Maroš Šimek Mgr. Carmen Mišľanová Lukáš Gazdík Kristína Krčíková Michaela Gavaľová Michaela Nižníková Lukrécia Hašková Mgr. Carmen Mišľanová

Traubeho bunky Tajné písmo Výroba slizu

Všeobecná charakteristika

Rast buniek je spôsobený tým, že soľ kovu (napríklad Ni2+) sa rozpustí vo vode, ale okamžite na povrchu bunky tento roztok zreaguje s roztokom kremičitanu sodného na nerozpustný kremičitan (v tomto prípade nikelnatý). Ten vytvorí blanku na povrchu, ktorá prepúšťa vodu, ale neprepúšťa nikelnatú soľ. Pretože roztok nikelnatej soli je veľmi koncentrovaný, vytvorí sa vo vnútri značný osmotický tlak, ktorý nafúkne blanku tak, že praskne. Keď dôjde k vyliatiu roztoku nikelnatej soli do vodného skla, vytvorí sa okamžite na rozhraní ďalšia blanka a tak ďalej stále dookola, takže „bunky“ postupne rastú. Čím väčší je rozdiel osmotických tlakov(tj. napríklad čím je vodné sklo zriedenejšie), tým „bunky“ rastú rýchlejšie, ale tým sú tiež krehkejšie. Pretože princíp rastu je podobný ako je rast buniek, hovorí sa tomuto pokusu podľa objaviteľa „Traubeho bunky“.

Osmóza je prirodzeným prejavom existencie živých buniek. Osmotický tlak vzniká, ak dva roztoky s rôznou koncentráciou, alebo tiež čisté rozpúšťadlo a roztok, sú od seba oddelené polopriepustnou membránou. Osmotický tok pokračuje tak dlho, pokiaľ koncentrácia rozpustených látok na obidvoch stranách membrány nie je rovnaká. Bunky živých organizmov sú obalené polopriepustnými membránami. Vďaka osmóze sa odohráva väčšina vnútrobunkových procesov, čo umožňuje organizmu existenciu, teda život.

Princíp osmózy je zreteľný pri sústave spojených nádob predelených v spodnej časti polopriepustnou membránou. Táto membrána vďaka svojej konštrukcii prepúšťa iba molekuly vody z dôvodu ich malých rozmerov. Ak je v sústave spojených nádob čistá voda, hladiny budú v rovnakej výške. membrána smer toku vody h Ak pridáme do jedného valca nečistoty, voda nám začne pretekať zo strany čistej vody do strany vody s nečistotami. Vznikne nám rozdiel hladín h (obr. 1), ktorý je dôsledkom prirodzeného javu nazývaného osmóza.

Na pokus sme potrebovali: vodný roztok kremičitanu sodného - vodné sklo (1diel vodného skla na 4 diely vody), kryštály vo vode rozpustných solí obsahujúce nikelnaté katióny, železnaté katióny, železité katióny, meďnaté katióny, kobaltnaté katióny (hexahydrát chloridu nikelnatého), pentahydrát síranu meďnatého, hexahydrát síranu kobaltnatého, chlorid železitý heptahydrát síranu železnatého, heptahydrát síranu nikelnatého Cu2+ - svetlomodré „koraly“ Fe2+ - svetlosivé „koraly“ Fe3+ - hnedočervené „koraly“ Ni2+ - zelené Co2+ - tmavomodré

Po priliatí roztoku vodného skla (kremičitanu sodného) k soliam vo vode rozpustných, obsahujucích katióny kovov, v dôsledku prebiehajúcej osmózy nám začali rásť kryštály („koraly“). Ich sfarbenie je závislé od prítomnosti príslušného katiónu kovu. Takto náš pokus vyzeral po 10 minútach. A takto po 20 minútach.

Všeobecná charakteristika Neviditeľný atrament buď reaguje s inou látkou a tak sa stáva písmo viditeľné alebo narúša štruktúru papiera a správa sa zjaví pri zohriatí papiera.

Hnedé písmo – mlieko, kocka cukru rozpustená v lyžičke vody, šťava z cibule, citrónu alebo čerešní, močovina, ocot, roztok jedlej sódy Zviditeľníme zahriatím. Tepelným rozkladom organických látok dochádza ku zafarbeniu produktu do hneda. Druhou skupinou sú chemické látky, ktoré síce nie sú organického pôvodu, ale text nimi zafarbený sa zviditeľňuje tiež zahriatím.

Ďalšou skupinou je využitie chemických reakcií k zviditeľneniu písma. Princíp je založený na tvorbe farebných produktov po reakcii s inou chemickou látkou. MODRÉ PÍSMO - 1 g chloridu kobaltnatého sa rozpustí v 25 ml vody. Písmo sa vyvolá roztokom chloridu železitého vo vode. ČERVENÉ PÍSMO - 5g chloridu železitého rozpustíme v 25ml vody Písmo vyvoláme roztokom rhodanidu draselného

Pomôcky: - kadičky 250ml - štetec - papier - chlorid železitý - hexakyanoželeznatan draselný K4[Fe(CN)6] - žltá krvná soľ Postup: Pripravíme si 5% roztoky chloridu železitého a hexakyanoželeznatanu draselného. Štetcom namočeným v roztoku chloridu železitého napíšeme na papier text. Po zaschnutí vyvoláme písmo potretím papieru štetcom namočeným v roztoku žltej krvnej soli. Vyvolaný text bude modrej farby.

Rovnica: 4Fe3++ 3K4[Fe(CN)6] Fe4[Fe(CN)6]3 + 12K+ Vysvetlenie: Pretrením vzniká modrá zrazenina „berlínskej modrej“.

Pomôcky: - štetec - filtračný papier - kahan - chlorid kobaltnatý Postup: Štetcom namočeným do roztoku chloridu kobaltnatého napíšeme na papier text. Keď text zaschne, písmo je neviditeľné. Keď papier nahrejeme nad kahanom, objaví sa modré písmo. Akonáhle papier navlhčíme, text opäť zmizne. Môžeme to opakovať niekoľkokrát.

Rovnica: CoCl2 . 6H2O CoCl2 + 6H2O Vysvetlenie: Zahriatím sa uvoľňuje z hexahydrátu chloridu kobaltnatého kryštálová voda a vzniká bezvodý chlorid kobaltnatý, ktorý má modrú farbu. Po navlhčení dehydratovaný chlorid kobaltnatý prijíma späť vodu a vzniká opäť hexahydrát chloridu kobaltnatého.

Všeobecná charakteristika Príprava slizu patrí medzi klasické chemické pokusy . Znalci slizov vedia, že existuje viacero druhov slizu. Na prípravu slizu sme využili kombináciu bieleho lepidla a bóraxu. Rýchlejšie rozpustenie dosiahneme v horúcej vode. Sliz skladujeme v chladničke, inak splesnivie.

Potrebné chemikálie: - práškový bórax (tetraboritan disodný) - voda (destilovaná) biele lepidlo potravinárske farbivo (používame ho, ak chceme dosiahnúť rôzne sfarbenie pripraveného slizu) Pokus : Pri príprave slizu sme použili: Roztok A ( 75ml vody + 12 ml kryštalického bóraxu) Zmes B (75ml disperzného (bieleho ) lepidla + 50ml vody) Do kadičky s roztokom A sme pomaly prilievali zmes B. Za stáleho miešania sa nám vytvárala zrazenina , ktorú sme od ostatného roztoku oddelili. Miesili sme vytvárajúci sa sliz v rukách , kým nevyschol.

Polyvinylalkohol (PVA alebo PVAL) Základom disperzného lepidla je polymér polyvinylalkohol (PVA), ktorý sa zosieťuje dočasnými mostíkmi – vzniknutý sliz je látka tvarovateľná a pri náraze elastická, ale v menšej miere ako inteligentná plastelína. S klesajúcou teplotou sa viskozita roztoku značne zvyšuje a pri dlhom státi pri nízkych teplotách prechádza až do gélovej konzistencie. Polyvinylalkohol (PVA alebo PVAL)

Ďakujeme za pozornosť

Zdroje http://www.chemweb.estranky.cz http://www.ekodalej.sk http://www.equark.sk http://chemie.gfxs.cz http://www.chempokusy.webzdarma.cz http://www.chempok.wz.cz http://www.kosiq.netkosice.sk Web www.zskrosnianke.edu.sk Mail skola@zskrosnianke.edu.sk