(z lat. conservare = zachovať) KONZERVATIVIZMUS (z lat. conservare = zachovať) všeobecne konzervatívnosť, odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie alebo konvenčný životný štýl. príčinami tejto ideológie sú presvedčenia, že zmeny sa nedajú robiť radikálne, alebo považovanie aktuálnych pomerov za dobré, alebo strach z ešte horších pomerov, ako aj odpor voči liberalizmu, socializmu a utopistickým reformátorom. konzervativizmus nemá ideológiu alebo súbor univerzálnych názorov, preto radšej hovorí o konzervatívnych postojoch. Tieto postoje vyplývajú z trvalých, časom a generáciami osvedčených hodnôt, ako aj z konkrétneho času a situácie, v ktorej sa uplatňujú.

Charakteristika Základnou charakteristikou konzervativizmu je pragmatizmus. Samotní konzervatívci nepovažujú konzervativizmus za ideológiu, ale len za „postoj“, či „spôsob myslenia“. Na rozdiel od liberalizmu sú konzervatívci zástancami: tradičných historických hodnôt a nie náhlych zmien celospoločenských záujmov a nie záujmov jednotlivca viac štátu a štátnych inštitúcií (ako ochrancu občana a tvorcu právneho rámca; dôležité je však podľa konzervatívcov zabezpečiť deľbu moci) Pojem konzervativizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Tento konzervativizmus dodnes pokračuje v Spojenom kráľovstve a je charakteristický veľmi oslabeným odporom k zmenám (heslo „meniť v záujme zachovania“). Naopak v samotnej Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem. Dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Party).

Delenie Konzervativizmus sa dá rozdeliť na niekoľko stupňov: Mierny konzervativizmus - charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedoktnuteľné Silný konzervativizmus - silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky Ultrakonzervativizmus - hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a každú zmenu vítajú s nárekmi

Edmund Burke za otca konzervativizmu je považovaný Edmund Burke knihou Úvahy o Revolúcii vo Francúzsku položil základ nového myšlienkového a ideového prúdu. stal sa vzorom mnohých štátnikov v Európe, ale aj v samotnej Amerike jeho úvahy sú taktiež reakciou na myšlienky Revolučného Spolku, ktorý pre svoju činnosť čerpal z „novátorských“ ideí Francúzskej revolúcie. Burke kritizoval ich činnosť a varoval britskú spoločnosť pred radikalizmami revolúcie. „Anglická spoločnosť nechce napodobňovať spôsoby, ktoré nikdy neokúsila, ani sa nebude vracať k tím, ktoré sa v praxi ukázali škodlivé.“

Zástancovia Konzervativizmu Francúzsko: Louis de Bonald Francois René de Chateaubriand Joseph de Maistre Alexis de Tocqueville

Samuel Taylor Coleridge Anglicko: Samuel Taylor Coleridge Roger Scruton Benjamin Disraeli USA: Thomas Stearns Eliot John Adams Russell Kirk

Georg Wilhelm Friedrich Hegel Nemecko: Georg Wilhelm Friedrich Hegel Wilhelm von Humboldt Oswald Spengler Literatúra: Roger Scruton: Zmysel konzervativizmu Russell Kirk: Konzervatívne zmýšľanie Robert Nisbet: Konzervativizmus: sen a realita Jan Fingerland: Český konzervativizmus Edmund Burke: Úvahy o revolúcii vo Francúzsku

Zdroje: http://www.google.sk/ http://sk.wikipedia.org/wiki/Konzevativizmus http://www.konzervativizmus.sk/

Ďakujem za pozornosť Jozef Bubanec II. D