ktorej sú ľadové oblaky a gigantická červená škvrna Má tenký prachový prstenec a jeho povrch je pokrytý pásmi víriacich mrakov plynu Má 16 mesiacov Saturn Najkrajšia zo všetkých planét vďaka svojím širokým, farebným prstencom a pruhovaným povrchom Má malé kamenné jadro, obklopené tenkou vrstvou kvapalného vodíka Má najmenej 20 mesiacov

Vonkajšie planéty Urán, Neptún a Pluto sa nachádzajú najďalej od Slnka Urán – „ležiaca planéta“ Vrchné vrstvy tvoria prevažne vodík a plynné hélium Metán spôsobuje jeho modrozelené sfarbenie Obieha okolo Slnka natoľko sklonený, že vyzerá, akoby ležal na boku Neptún – „modrá planéta“ Výrazné modré sfarbenie spôsobuje plynný metán a fakt, že vidíme hlbšie do atmosféry Na jeho povrchu pozorujeme tmavé a svetlé škvrny

Pluto Viac sa podobá na mesiac ako na planétu Je oveľa menší ako náš Mesiac Je to studený a tmavý svet ľadu a skál Je tak ďaleko od Slnka, že sa len ťažko k nemu dostáva jeho žiarivé teplo a svetlo Vedci sa domnievajú, že Pluto bol kedysi Uránovým mesiacom, ktorý unikol z jeho príťažlivosti

Nebeskí tuláci Medzi Marsom a Jupiterom sa na obežnej dráhe nachádza pás úlomkov skál nazvaný pásmo asteroidov Okolo Slnka obiehajú aj miliardy drobných zrniečok – meteoridov, mnohé sa zrazia s atmosférou Zeme a zhoria v nej, niekoľko väčších dopadne až na povrch Zeme Po obežnej dráhe okolo Slnka obiehajú zhluky prachu a ľadu, ktoré sa nazývajú kométy Niektoré kométy sa dostávajú do vnútra slnečnej sústavy blízko k Slnku a žiaria ako „vlasaté hviezdy“

Ľudstvo nezostane večne na Zemi, ale v úsilí získať svetlo a miesto najskôr prenikne za hranice atmosféry a potom si podmaní celý priestor slnečnej sústavy K. E. Ciolkovskij

RNDr. Mária Jergová ZŠ Malá Ida maria.jergova@centrum.sk