Tráviaca sústava V živých organizmoch prebieha trvalá výmena látok a energie- METABOLIZMUS. Metabolizmus je podmienkou zachovania existencie organizmu. Podmienkou metabolizmu je prísun látok z vonkajšieho prostredia a schopnosť uvoľniť z nich potrebnú energiu a budovať vlastný organizmus. Prívod látok a energie musí byť v rovnováhe s ich výdajom. Preto sa na premene látok zúčastňuje popri tráviacej sústave aj cievna sústava, dýchacia sústava a močová sústava.

Tráviaca sústava Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť podľa typu výkonu: trávenie vstrebávanie odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a humorálne prostredníctvom hormónov, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave.

Tráviaca sústava Tráviaca sústava človeka sa skladá z : orgánov tvoriacich tráviacu rúru: ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka, tenkého čreva a hrubého čreva a do nej ústiacich veľkých a malých žliaz. Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké slinné žľazy, podžalúdková žľaza- pankreas a pečeň.

Schéma tráviacej rúry človeka : 1. pažerák, 2. žalúdok, 3 Schéma tráviacej rúry človeka : 1. pažerák, 2. žalúdok, 3. dvanástnik, 4. tenké črevo, 5. Slepé črevo 6. červovitý výbežok (appendix) , 7. hrubé črevo, 8. konečník, 9. análny otvor

Tráviaca sústava U človeka sa tráviaca sústava začína v ústnej dutine. Zuby rozdrvia prijatú potravu a narušia jej bunkové steny. Tým umožnia lepšie štiepenie jednotlivých zložiek potravy. Trávenie sa začína už v ústach pri žuvaní potravy, kde enzýmy slín rozkladajú určité cukry. Jazyk a svaly hltana posúvajú rozomletú potravu zmiešanú so slinami (bolus), do pažeráka a ďalej do žalúdka.

Tráviaca sústava Existujú tri slinné žľazy: podsánková, podjazyková a príušná slinná žľaza, ktoré vylučujú sliny, čím sa začína enzymatické štiepenie škrobu (cukru). Jazyk tráveninu premiešava a formuje.

JAZYK Príušná slinná žľaza Podjazyková žľaza Podsánková žľaza

Tráviaca sústava Pri prehĺtaní sa uzavrie priedušnica (trachea), aby sa do nej nedostala nijaká potrava. Z ústnej dutiny prechádza potrava do pažeráka. Pažerák sa nachádza za priedušnicou a vedie do žalúdka. Do neho sa prostredníctvom svalových sťahov vtlačí potrava v priebehu niekoľkých sekúnd (peristaltika, peristaltické pohyby) .

Pažerák

Tráviaca sústava Žalúdok a dvanástnik Potrava zostáva v žalúdku niekoľko hodín. Tu sa premiešava a čiastočne trávi kyselinou a enzýmami dovtedy, kým nenadobudne polotekutú konzistenciu (chýmus). Potom sa posúva do dvanástnika, kde ju ďalej rozkladajú tráviace šťavy z pečene a podžalúdkovej žľazy (pankreasu).

pažerák ŽALÚDOK Mukozálna membrána vrátnik dvanástorník Vrstva svaloviny

Tráviaca sústava Trávenina následne prechádza do tenkého čreva. V ňom prebieha najdôležitejšia časť trávenia. Tenké črevo je prostredníctvom rias pobrušnice voľne pripevnené vo forme slučiek na zadnej strane brušnej dutiny. Vnútorná strana tenkého čreva je zvrásnená sliznica. Na jej povrchu sú črevné klky. Tie zväčšujú vnútorný povrch tenkého čreva o 4000-násobok, t. j. asi na 2000 m2.

Tráviaca sústava Tenké črevo má tri časti: dvanástnik (je dlhý asi ako 12 prstov uložených vedľa seba), lačník - jejunum(pri pitve je prázdny, teda „lačný“), bedrovník – ileum (je najdlhšou časťou tenkého čreva). Rozpoznateľný je vďaka veľkému počtu slučiek.

Tenké črevo

Tráviaca sústava Nakoniec trávenina prechádza do hrubého čreva, ktoré sa začína v pravej dolnej časti brušnej dutiny. Tenké črevo do neho však neústi na jeho konci, ale o niečo vyššie. Toto „slepé“ zakončenie tvorí slepé črevo. Na jeho konci sa nachádza 7 až 10 cm dlhý červovitý prívesok - appendix. Má obrannú funkciu a zachytáva choroboplodné zárodky

Hrubé črevo

Tráviaca sústava Do hrubého čreva putujú nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva. V jeho sliznici nie sú a je hrubšie ako tenké črevo. Chlopňa slepého čreva, ktorá sa nachádza medzi tenkým a hrubým črevom, zabraňuje upchatiu a spätnému prechodu obsahu hrubého čreva. Vstrebávaním (resorpciou) vody sa riedky obsah tenkého čreva zhustí.

Tráviaca sústava V hrubom čreve sa nachádzajú , ktoré štiepia celulózu a spúšťajú proces hnitia bielkovín, čoho sprievodným javom je tvorba plynu. Navyše poskytujú dôležité vitamíny B a K. Nestráviteľné zvyšky sa sformujú do stolice, obalia sa hlienom a cez konečník sa posúvajú k análnemu otvoru.

Tráviaca sústava Análny otvor sa uzatvára zvieračom , ktorý podlieha trvalému sťahu (spasmu). Tento zvierač umožňuje človeku rozsiahlu kontrolu vyprázdňovania čriev.

Tráviaca sústava -Veľké žľazy Sú to samostatné orgány: Veľké slinné žľazy Dvanástník (pankreas) Pečeň

                                                                                                                                                                     Slinné žľazy Dvanástnik Pečeň

Tráviaca sústava -Veľké žľazy Pečeň Najväčší vnútorný orgán tela je pečeň. Má tmavočervenohnedú farbu a je umiestený v pravej hornej časti brušnej dutiny za dolnými rebrami. Výživné látky získané z potravy sa vedú portálnou žilou priamo do pečene. K ostatným dôležitým funkciám patrí uskladňovanie cukrov a tukov, neutralizovanie látok škodlivých pre telo, odbúravanie liekov, tvorba žlče (tekutiny, ktorá prichádza do dvanástnika a pomáha pri rozkladaní mastných jedál), odbúravanie starých červených krviniek a riadenie bielkovinového metabolizmu a jeho vedľajších produktov.

Poloha pečene

Ľavý lalok Pravý lalok Predný pohľad na pečeň

Tráviaca sústava -Veľké žľazy Pankreas Je žľazou s vonkajším aj vnútorným vylučovaním. Vytvára sa v nej pankreatická šťava, ktorá sa vylučuje do tenkého čreva, kde napomáha pri trávení potravy. Nachádzajú sa tu aj skupiny buniek, tzv. Langerhansove ostrovčeky, ktoré majú endokrinnú funkciu. Produkujú antagonistické hormóny (hormóny s opačným účinkom) – inzulín a glukagón, ktoré ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi. Inzulín podporuje premenu glukózy na glykogén, a tým znižuje jej množstvo v krvi. Glukagón pôsobí opačne.

Pankreas oblička dvanástnik

pažerák Pečeň žalúdok žalúdok Pečeň Pankreas žlčník Dvanástnik                                                                                                                                        pažerák Pečeň žalúdok žalúdok Spoločný vývod Pečeň Pankreas žlčník Hrubé črevo Tenké črevo Vývod pankreasu Dvanástnik Pankreas

Močová sústava a vylučovanie V priebehu metabolizmu sa vytvára množstvo látok, ktoré sú pre organizmus nepotrebné alebo priamo škodlivé. Organizmus sa ich zbavuje vylúčením- EXKRÉCIOU. Odpadové látky sa nazývajú EXKRÉTY

Močová sústava a vylučovanie Hlavný odpadový produkt – oxid uhličitý sa z krvi odstaňuje v pľúcach. Vydýcha sa. Ďalším odpadovými produktami sú: Dusíkaté látky (metabolizmus bielkovín) Voda Anorganické látky

Močová sústava a vylučovanie Na ich odstraňovaní sa podieľajú: koža tráviace orgány a obličky Ústredné postavenie pri ich odstraňovaní majú obličky, v ktorých sa filtruje krvná plazma a vylučuje sa nadbytočné množstvo vody, solí a niektorých ďalších odpadových látok

Močová sústava a vylučovanie Odpadový produkt látkovej premeny bielkovín- amoniak – je však veľmi jedovatá látka, ktorá sa musí riediť veľkým množstvom vody. Suchozemské živočíchy musia vodou šetriť a tak sa u suchozemských živočíchov vylučujú dusíkaté látky vo forme menej jedovatej MOČOVINY (cicavce) alebo kyseliny močovej (hmyz, plazy a vtáky).

Močová sústava a vylučovanie Moč vznikajúci vo vylučovacích orgánoch je tekutina, ktorá sa tvorí FILTRÁCIOU. U stavovcov sú vytvorené klbká krvných kapilár (glomerulá), cez ich steny sa odpadové látky dostávajú do kanálikov, v ktorých sa moč postupne definitívne upraví. Odpadová tekutina preteká cez kanáliky a v nich sa spätne vstrebávajú niektoré živiny, minerály a voda.

Močová sústava a vylučovanie Všetky tieto funkcie plnia u cicavcov, a teda aj u človeka, OBLIČKY. Sú to orgány v ktorých sa uskutočňuje tak filtrácia pretekajúcej krvi, ako aj spätné vstrebávanie. Obličky u cicavcov tvoria relatívne malé množstvo moču a regulujú tak aj stály objem a zloženie tkanivových tekutín

Močová sústava a vylučovanie Vylučovaciu sústavu tvoria: Obličky Močovody Močový mechúr Močová rúra.

Súčasti vylučovacej sústavy Obličky Močovod Močový mechúr Močová rúra

Močová sústava a vylučovanie Obličky (renes) sú párový orgán uložený po bokoch driekového oddielu chrbtice. Ich veľkosť u dospelého človeka je asi 12 x 6 x 3 cm. Majú typický fazuľovitý tvar, na povrchu sú obalené tukovým tkanivom. Na reze obličiek môžeme rozoznať dve odlišné vrstvy: kôru a dreň Kôra obličky obsahuje okolo milióna jemných filtrujúcich jednotiek, nazývaných nefróny. Dreň obličky tvorí 8-18 pyramídových útvarov (obličkové ihlany), ktoré základňou smerujú k povrchu a vrcholom do stredu obličky. Vrcholy ihlanov objímajú obličkové kalichy, ktoré zbierajú definitívny moč vytvorený v nefrónoch. Kalichy ústia do obličkovej panvičky.

Močová sústava a vylučovanie Každý nefrón má klbko mikroskopických krvných vlásočníc, kapilár, nazývané glomerul .Glomerul je obklopený dvojvrstvovou čiapočkou, je to tzv. glomerulálne puzdro (Bowmanova kapsula). Pri pretekaní krvi glomerulom sa voda, minerály, soli a odpady zachycujú v glomerulárnej kapsule. Tieto látky preniknú z puzdra cez dlhý, úzky kanál tvaru U, tzv. nefrónovú alebo Henleho kľučku, ktorá je uložená vo vnútornej vrstve obličky - v obličkovej dreni, nazývanej renálna medula.

Močová sústava a vylučovanie Každú nefrónovú kľučku obklopuje viacero vlásočníc, a tak sa užitočné látky, ako sú minerály a soli, môžu z kľučky dostať nazad do krvi. Aj určité množstvo vody sa dostáva nazad, reabsorbuje sa. Toto množstvo závisí od telových zásob vody a regulujú ho chemickí kuriéri - hormóny. Nežiadúce látky sa odvádzajú z tela močom.

Močová sústava a vylučovanie Obličky sú orgán pre život nevyhnutne dôležitý. Ak sa zastaví ich činnosť, nastane rozsiahla porucha vnútorného prostredia - urémia - a postihnutý pomerne za krátky čas umiera.

Močová sústava a vylučovanie Močovod (ureter) je párová svalová trubica vychádzajúca z obličkovej panvičky, dlhá 25 - 30 cm (ľavý močovod býva zväčša o niečo dlhší) s vnútorným priemerom 3 - 7 mm. Spája obličkovú panvičku s močovým mechúrom. Na močovode sú 3 zúženiny, ktoré môžu spôsobiť klinické problémy, lebo sa v nich môžu zadržať močové kamienky.

Močová sústava a vylučovanie Ureter má hrubú stenu, zvnútra pokrytú skrkvanou sliznicou s prechodným epitelom na povrchu. Hladká svalovina močovodu peristatlickými pohybmi posúva kvapky moču do močového mechúra i proti tlaku tekutiny pri naplnenom močovom mechúri.

Močová sústava a vylučovanie Močový mechúr človeka Je to dutý svalový orgán v malej panve, ktorý slúži ako rezervoár moču. Jeho veľkosť závisí od pohlavia, individuálnej variability a najmä stupňa naplnenia. Vnútro močového mechúra vystiela skrkvaná sliznica (pri naplnenom mechúre sa vystiera), na povrchu je pokrytá epitelom.

Močová sústava a vylučovanie Močovody privádzajú do močového mechúra moč po kvapkách. Fyziologická kapacita mechúra je 150 - 300 cm3 . Močový mechúr sa vie posunom sliznice a zmenou napätia hladkých svalových vlákien prispôsobiť rôznemu obsahu moču bez toho , aby sa aspoň zvýšil tlak. Napnutie stien močového mechúra vyvoláva vypudzovací reflex, ktorý možno vôľou tlmiť asi do kapacity 700 - 100 cm3 (maximálne až do 1500 cm3). Prázdny mechúr je uložený v malej panve za lonovými kosťami, plný vystupuje až na 5 cm nad horný okraj symfýzy.

Močová sústava a vylučovanie Močový mechúr sa vyprázdňuje reflexne (mikcia). Je to sprostredkované cez parasympatické centrum v sakrálnej mieche. Keďže toto centrum je podriadené vplyvu vyšších centier, možno vyprázdňovanie močového mechúra ovládať vôľou.

Močová sústava a vylučovanie Pri vyprázdňovaní mechúra významnou mierou napomáha brušný lis. Vôľové vyprázdňovanie močového mechúra sa viaže na pocit potreby močenia, ktorý nastupuje asi do množstva 250 cm3. Vyprázdňovanie však môžu vyvolávať aj iné podnety ako napríklad dráždenie sliznice močového mechúra alebo močovej rúry (močové kamene), zápal, psychické vplyvy (strach, zľaknutie) a pod.

obličky močovod Močový mechúr

MOČOVÝ MECHÚR

Močová sústava a vylučovanie Obličky vytvárajú moč nepretržite. Množstvo a zloženie moču kolíše podľa potrieb organizmu a závisí od množstva prijatej potravy a tekutiny. Farba moču je spôsobená močovými farbivami (vznikajú z rozpadajúceho sa krvného farbiva)

Močová sústava a vylučovanie Vlastný mechanizmus riadenia obličkových funkcií je : Látkový (humorálny) Nervový Obe zložky sa väčšinou kombinujú alebo dopĺňajú.

Močová sústava a vylučovanie Pri riadení funkcie obličiek sa najviac uplatňujú hormóny: renín (obličky) a antidiuretický hormón (medzimozog) a aldosterón( kôra nadobličiek). Na činnosť obličiek majú vplyv aj výkyvy funkcií celého organizmu (zmeny tlaku krvi a zmeny v zložení krvnej plazmy)

KOŽA Pokryv tela chráni organizmus nielen pred mechanickým a chemickým poškodením, ale zúčastňuje sa aj na dýchaní, vylučuje odpadové látky, udržiava tekutiny i teplotu a umožňuje prijímanie informácií z vonkajšieho prostredia.

KOŽA Koža (cutis) je najväčší plošný orgán tela. Plocha kože je asi 1,5- 1,8 m2 a má hmotnosť približne 4,5 kg. Koža sa skladá z troch vrstiev: Pokožky Škáry (zamše) Podkožného väziva

KOŽA Pokožka (epidermis) sa skladá z niekoľkých vrstiev plochých buniek , ktoré na povrchu rohovatejú a odumierajú. Odpadnuté bunky a prípadné poranenia sa nahrádzajú bunkami z hlbších vrstiev epidermy.Povrchové bunky pokožky sú jednak mechanicky veľmi odolné, jednak obsahujú bielkovinu, ktorá je ťažko rozpustná vo vode.Preto je koža prakticky nepriepustná pre vodu.

Koža Osobitné bunky hlbších vrstiev obsahujú zrnká tmavohnedého farbiva – melanínu. Farba kože závisí od jeho množstva, uloženia a prekrvenia kože. Kožné farbivo pohlcuje ultrafialovú zložku žiarenia a bráni tak poškodeniu buniek hlbších vrstiev.

Koža Škára- Corium Je väzivová vrstva kože. Skladá sa z väzivových buniek a elastických vlákien, ktoré sa v podkoží križujú. Medzi vláknami je množstvo tukových buniek. V škáre prebiehajú krvné a miazgové cievy a nervy. Krvné cievy sú veľmi bohaté.

Koža Škára vybieha do pokožky mnohými bradavkovitými výbežkami, V nich sú nervové zakončenia (umožňujú vnímanie tepla, chladu, bolesti a hmatové pocity). Na niektorých miestach vytvárajú výbežky škáry podlhovasté valy, ktoré sú napr. na bruškách prstov viditeľné ako tzv. kožné lišty. Charakter týchto kresieb je pre každého človeka individuálny. Ich utváranie podlieha genetickým zákonitostiam.

Daktyloskopia- vzory papilárnych čiar Vzor 2 Radial Vzor 1 ARCH Vzor 3 WHORL Vzor 4 ULNAR

Koža V škáre sú dva typy kožných žliaz: Mazové žľazy: Žľazy ústia vývodmi do puzdra vlasu a stenou puzdra sa maz dostáva na povrch kože, kde utvára film. Má ochrannú funkciu.chýbajú na koži dlaní a chodidiel Potné žľazy: Celkovo je ich asi 2,5 milióna, najviac na dlaniach, čele a stupajach. Ústia samostatnými vývodmi na povrchu kože. Osobitnú skupinu potných žliaz tvoria tzv. sexuálne pachové žľazy v podpazuší a koži vonkajších pohlavných orgánov) ktoré produkujú aromatické látky.

Koža Pot sa tvorí z tkanivového moku. Ak sa zvýši prietok krvi cez vlásočnice, presakuje väčšie množstvo plazmy do tkanivovej tekutiny a z nej sa v bunkách potných žliaz tvorí pot. V pote je zvláštna kyselina, ktorá zabraňuje zápalu kože. Ak sa z kože zmýva (napr. pri častom kúpaní), vzniká ľahšie zápal kože a jej spálenie pri opaľovaní.

Koža Podkožné väzivo Je tvorené sieťou kolagénových a elastínových vláken, medzi nimi sú väzivové bunky. Pomerne riedke podkožné väzivo umožňuje posúvanie kože. Podkožné väzivo je potenciálne tukové tkanivo- je schopné ukladať v bunkách veľké množstvo tukových kvapôčok.

Koža Funkcie kože: 1. Ochrana tela 2. Zmyslové funkcie 3. Udržiavanie telesnej teploty 4. Ukladacia funkcia kože (tuk, vitamíny rozpustné v tukoch) 5. Vylučovacia funkcia 6. Resorpčná funkcia- ak chceme do kože dodať napr. lieky, musíme ich alebo dodať ako masti, alebo kombinovať s tukovými rozpúčťadlami, pretože koža je pre vodu nepriepustná.

Zloženie kože. zrohovatená vrstva pokožky, zvyšok pokožky, zamša podkožné väzivo a tuk.